Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/214/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899808 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208899808.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: C. I., bytom L. XXXX/XX, X. B. X., o vymoženie 513,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2Er/1390/2008-47 zo dňa 14. mája 2012 jednomyseľne dňa 19. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej náhradu trov exekúcie vo výške 87,08 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Ex. por. a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnej exekútorke priznal odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 87,08 eur. Trovy exekúcie predstavujú 20 % z vymoženej čiastky vo výške 46,50 eur, odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 132,76 eur, hotové výdavky vo výške 58,81 eur a DPH 20 % vo výške 47,61 eur. Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 304,99 eur, pričom časť bola pokrytá vymoženou časťou vo výške 198,60 eur, pričom neuhradený ostal zostatok vo výške 106,39 eur. Súd prvého stupňa súdnej exekútorke nepriznal hotové výdavky predstavované kancelárskym materiálom vo výške 11,41 eur a telefonické poplatky vo výške 1,10 eur, pretože mal za to, že kancelársky materiál ako aj telefonické poplatky sú zahrnuté v náhradách za administratívne práce, ktoré sú podľa § 25 cit. vyhl. súčasťou odmeny súdneho exekútora. Taktiež súdnej exekútorke nepriznal náhradu služobnej cesty vo výške 3,58 eur z dôvodu nešpecifikovania spôsobu výpočtu danej náhrady. Na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože ten svojim konaním spôsobil zastavenie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých exekučných úkonov. Ďalej uviedol, že súd pri rozhodovaní o odmene a náhrade trov exekútora by mal posudzovať, či ide o úkony a náklady účelne vynaložené exekútorom v rámci predmetnej exekúcie. Povinnosťou súdu je skúmať aj účelnosť vynaloženého času na exekučnú činnosť. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu exekúcie bola v prospech oprávneného poukázaná iba jedna platba, a to priamo povinným dňa 29.07.2012 vo výške 33 eur. Súdny exekútor nevymohol v prospech oprávneného žiadnu platbu. Mal za to, že podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora sa za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd musí preto v predmetnej veci aplikovať výlučne ust. § 14 a 15 cit. vyhl.. Súdny exekútor nepostupoval správne, rovnako ako konajúci súd, ktorý potvrdil postup súdneho exekútora pri vyčíslovanú si svojej odmeny, ak si do svojej odmeny zahrnul aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v zmysle § 6 cit. vyhl. vo výške 132,76 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po podaní odvolania, oprávnený podaním zo dňa 26.07.2012, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012, podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012. Uviedol, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS možno použiť jej prílohu, ako indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi týmito podmienkami sa splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Nemožno preto zistiť, prečo súd odkazuje na smernicu Rady 93/13/EHS, ako ju aplikoval v konkrétnom prípade, a ako sa riadil jej ustanoveniami pri výklade pojmu neprijateľná podmienka, a ako ho následne aplikoval na konkrétny skutkový stav. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení, kontexte, nadväznosti a podmienenosti jednotlivých jej ustanovení pri výklade a následnom aplikovaní na konkrétny právny vzťah. V každom prípade však platí, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Je nepochybné, že v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ súd aplikuje v predmetnom spore právo EÚ, najmä musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.Podľa názoru oprávneného by ustanovenia vnútroštátneho práva mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie aj nadradená. Navrhol, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to či je za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1, 3 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení pred novelou vykonanou vyhláškou č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle § 15 ods. 1 písm. a/ tej istej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2004 a súdom prvého stupňa bolo dňa 17.03.2004 vydané poverenie č. 5301 003396, sp.zn. 1Er/79/04 na vymoženie uloženej povinnosti 513,51 eur s príslušenstvom, ktorým na vykonanie exekúcie poveril súdnu exekútorku Bc. Máriu Krasňanovú, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriča, č.k. N 4857/03, NZ 106205/03 zo dňa 16.11.2003. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 2Er/1390/2008-18 zo dňa 22.12.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a toto rozhodnutie v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/73/2012-42 zo dňa 21.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2012. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom nesprávne vo veci náhrady trov exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V danom prípade odvolací súd nevidel dôvod na priznanie odmeny súdnej exekútorke vo výške 20 % z vymoženej čiastky. V danej veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, preto mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa ust. § 14 cit. vyhl., podľa ktorého sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje v prípade, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví. Súd prvého stupňa bol navyše povinný pri rozhodovaní o trovách exekúcie v predmetnej exekučnej veci postupovať podľa právnych predpisov účinných ku dňu začatia exekučného konania. Pokiaľ ide o podaný návrh oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd o ňom nerozhodoval, nakoľko po preskúmaní spisu mal za preukázané, že v predmetnom konaní súd prvého stupňa uznesením č.k. 2Er/1390/2008-18 zo dňa 22.12.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a ktoré v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/73/2012-42 zo dňa 21.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2012. Keďže rozhodnutie, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2012, nemožno následne rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie tohto konania, súdu doručenom dňa 09.08.2012. Odvolací súd zároveň poukazuje, že v predmetnom konaní exekúcia dospela do štádia, kedy sa rozhoduje iba o trovách exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.