Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/140/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208201162 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208201162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: G. Z., bytom O. X., K. X. č. XXX, zast. T. Z., bytom G., X. B. č. XX, proti odporcom: 1/ F. E., bytom Z. I. Z., X. T. č. X, zast. R. K., bytom W. XXX/X, Z. I. Z., 2/ F. Z., bytom O. X., K. X. č. XXX, 3/ W. Z., bytom O. X., K. X. č. XXX, 4/ N. W., bytom Z. I. Z., N. B. č. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 8. apríla 2011, č.k. 4C/278/2008 - 240, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu odporkýň vo veľkosti 3/16 + 3/16 nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Z. I. Z., zapísanej na LV č. X, kat. úz. K. X. ako parcela registra „S.“ evidovaného na mape určeného operátu č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 503 m2. Odporkyni 1/ a 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa, jeho otec V. Z. bol spolu s bratom V. Z. spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti - parcelné č. XX/XX (X. č. XX/H., a dvor v K.), pričom vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti mali v zmysle Obecného vysvedčenia zo dňa 30. júla 1927 nadobudnúť od W.. S. N., bývalého statkára, ktorý im v roku 1920 v určitých častiach odpredal nehnuteľnosti v obci K. X., podľa identifikácie je parcela E KN č. XX/ XX evidovaná na LV č. X kat. úz. K. X. totožná s PKN parcelou č. XX/XX, zapísanou v pozemnoknižnej vložke XXX, ďalej mal z predloženého priateľského pokonania zo dňa 21. apríla 1927 preukázané, že medzi V. Z. a V. Z. došlo k "podeleniu s domom č. XX/H., W.". Túto dohodu posúdil ako dohodu strán - podielových spoluvlastníkov o deľbe, resp. zámene nehnuteľností, ktorú je potrebné považovať podľa práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 v zmysle rozhodnutia č. XXX/XXXX Úradnej zbierky za dohodu čo do vlastníckeho práva, na základe ktorej sa V. Z. stal vlastníkom parc. č. XX/XX, kat. úz. K. X.. Že k takejto dohode medzi spoluvlastníkmi došlo a spoluvlastníci takto nehnuteľnosti aj užívali mal preukázané z listiny predloženej navrhovateľom, označenej ako Priateľské pokonanie zo dňa 21. apríla 1927, z Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, z Rozhodnutia MNV v K. X. zo dňa XX.XX.XXXX - stavebné povolenie. O tom, že i k plneniu priateľského pokonania medzi V. Z. a V. Z. došlo preukázala aj výpoveď navrhovateľa, aj odporkyne 1/, ako aj svedkyne, ktoré zhodne uviedli, že druhý podielový spoluvlastník, t.j. V. Z. žil v pajte pri silnici. Aj odporkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že jej dedko, t.j. V. Z. a otec navrhovateľa V. Z. mali bývať v nejakej sýpke spoločne ako dve rodiny, ktoré sa neznášali. Následne jej dedko V. Z. si postavil zvlášť chalupu na inom pozemku taktiež v K. X. a v tomto dome býval so svojím synom X., t.j. otcom odporkyne 1/, ktorý túto chalupu predal K.. Zhodne aj navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pajta, o ktorej je zmienka v Priateľskom pokonaní už teraz nestojí, ale stojí tam dom, v ktorom býva B. E., pričom predtým tam bola stará chalupa, obývaná V. Z. aj s X. Z., od ktorých túto chalupu kúpil svokor B. E. Q. K. aj s pozemkom. Na základe takýchto dôkazov mal súd preukázané, že V. Z. sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XX/XX v kat. úz. K. X., ktorý neskôr v roku 1966 daroval svojmu synovi, navrhovateľovi, Darovacou zmluvou zo dňa 23.02.1966, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom pod L. XXX/XX. Na základe takto zistených skutočností potom vyhovel návrhu na začatie konania. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/, ktorá navrhla jeho zmenu a zamietnutie návrhu. Poukázala na to, že podpisy účastníkov Listiny - Priateľské pokonanie z 21. apríla 1927 nie sú overené. Ďalej poukázala na výpis z pozemkovej knihy vo vložke XXX kat. úz. X., z ktorého vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľností bol V. Z. v 5/8-inách a V. Z. v 3/8-inách. Súdu prvého stupňa vyčítala, že sa nezaoberal tým, ako splnil V. Z. svoje záväzky, vyplývajúce z Priateľskej pokonávky. Poukázala na to, že listina, označená ako Priateľská pokonávka z 21.04.1927 nemôže byť určujúca vo vzťahoch, ktoré vznikli na základe zápisu v pozemkovej knihe v roku XXXX. S poukazom na darovaciu zmluvu z XX.XX.XXXX tak akceptuje, že na G. Z. prešiel podiel 5/8-ín parcele 51/31 na základe registrácie, avšak podiel 3/8-ín zostal X. Z.. Vyslovila názor, že spoluvlastníctvo podľa pozemkovej knihy si mali vysporiadať právni predchodcovia, prípadne navrhovateľ v rámci ROEP. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že V. Z. s rodinou sa odsťahoval do domu na pozemku č. XX, tak v roku XXXX tam žiadny dom nebol, pretože aj podľa výpisu z pozemkovej knihy parcela č. XX bola záhrada bez domovej nehnuteľnosti. Na pozemku stála drevená pajta, ktorú V. Z. pre svoju rodinu musel upraviť, keďže spolunažívanie rodín V. Z. a V. Z. v skromných priestoroch domu na parcele XX/XX nebolo znesiteľné a bolo treba sa osamostatniť. Aj keď V. Z. odišiel bývať na parcelu č. XX kat. úz. K. X., nepribudla mu žiadna výmera majetku. Považuje za bezvýznamné, že F. Z. nemala parcelu XX/XX uvedenú v dedičskom rozhodnutí v konaní D 261/80, k čomu mohlo dôjsť nedbalosťou prejednávania vtedajších dedičstiev. Zotrvala na stanovisku, že zo strany V. Z. nebolo poskytnuté V. Z. celé plnenie podľa Priateľského pokonania a to najmä nie celú pajtu, ani 2.500,- Kč, rovnako ako pálenú tehlu, ktorá bola pri maštali a pod šopou uložená. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia. Odporkyňa 1/ výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, ale z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odporkyňa 1/ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania patrí výlučne navrhovateľovi alebo či zostal spoluvlastnícky podiel tak, ako je zapísaný v pozemkovej knihe aj odporkyniam 1/ - 4/. V konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, tak, ako je tomu aj v danom prípade, pri posudzovaní vlastníckych vzťahov súd vychádza predovšetkým zo zápisov, týkajúcich sa týchto vlastníckych vzťahov tak, ako boli uvedené pôvodne v pozemkovej knihe. V danom prípade je nepochybné, že parcela E KN XX/XX evidovaná na LV č. X kat. úz. K. X. je totožná s pozemnoknižnou parcelou č. XX/XX, zapísanou v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Z tohto zápisu je zrejmé, že ako spoluvlastníci na základe zápisu zo dňa 14. júna 1928 sú zapísaní ako spoluvlastníci pod Z. - F./ V. Z. v 5/8-inách a pod b/ V. Z. v 3/8-inách a to ako v spornej parcele XX/XX, tak aj ďalších 33 parciel. Bolo tomu tak preto, ako aj nasvedčujú ďalšie listinné dôkazy, že títo bratia spoločne nadobudli zrejme celý majetok od predávajúceho v roku 1928. Uvedený stav bol prevzatý aj do zápisu na liste vlastníctva, pričom žalobca podáva žalobu o určenie vlastníctva v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v dôsledku toho, že má záujem na zosúladení pozemnoknižného stavu so skutočným. Súdna prax eviduje množstvá prejednávaných vecí, ktoré vyplynuli na území Slovenskej republiky za stavu, že boli zapísaní viacerí spoluvlastníci nehnuteľností, hoci v skutočnosti vykonali buď deľbu na základe dohody alebo každý z nich užíval určitú konkrétnu nehnuteľnosť, hoci bola zapísaná v pozemkovej knihe ako ich spoluvlastníctvo. V