Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/351/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201161 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209201161.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa: W.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. Z. XXX, zastúpený F. N. V.. E. J., M., so sídlom J. V. XX, Z. I. Z., R.: XX XXX XXX proti odporcovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. I. Z., Q. XXXX/XX, zastúpený F. N. X. & W. M. so sídlom Z., B. XX, R.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.779,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. septembra 2011, č.k. 3C/109/2009 - 192, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 214,06 Eur na účet F. N. V.. E. J., M...., do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.779,92 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.01.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.274,18 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 144.000,- Sk (4.779,92 Eur) s príslušenstvom, z titulu pôžičky, ktorú odporcovi poskytol V. W. v období od júna 2003 do mája 2004. Odporca dňa 06.05.2006 tento dlh písomne uznal a V. W. sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť v lehote do 31.12.2006. V. W. ako veriteľ uzavrel dňa 12.01.2007 s B.. V. B. zmluvu o postúpení pohľadávky a následne B.. V. B. dňa 14.11.2008 uvedenú pohľadávku postúpila navrhovateľovi. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom dňa 23.06.2010, č.k. 3C/109/2009-126 tak, že návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a zaviazal ho k úhrade trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 06.04.2011, č.k. 17Co/292/2010-165 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí vyslovil názor, že postupca mal v úmysle uvedenú pohľadávku bezodplatne postúpiť výlučne svojej dcére a zmluvný vzťah napĺňa charakteristické znaky darovacej zmluvy, teda netvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prvostupňovému súdu uložil v ďalšom dokazovaní sa vyporiadať s opodstatnenosťou uplatneného nároku navrhovateľa. Súd prvého stupňa konštatoval, že po zrušení svojho rozhodnutia odvolacím súdom doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa V. W. a odporcom došlo k požičaniu peňažných prostriedkov do výšky 144.000,- Sk, ktoré sa odporca zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť do 31.12.2006. Tiež bolo preukázané, že uvedená pohľadávka bola postúpená z V. W. na jeho dcéru B.. V. W. a neskôr na navrhovateľa. Odporca v priebehu celého konania pred súdom nerozporoval dôvod poskytnutia peňazí, ani výšku požičaných peňazí zo strany pôvodného veriteľa (o čom nakoniec svedčí aj písomné uznanie dlhu zo dňa 06.03.2006), namietal len tú skutočnosť, že všetky peniaze boli použité a vložené do spoločnej domácnosti manželov, a preto jeho dlh splynul s pohľadávkou jeho manželky v rámci v tom čase jestvujúceho BSM. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého požičané prostriedky nespadajú do BSM, súd konštatoval, že v ďalšom dokazovaní sa už danými námietkami odporcu nezaoberal vzhľadom k tomu, že je názorom odvolacieho súdu viazaný. Svoje dokazovanie zameral už len na opodstatnenosť skutkového základu nároku navrhovateľa a jeho výšku. Keďže až do ukončenia dokazovania vo veci samej odporca nepreukázal splatenie dlžnej sumy, ani zánik z iných dôvodov, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo aj právne dôvodný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 494, § 657, § 588, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2.274,18 Eur. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Vyslovil názor, že právne posúdenie veci obidvoma súdmi je nesprávne. Mal za to, že v konaní odporca jednoznačne preukázal, že požičané peniaze boli poskytnuté do manželstva a za trvania manželstva, t.j. že išlo o spoločnú pôžičku manželov v rámci BSM, ktorá ich zaväzovala solidárne. Poukázal na ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, pričom vyslovil názor, že v zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov, t.j. úkonu, pri ktorom nevystupujú manželia spoločne ako účastníci, vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú, než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť tohto úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôžička sa týkala spoločných vecí manželov a peniaze nadobudnuté z pôžičky boli zaradené do masy BSM a spotrebované v tejto mase. Preto pani B.. V. B. bola spoludlžníčkou odporcu a jednalo sa o ich spoločný peňažný záväzok, pričom požičané peniaze boli počas dotknutého obdobia rokov 2003-2004 v manželstve spotrebované. Pridržiaval sa svojho predchádzajúceho názoru, že k spojeniu veriteľstva a dlžníctva z pôžičky došlo, nakoľko sa novým veriteľom zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 12.01.2007 stala manželka odporcu, teda pohľadávka sa stretla s dlhom. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa V. W. a odporcom došlo k požičaniu peňažných prostriedkov do výšky 144.000,- Sk, pričom túto pôžičku si zobral odporca výlučne pre seba, o čom svedčí aj písomné uznanie záväzku voči V. W., ktoré odporca urobil dva dni pred opustením domácnosti, pričom nerozporoval, že ide výlučne o jeho dlh. V konaní nebolo preukázané ako tvrdí odporca, že by pôžička slúžila na zabezpečenie zaužívaného štandardu bývania a ostatných bežných spoločných rodinných potrieb, naopak zo skutkového stavu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že finančné prostriedky boli poskytnuté výlučne odporcovi na jeho účely súvisiace s podnikaním, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bývalá manželka odporcu B.. V. B. si požičala finančné prostriedky od svojho otca samostatne a tieto slúžili na kúpu auta a zabezpečenie chodu domácnosti. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa odporcom bola doba na vrátenie finančných prostriedkov dohodnutá a tento prejav vôle bol potvrdený v uznaní dlhu odporcom. Vykonané dokazovanie teda žiadnym spôsobom nepreukázalo, že by bola pôžička poskytnutá odporcovi a jeho manželke spoločne. Vzhľadom na bezplatnosť postúpenia odvolací súd vo svojom rozhodnutí ustálil, že postupca V. W. mal v úmysle pohľadávku voči odporcovi postúpiť bezodplatne výlučne svojej dcére, ktorý zmluvný vzťah napĺňa charakteristické znaky darovacej zmluvy, preto postúpená pohľadávka netvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedených dôvodov preto v osobe odporcu nikdy nemohlo dôjsť k splynutiu povinného z pôžičky a oprávneného z pôžičky v jednej osobe a teda ani k zániku tejto pohľadávky. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny, pričom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ustálil, že v predmetnej veci k zániku záväzku odporcu splynutím v zmysle ust. § 584 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel odporca s V. W., je v zmysle konštantnej judikatúry výlučným záväzkom odporcu a teda odporca je jediným dlžníkom z tejto pôžičky. Je nesporné, že ustálená súdna prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, ak nešlo o bežnú vec, nakoľko z takejto zmluvy je zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu uzavrel, a to i s tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka dosiahnuť pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do BSM. Zákon teda umožňuje manželovi samotnému uzavrieť zmluvu o pôžičke, z ktorej bude zaviazaný len on sám. V preskúmavanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa jednalo o spoločnú pôžičku manželov, nakoľko z predložených dokladov, a to z výziev na úhradu dlhu, vypracovaných ešte pôvodným veriteľom, ako aj z uznania dlhu zo dňa 06.05.2004 je zrejmé, že peniaze boli požičané iba odporcovi, keď pôvodný veriteľ dôsledne rozlišoval pôžičku, ktorú poskytol odporcovi od pôžičky, ktorú poskytol výlučne svojej dcére. Toto vyplýva aj z uznania dlhu zo dňa 06.05.2006, podpísaného krátko pred odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti, kedy vzťahy medzi bývalými manželmi už neboli dobré, a preto by bolo nelogické, aby odporca podpisoval uznanie dlhu vo vlastnom mene, pokiaľ by sa jednalo o spoločný záväzok manželov. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí taktiež zaujal právny názor, že pokiaľ pôvodný veriteľ V. W. predmetnú pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2007 na svoju dcéru (manželku odporcu) B.. V. W., pričom podľa bodu II. zmluvy túto pohľadávku jej postúpil dňom podpísania zmluvy bezodplatne, vzhľadom na bezodplatnosť tohto postúpenia, keďže sa jednalo o postúpenie pohľadávky voči manželovi B.. V. W., je z toho možné vyvodiť, že postupca V. W. mal v úmysle uvedenú pohľadávku postúpiť výlučne svojej dcére, ktorý zmluvný vzťah napĺňal charakteristické znaky darovacej zmluvy. Preto v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmet postúpenia netvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedených dôvodov sa táto pohľadávka nestala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jedinou veriteľkou tejto pohľadávky bola B.. V. W.. Na základe uvedeného odvolací súd potom ustálil, že v preskúmavanej veci nemohlo dôjsť k spojeniu veriteľstva a dlžníctva zo zmluvy o pôžičke v jednej osobe, a teda nemohlo dôjsť ani k zániku záväzku splynutím v zmysle ust. § 584 Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvého stupňa rozhodol vo veci v intenciách uvedeného vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a odporca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne iné skutočnosti ako tie, ktorými sa už odvolací súd zaoberal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, odvolací súd odvolacie námietky odporcu nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 214,06 Eur, spočívajúcich v odmene za poskytnutie právnej služby za 1 úkon právnej služby v sume 170,97 Eur (vyjadrenie k odvolaniu), 1x režijný paušál v sume 7,41 Eur + 20 % DPH. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .