Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/124/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112201663 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112201663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom P. B. G., dieťa rodičov R. N., bytom X. I. O., B. K. XXXX/XXX, zastúpenej Mgr. G. X., advokátom so sídlom G. G., Y. XXX a V. N., bytom X. I. O., B. K. XXXX/XXX, o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. mája 2012, č. k. 21P/9/2012-84 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o zročnom výživnom p o t v r d z u j e s tým, že bežné výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zročné výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.05.2011, č. k. 31P/78/2011-74 tak, že zvýšil výživné otca k maloletému W. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do rozhodnutia súdu v sume 540 eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť maloletému W. do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň upravil styk otca s maloletým W. tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každý párny týždeň v čase od piatku 13.00 hod. do soboty 19.00 hod., každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., každý rok 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. Matke uložil povinnosť v určenom čase v mieste bydliska dieťaťa dieťa odovzdať otcovi dieťaťa, a otcovi dieťaťa povinnosť v určenom čase v mieste bydliska dieťaťa dieťa odovzdať matke dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (správne malo byť podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že posledný krát bolo o výžive maloletého rozhodované rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 17.05.2011 č.k. 31P/78/2011-74, ktorým bola schválená dohoda rodičov. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne. Matka dieťaťa dosahovala priemerný mesačný zárobok 500 eur v čistom, v období február až marec bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, dávky v nezamestnanosti za toto obdobie predstavovali 642,60 eur. Otec dieťaťa bol súkromným podnikateľom a zároveň konateľom spoločnosti I. X. I. O.. Vyplácal si mzdu vo výške 400-700 eur mesačne, ako konateľ poberal mzdu 600 eur mesačne. Rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletý W. navštevoval materskú školu, pravidelné mesačné výdavky súvisiace so škôlkou a jeho zdravotným stavom a inými aktivitami boli cca 90 eur mesačne. Rodičia mal. W. sú stále manželia, v spoločnej domácnosti nežijú od októbra 2010, v súčasnosti prebieha ich rozvodové konanie, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Matka maloletého ku dňu 13.06.2011 skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe, podľa jej vyjadrenia preto, že ako obchodná zástupkyňa bola nútená chodiť na dlhšie služobné cesty, a nemohla sa plne venovať synovi, ktorý začal chodiť do školy. Do 01.10.2011 bola vedená na úrade práce, dávky predstavovali 70 eur mesačne. Toho času je zamestnaná ako operátorka M. W., s.r.o. B. Z., poberá mzdu 250 eur mesačne. Zo strany otca je výživné vo výške sumy zo súdneho rozhodnutia platené riadne, finančne nad rámec tejto sumy otec dieťaťa neprispieva, príležitostne mu kupuje hračky, niekedy oblečenie. Otec dosahuje príjem cca 1.300 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca maloletému W. nad rámec súdom určeného výživného platí stavebné sporenie 20 eur a na súkromný účet 20 eur mesačne. Mal. W. je žiak prvej triedy základnej školy, mesačne stoja obedy, družina a desiata cca 33 eur. Ďalšie náklady so školou súviseli s nákupom oblečenia, školských pomôcok, fotenia, celkom to bolo 140 eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť v poslednom polroku boli 60 eur, od januára 2011 navštevuje logopedickú ambulanciu, dve návštevy v týždni autom predstavovali náklady 15-25 eur. Od augusta 2011 mal. W. do tejto ambulancie už nechodí. Výšku výživného súd prvého stupňa posudzoval s pohľadu kritérií z § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade, hoci od posledného rozhodovania súdu o výživnom neuplynula dlhá doba, k zásadnej zmene pomerov došlo na strane mal. W., ktorý začal chodiť do školy. S tým nepochybne súviseli a aj súvisieť budú zvýšené náklady na jeho zaopatrenie, súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca, a to na sumu 210 eur mesačne s účinnosťou od začiatku školskej dochádzky, ktorá suma podľa názoru súdu zodpovedá vyššie uvedeným kritériám zo Zákona o rodine, teda možnostiam a schopnostiam rodičov a oprávneným potrebám dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti do rozhodnutia súdu predstavovalo sumu 540 eur, ktoré s prihliadnutím k zárobkovým možnostiam otca súd otcovi umožnil zaplatiť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o zvýšení výživného a výroku o zročnom výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V podstate ho navrhol zmeniť tak, že návrh matky bude zamietnutý. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že reálne mesačné náklady na školu vo výške 33 eur sú oproti mesačným nákladom počas navštevovania materskej školy maloletým zvýšené len o 17 eur. Ďalšie náklady, ktoré uvádzala matka vo výške 200 eur ročne, znamenajú mesačne priemerne 16,50 eur, avšak ani tieto podľa jeho názoru neboli dokladovo preukázané, a sú len v rovine ústneho tvrdenia matky maloletého. Ďalej namietal, že matka uviedla, že maloletý navštevuje logopedickú ambulanciu s nákladmi 15-25 eur týždenne, ktoré však už od augusta 2011 nerealizuje. Uviedol, že pri poslednej úprave výživného súhlasil so sumou 150 eur a bol ochotný odstúpiť od ním navrhovanej sumy výživného 120 eur mesačne len z dôvodu, že počítal s tým, že maloletý W. nastúpi o 3 mesiace do školskej dochádzky, a toto navýšenie bral v úvahu ako zvýšené náklady na školskú dochádzku. Ďalej poukázal, že jeho zárobkové možnosti sa vďaka finančnej kríze radikálne zmenili, a určite na začiatku roku 2013 bude musieť požiadať o zníženie výživného na mal. W.. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia. Neobstojí preto tvrdenie otca, že súhlasil s vyšším výživným preto, lebo bral do úvahy aj zvýšené náklady maloletého na školskú dochádzku, ktorá sa mala začať realizovať 3 mesiace po vynesení rozsudku. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods.2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje. K námietkam, ktoré boli v odvolaní vznesené otcom maloletého, dodáva: Aj odvolací súd je toho názoru, že v danej veci nastala zmena pomerov, akú má na mysli ustanovenie § 78 ods.1 Zákona o rodine. Maloletý W. od poslednej úpravy výživného začal od 01.09.2011 navštevovať 1. ročník základnej školy. Nepochybne tým vzrástli jeho náklady na oblečenie, stravu, hygienické potreby a náklady spojené práve s nástupom do základnej školy. Matka dieťaťa v súčasnosti dosahuje zárobok 250 eur mesačne netto, čo je o polovicu nižší zárobok, ako v čase poslednej úpravy výživného. Otec dieťaťa dosahuje zárobok vo výške 1.300 eur mesačne netto, rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Takto zistené zárobkové a majetkové pomery rodičov, najmä otca dieťaťa ako osoby povinnej výživou voči maloletému W., aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú zvýšenie výživného v takej výške, akú určil súd prvého stupňa. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V konaní bolo preukázané, že v danej veci došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane mal. W., ako i matky maloletého. Podstatná zmena na strane maloletého W., ako už bolo konštatované, je jeho nástup na základnú školu a na strane matky je pokles jej zárobku oproti predchádzajúcej úprave výživného o polovicu, pričom matka predchádzajúci pracovný pomer skončila v skúšobnej dobe z dôvodu nevyhovujúcej pracovnej doby práve v súvislosti s nástupom mal. W. na základnú školu. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku otca, že v dôsledku krízy bude jeho príjem od roku 2013 nižší, a preto bude musieť žiadať o zníženie výživného na mal. W.. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného otca na mal. W. a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa opomenul vo výroku o bežnom výžinom určiť povinnosť plniť výživné k rukám matky mal. W. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a pri zročnom výživnom nesprávne súd prvého stupňa určil povinnosť otca zaplatiť zročné výživné maloletému W., a nie k rukám matky maloletého, odvolací súd postupom podľa § 222 ods. 3 O.s.p. vykonal opravu napadnutého rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.