dôsledku toho, že od roku 1964 sa nevykonávajú zápisy v pozemkovej knihe, ale na listy vlastníctva (najskôr na strediskách geodézie, neskôr na správach katastra), dostal sa takýto pozemnoknižný stav do zápisov vlastníctva, bez ohľadu na tú skutočnosť, že medzičasom došlo k zmenám, v dôsledku ktorých spoluvlastníctvo k jednotlivým pozemnoknižným telesám zaniklo. Pre záver o tom, či pozemnoknižní spoluvlastníci tak, ako sú zapísaní v pozemkovej knihe, zostali naďalej spoluvlastníkmi všetkých pozemnoknižných parciel, resp. iných nehnuteľností, zapísaných v pozemkovej knihe, alebo či sa každý z nich stal výlučným vlastníkom niektorých z nich, je významné zistenie, či došlo buď k dohode o deľbe alebo či tu existuje taký dlhodobý stav, na základe ktorého jednotliví spoluvlastníci užívajú výlučne dlhodobo niektoré z týchto parciel ako svoje vlastníctvo. Za nerušený úžitok jednotlivých parciel, zapísaných na spoluvlastníkov už považovala aj súdna prax z roku 1932 preukázanie takej dohody, podľa ktorej, ak určití spoluvlastníci majú určité časti z týchto nehnuteľností vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Jedná sa o rozhodnutie č. XXX bývalého Najvyššieho súdu ČSR z roku 1932, na ktoré poukazuje aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci je nepochybné aj z výsluchu samotných odporcov, že predmetnú parcelu, t.j. XX/ XX užíval výlučne právny predchodca navrhovateľa a neskôr navrhovateľ, pričom pôvodný dom č. XX bol zbúraný a v roku XXXX bol na tejto parcele navrhovateľom postavený rodinný dom, o čom svedčí aj vydané stavebné povolenie. Zmluvou z roku 1966 previedol otec navrhovateľa na neho svoj podiel, tak, ako bol zapísaný v pozemkovej knihe, avšak v skutočnosti išlo o ním celú užívanú parcelu XX/XX. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie Darovacej zmluvy zo dňa 23. februára 1966, v ktorej V. Z. v súlade so skutočnosťou, ktorá nastala v dôsledku dlhodobého oddeleného užívania, uvádza, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej vo vložke XXX parcela XX/XX a zároveň uvádza, že ďalšie 3/8-iny čiastky sú písané na X. Z.. Z celkového kontextu je zrejmé, že v dôsledku chyby v písaní vypadlo označenie „syna“ jeho brata. Zároveň je tam uvedené, že zápis je len formálny, lebo skutočným majiteľom je V. Z.. Pred súdom prvého stupňa bolo zároveň preukázané, že medzi pôvodnými spoluvlastníkmi došlo k takej dohode, podľa ktorej každý z nich užíval na svoj podiel iné parcele, zapísané vo vložke č. XXX. Konkrétne sa to týka parcele č. XX zapísanej pod F. označenej ako záhrada v K., na ktorej postavil V. Z. dom, ktorý neskôr predal K.. Vzhľadom na dlhodobý úžitok, t.j. od roku 1928, po ktorú dobu právny predchodca navrhovateľa, neskôr navrhovateľ, výlučne užíval parcelu XX/XX ako svoje vlastníctvo, postavil si na nej aj z vlastných prostriedkov dom, pričom na podiel ďalšieho spoluvlastníka pripadla parcela XX, je odôvodnený záver, že navrhovateľ sa stal aj výlučným vlastníkom tejto parcele tak, ako je to predpokladané v rozhodnutí č. XXX uverejneného v Úradnej zbierke rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR z roku 1932. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, t.j. existenciu dlhodobej oddelenej držby nehnuteľnosti, zapísanej v pozemkovej knihe, aj na iného spoluvlastníka, potom nie je rozhodujúcim posudzovanie obsahu dohody medzi spoluvlastníkmi uzavretej v roku 1927, ktorá je však v súlade so stavom, ktorý následne nastal a existoval po dobu XX rokov. Keď súd prvého stupňa na základe takto zistených skutočností vyhovel návrhu na začatie konania a určenie vlastníctva, bol jeho rozsudok odvolacím súdom potvrdený. V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .