Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010845 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010845.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2012 prejednal sťažnosť odsúdeného V. K. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom K., K. ulica XX/XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 2Pp/50/2012-9 zo dňa 09.07.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : V. K. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 2T/6/2010 zo dňa 09.02.2010 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a iné. Na výkon trestu nastúpil dňa 09.02.2010, koniec trestu pripadá na deň 22.01.2013. Následne má nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 3 dni, na základe neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 4T/33/2007 zo dňa 22.08.2008. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 2Pp/50/2012-9 zo dňa 09.07.2012 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s poukazom na § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. Sťažnosť odsúdeného bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie dňa 26.07.2012. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa svojím správaním snažil preukázať svoje polepšenie, celých 36 mesiacov nebol disciplinárne potrestaný a spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, v ktorom chce žiť, ako slušný človek. Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr.zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu vyplynulo, že na prevýchovu odsúdeného, ktorý bol viackrát súdne trestaný, už bolo v minulosti pôsobené aj trestami odňatia slobody a ktoré, ako to je zrejmé aj z predmetnej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody, nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný účinok. Práve naopak, v priebehu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, počas ktorého mala byť dovŕšená prevýchova odsúdeného, sa tento neosvedčil. Podľa názoru krajského súdu osoba odsúdeného nedáva žiadne záruky, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude jeho náprava zavŕšená aj takýmto inštitútom Trestného zákona, a to aj napriek tomu, že z výkonu trestu odňatia slobody je hodnotený kladne. Na druhej strane, však jeho resocializačná prognóza vyznela, ako nepriaznivá, pretože u odsúdeného je vysoké riziko sociálneho zlyhania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má aj krajský súd dôvodné pochybnosti o tom, či prevýchova odsúdeného na slobode, v prípade podmienečného prepustenia, bude riadne dovŕšená. Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.