Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/295/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209200568 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209200568.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, práv. zast. Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným euroadvokátom so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, P.O.BOX 164, proti povinnému: K. E., bytom N. XX/XX, W., o vymoženie 1.389,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/24/2009-17 zo dňa 14. septembra 2012 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., sp. zn. 04 Rk 098/2007 zo dňa 04.01.2008. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 13.02.2007 Zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti tak, ako je vyplnené v texte zmluvy o úvere, a tak ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu nebol preukázaný. Zmluva o úvere v bode 8a upravuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo Zmluvy podľa čl. 6, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o.. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSm Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o. i. z Charty základných práv Európskej únie. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), pričom v tomto prípade ide v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ o absolútny obchodnoprávny vzťah a spravuje sa podľa ustanovení ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, teda aj vtedy, keď jeho účastníci v okamihu uzatvorenia zmluvy nemajú postavenie podnikateľských subjektov. Mal za to, že v priebehu preskúmania zákonnosti rozhodcovského konania posudzoval Zmluvu o úvere, podľa takého znenia zákona, ktoré nebolo v čase uzatvárania platné ani účinné, čím bol porušený zákaz retroaktivity v zmysle ust. § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V čase uzavierania Zmluvy o úvere bol platným a účinným zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na existenciu dôvodu, pre ktorý je úver poskytnutý oprávneným vyňatý spod režimu spotrebiteľských úverov upravených v tomto zákone, a to podľa jeho ust. § 1 ods. 2 písm. a/, kedy sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Podľa ust. bodu 2.5 Zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, teda ide o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je tak zmluvou upravenou výlučne podľa ust. Obchodného zákonníka. Keďže Zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nevzťahujú sa na ňu ust. § 52 a nasl. Obč. zák., ani ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8a.1 Zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinného k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 35,69 eur, ktorá pozostáva z 1 úkonu právnej služby, a to spísanie odvolania 28,06 eur a režijný paušál 7,63 eur. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ /veriteľ/. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy /poskytnutí úveru/ na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, na aký skutočný účel boli povinnému peňažné prostriedky poskytnuté. Oprávnený /ako veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti je na oprávnenom /ako veriteľovi/. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov. Práve vyššie uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Obč. zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná. V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5301 007872 zo dňa 12.03.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera vykonaním exekúcie na vymoženie 1.389,17 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn. 04/Rk/098/2007 zo dňa 04.01.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex. por. S poukazom na uvedené, odvolací súd uzaviera, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.