Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208201880 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208201880.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. K., s.r.o., so sídlom A., K. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova 10, Bratislava proti povinnému: Q. V., bytom A. nad A., D. 2, o vymoženie 214,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. marca 2012, č. k. 4Er/2950/2008-22 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e. Odvolanie oprávneného proti výroku III. napadnutého uznesenia o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúcia vyhlásil za neprípustnú, vo výroku II. exekúciu zastavil a vo výroku III. návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu a na poverenie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského zo dňa 30.11.2009, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 10.12.2009 a upravený dňa 27.08.2010 zamietol. V odôvodnení uviedol, že poverenie na vykonávanie exekúcie v danej veci bolo vydané na základe platobného výmeru vydaného spoločnosťou PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, Mliekarenská č. 10, Bratislava, za ktorú konal správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský. Súd po začatí exekúcie dospel k záveru, že tu existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, keď exekučný titul, ktorý má byť podkladom pre exekúciu, je aktom bez právnej sily a účinnosti. Podľa výpisu z obchodného registra už v súčasnosti zaniknutej poisťovne PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 01.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.1999, číslo 3215/1999 - A, tomuto subjektu zrušené povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne v zmysle zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon bol zrušený s účinnosťou od 1. novembra 2004 zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Z ustanovenia § 77a ods. 9 tohto zákona vyplýva, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 581/2004 Z. z. sa dokončia podľa zákona č. 273/1994 Z. z.. Podľa § 34 ods. 4 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne, táto poisťovňa vstúpila do likvidácie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7K 70/01 zo dňa 20.04.2001 bol na majetok poisťovne podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania. Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie upravujú ustanovenia § 41 EP. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. l EP). Ustanovenie § 41 ods. 2 EP taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ EP). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Ako vyplýva z vyššie uvedeného skutkového stavu, platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pre správcu konkurznej podstaty však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci ( zdravotnej poisťovne ). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony ( podať žalobu, podnet orgánu,, ktorý je oprávnený o veci rozhodnúť ) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu súd dáva do pozornosti tiež rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je "exekučný titul" nulitným právnym aktom. Vzhľadom na uvedené právne dôsledky nulitného aktu, dovolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami namietanými v mimoriadnom dovolaní. Vzhľadom na uvedené je platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty nulitným aktom a takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. V konaní predložený exekučný titul nie je aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Dôsledkom uvedeného v predmetnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a exekúcia je neprípustná. ( uvedené závery vychádzajú aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009 ). S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V priebehu exekúcie oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom navrhol, aby predmetnú exekúciu ďalej vykonával súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová a neskôr návrh upravil s tým, že žiadal poveriť súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. S ohľadom na zastavenie exekúcie sa zmena súdneho exekútora javí ako neúčelná. Zmena osoby súdneho exekútora by v danom štádiu exekučného konania bola v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súd sa dôsledne zaoberal aj dispozičným právom oprávneného na zmenu osoby súdneho exekútora, napriek tomu však zmenu súdneho exekútora nepripustil, keďže súd konštatoval dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, teda že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia a návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu a na poverenie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského zo dňa 30.11.2009, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 10.12.2009 a upravený dňa 27.08.2010, zamietol. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § m205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukazoval na rozhodnutia už piatich rôznych krajských súdov, ktoré v obdobných veciach vyhlásili Platobné výmery vydané správnom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Uviedol, že v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení relevantnom k vydaniu platobného výmeru prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty DZP, v dôsledku čoho sa mal na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikovať zákon o konkurze a vyrovnaní. Vyplýva to jednoznačne z usta. § 66e ods. 2 cit. zákona. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 11/2007 z 04.10.2007, v ktorom krajský súd konštatoval, že odvolacím orgánom bol v danom prípade správne SKP, na ktorého prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty poisťovne, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty žalovaného - DZP. Vychádzajúc z uvedených skutočností a následnej priamej aplikácie ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní mal za to, že SPK bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Poukázal ďalej na skutočnosť, že jednotlivé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v konkrétnom prípade, nie je všeobecne právne záväzné pre súdny nižších stupňov, avšak len v tom ktorom prípade. Zároveň uviedol, že mnohé rozhodnutia krajských súdov boli vydané aj po zohľadnení rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v rozpore s ich názorom. Uviedol časť argumentácie Krajského súdu v Trnave v uznesení č. k. 10CoE/176/2009-80 zo dňa 30.06.2010, časť argumentácie Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 13CoE/384/2011-105 zo dňa 14.12. 2011 a poukázal na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, podľa ktorého nezákonnosť nemá vvplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia, pokiaľ neboli uplatnené opravné prostriedky /rozhodnutie zo dňa 10.12.1928, Boh. F. 13268/26/. Dal do pozornosti aj nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10.12.2008, v ktorom k námietke sťažovateľa o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné titulu smerujúci voči nemocnici uviedol, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. V zmysle tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR je zrejmé, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobný výmer nespôsobuje nulitu tohto rozhodnutia a takúto prípadnú vadu rozhodnutia je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán, ktorý by rozhodoval o opravnom prostriedku, resp. v rámci správneho súdnictva, ale nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia. Ohľadne platnosti postúpenia predmetných pohľadávok poukázal aj na súdne konanie o určenie neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorých boli postúpené pohľadávky zo zdravotného poistenia z DZP na spoločnosť ZH Kredit, vedené na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zm. 6Cbi/111/2005, a kde bol vyslovený záver, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné a teda predmetné pohľadávky sú spôsobilé postúpenia, resp. ich postúpenie nie je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V preskúmavanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne v konkurze č. 524/2005 zo dňa 25.05.2005, vydaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským. Uvedeným platobným výmerom bolo povinnému uložené zaplatiť dlžné poistné v čiastke 6 470,- Sk a poplatok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia do 8 dní od právoplatnosti tohto výmeru. Podľa vyznačenej doložky výmer nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06..2005 a vykonateľnosť dňom 01.07.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 bola pohľadávka voči povinnému, vyplývajúca z tohto výmeru, postúpená z postupcu JUDr. Tomáša Kozovského, správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevnej zdravotnej poisťovne, v konkurze, so sídlom Bratislava, Pluhová 2, IČO: 31 629 962, na postupníka, spoločnosť ZH Kredit, s.r.o, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 05.08.2008. V preskúmavanej veci bola spornou otázka, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer, vydaný správcom konkurznej podstaty Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne v konkurze JUDr. Tomášom Kozovským, ktorého právnym dôvodom je predpis poistného podľa § 18 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z. z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem prípadu ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať, podrobnejšie upravujú ustanovenie § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Ex. por.). Za účinnosti zák. č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Preto bolo rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty. K tejto otázke zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3MCdo/20/2008 zo dňa 22.04.2009. V citovanom rozhodnutí uvádza, že pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, z čoho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Najvyšší súd ďalej konštatuje, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti alebo naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by neexistoval. Najvyšší súd SR rovnaký právny názor vyslovil aj v ďalších svojich rozhodnutiach sp. zn. 5 Cdo 109/2010, 4 Cdo 11/2011. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu, Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je "exekučný titul" nulitným právnym aktom. Tento právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí III. ÚS 384/09-26 zo dňa 9. decembra 2009. Záver prvostupňového súdu o tom, že v prejednávanej veci sú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pretože exekučný titul, ktorý mal byť podkladom pre exekúciu je nulitným právnym aktom, a preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, považoval preto odvolací súd za správny. Odvolacie námietky oprávneného z týchto dôvodov odvolací súd považoval za neopodstatnené i napriek tomu, že oprávnený poukazoval na rozhodnutia niektorých súdov s iným právnym názorom k otázke vydania platobného výmeru správcom konkurznej podstaty. Uvedená otázka bola však na Krajskom súde v Trenčíne riešená v zmysle hore uvedeného. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku I. a II. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolanie oprávneného proti výrokovej časti III. napadnutého uznesenia odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon /Exekučný poriadok/ neustanovuje. inak. Podľa tohto zákonného ustanovenia je tak proti uzneseniu súdu, vydanému v exekučnom konaní, odvolanie prípustné len vtedy, ak jeho prípustnosť v konkrétnom prípade ustanovení Exekučný poriadok. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Exekučný poriadok v danom prípade však možnosť podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu súdneho exekútora, výslovne neustanovuje, odvolací súd dospel k závere, že odvolanie oprávneného preto nie je prípustné. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.