Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208203370 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208203370.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, so sídlom Bratislava, Údernícka 5 proti povinnému: U. D., bytom N. č. XXX, o vymoženie 658,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 03. mája 2012, č.k. 4Er/3306/2008-15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 58 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn.: TP 8375/08 zo dňa 01.08.2008. Súd prvého stupňa konštatoval, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade bol dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.06.2004 Zmluvu o pôžičke Quatro, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prvostupňový súd ďalej zistil, že súčasťou Zmluvy o pôžičke Quatro sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., ktoré v Článku IX. Záverečné ustanovenie, písmeno o) upravujú rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa zastával názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, poukázal na ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. Bol toho názoru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, pričom exekučný súd nemôže konať ako súd vyššej inštancie a meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským súdom, s hmotným právom. Exekučný súd nemá právomoc rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušiť, zmeniť a za týmto účelom vykonať dokazovanie. V opačnom prípade by mohla vzniknúť situácia, kedy by oprávnený priznané právo nemohol vymôcť, čo by bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré konštantne judikujú, že ústava, resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (I. ÚS 5/02, ÚS SR), resp. práva, ktoré sú „praktické a efektívne“, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (rozsudok ESĽP vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku, § 168). Exekučný súd, aj pokiaľ ide o dôvody uvádzané v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, môže preskúmať len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom jeho prieskumu má byť zistenie, či povaha priznaného plnenia je v súlade s právom, pričom dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal účastníkovi niečo rozporné s právom (napr. spáchať trestný čin). Poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, podľa ktorého zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Vzhľadom na toto nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z., pričom ustanovenia § 52 až 54 a § 879 f) Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. Dal do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej dojednanie takejto rozhodcovskej doložky nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť v celom rozsahu. Na záver oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, ktoré k odvolaniu predložil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Podľa § 243 ods. 1 cit. zákona, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zákonom č. 230/2012 Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého je v prípade zastavenia exekúcie pre neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g)) potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú prvostupňový súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a z toho dôvodu považoval rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nemôže byť vedená exekúcia. Exekučné konanie v danom prípade začalo dňa 05. decembra 2008. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení novely č. 230/2012 Z.z. bolo aj v danom prípade nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Nakoľko však z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, uvedeným spôsobom bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorý je právny záver odvolacieho súdu záväzný (§ 226 O.s.p.), po opätovnom preskúmaní veci znovu rozhodne o zastavení exekúcie podľa príslušných zákonných ustanovení. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .