Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010938 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010938.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2012 prejednal sťažnosť odsúdeného T. H., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Pp/80/2012 zo dňa 03.09.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/118/2009 zo dňa 22.10.2009 bol T. H. pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2, 3 Tr.zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalším rozsudkom tohto súdu, sp.zn. 4T/49/2008 zo dňa 15.05.2009 v spojení s uznesením, sp.zn. 4T/49/2005 zo dňa 26.08.2010 bol menovanému uložený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. a iné nepodmienečný trest odňatia slobody na 24 mesiacov so zaradením pre výkon trestu od ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil dvomi podaniami. Podľa jeho názoru splnil všetky zákonné podmienky pre to, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Poukázal na svoje správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom bol opakovane disciplinárne odmenený a ani raz potrestaný. V závere poukázal na zhoršovanie svojho zdravotného stavu s tým, že by chcel vykonať potrebnú operáciu v domácom prostredí a starať sa o maloletú dcéru. V ďalšom liste adresovanom sudcovi súdu prvého stupňa namietal správnosť jeho záverov, ohľadne svojich predchádzajúcich odsúdení. Napokon v písomnej žiadosti adresovanej Generálnej prokuratúre SR poukázal najmä na to, že sa stretol s prípadmi, kedy aj viackrát súdne trestaný bol podmienečne prepustený, zatiaľ čo u neho sa tak nestalo, hoci už 3-krát žiadal o podmienečné prepustenie. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, s určením primeranej skúšobnej doby a nariadením probačného dohľadu spolu s primeranými obmedzeniami alebo povinnosťami. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody rozhodoval v súlade s § 415 ods. 1 Tr.por. na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mali možnosť prítomné strany, vrátane odsúdeného, vyjadriť sa k podanému návrhu. Prítomný prokurátor navrhol návrh zamietnuť, vzhľadom na špeciálnu recidívu odsúdeného. Pokiaľ odsúdený uvádza, že už 3-krát žiadal o podmienečné prepustenie, k tomu je potrebné uviesť, že v prvých dvoch prípadoch vzal svoj návrh späť, a preto sa vo veci nerozhodovalo (1Pp/8/2012, 1Pp/49/2012). Ďalej sa senát nadriadeného súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený nespĺňa jednu z troch zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Touto podmienkou je podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. možnosť očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Pre pozitívny záver v tomto smere nestačí len riadne správanie sa a plnenie povinností počas výkonu trestu odňatia slobody. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva, že resocializačná prognóza u odsúdeného je nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania je vysoké. Tento záver je pritom odôvodnený aj doterajšou súdnou trestnosťou odsúdeného, vrátane správneho názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený má problémy s opakovaným páchaním majetkovej trestnej činnosti. K námietkam odsúdeného, ohľadne počtu jeho predchádzajúcich odsúdení, je potrebné uviesť nasledovné. Do roku 1999 (účinnosť predchádzajúceho Trestného zákona) bol T. H. 5-krát odsúdený (1- krát išlo o súhrnný trest) pre rovnaký trestný čin krádeže podľa § 247 Tr.zák. účinného do 31.12.2005. Je síce faktom, že vo všetkých týchto prípadoch má menovaný odsúdenie zahladené. Z ďalšej jeho početnej súdnej trestnosti, kde odsúdenie už nie je zahladené, však vyplýva, že pôvodne uložené tresty odňatia slobody s povolením podmieneného odkladu sa zjavne minuli výchovného účinku. Odsúdený znovu pokračoval v páchaní najmä trestných činov krádeže podľa § 212 Tr.zák., pričom za tento trestný čin bol odsúdený ďalšími 4 rozsudkami a jedným rozsudkom bol odsúdený pre trestný čin podľa § 207 Tr.zák. - zanedbanie povinnej výživy. V troch prípadoch síce došlo u neho k zrušeniu právoplatne uloženého skoršieho trestu, ale len z toho dôvodu, že menovanému boli ukladané súhrnné tresty. Právoplatné výroky o vine v skorších rozsudkoch pritom zostali bezo zmeny a nie, ako sa mylne domnieva odsúdený, že aj tieto by boli zrušené. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti poukazoval na svoj zdravotný stav, k tomu senát nadriadeného súdu uvádza, že humánnosť ukladania a výkonu trestov je zabezpečená v podmienkach SR aj náležitou lekárskou starostlivosťou, a to aj odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Až keby táto zdravotná starostlivosť nemohla byť zabezpečená v podmienkach výkonu trestu, bola by odsúdenému zabezpečená zdravotná starostlivosť „v civilnom“ prostredí. Z takto rozvedených dôvodov nadriadený súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.