Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/163/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201583 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209201583.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35807598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému C. X., bytom J. L. J., A. K. č. XXXX/XX o vymoženie 635,96 € s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného a X. L. M. V. spotrebiteľa M. sídlom L., G. XX proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/366/2009 - 35 zo dňa 19. júna 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výrokov I. , ktorým sa exekúcia vyhlasuje za neprípustnú a II., ktorým sa exekúcia z a s t a v u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku III. o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa M., IČO: XX XXX XXX do konania m e n í tak, že doručením písomného oznámenia X. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vo zvyšnej časti odvolací súd odvolanie X. o d mi e t a . Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodol o nepripustení vstupu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho účastníka a jeho návrh na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Dôvodom neprípustnosti je exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava sp.zn. SR 09247/08 zo dňa 30.10.2008 vydaný v rozhodcovskom konaní na podklade Zmluvy o úvere (vo formulárovej podobe) zo dňa 28.02.2008. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné na právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré v čl. 17 upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p.. Súd túto rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvádza aj neprijateľnú podmienku - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky sú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Okresný súd uzavrel, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Okresný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, aby nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí spotrebiteľov nezaväzovali. S poukazom na § 93 O.s.p. a § 37 ods. 1 EP súd nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Združenie, nakoľko v zmysle EP mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania, keďže EP striktne vymedzuje účastníkov konania v § 37 EP. Návrh združenia na vylúčenie súdneho exekútora podľa § 30 ods. 3, 4 EP okresný súd zamietol, nakoľko združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je oprávnené na podanie takéhoto návrhu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Meritórne rozhodovať o veci je všeobecný súd poverený ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní po splnení formálnych a materiálnych podmienok, kde je potrebné zohľadniť, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý sa pred všeobecným súdom domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a jeho nahradenia rozsudkom všeobecného súdu. Preto všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Ďalej namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b), c). Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úver, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, k záverom dospel súd len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ak by oprávnený aj akceptoval názor prvostupňového súdu, že mu patrí istá revízna právomoc, táto sa týka iba dôvodov uvedených v § 45 ods. 2 ZoRK. Rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Avšak dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Súd nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere, vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, na ktorú sa aplikujú ustanovenia ObZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Rovnako poukazuje i na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve zmluvnými stranami, má sankčný charakter. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Pre obchodné záväzkové vzťahy nemožno obmedziť výšku úrokovej sadzby (uznesenie NS SR sp.zn. 3 Obdo 3/96).Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie prerušil z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS (združenie) v odvolaní namietalo, že súd rozhodoval o pripustení vedľajšieho účastníka arbitrárne, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Toto je možné bezvýhradne akceptovať do 15. októbra 2008, kedy nadobudla účinnosť novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z.. Týmto zákonom bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov vystupujúcich v konaní ako vedľajší účastník, ktorú na vstup do konania popri účastníkovi konania legitimizuje samotný zákon (v konkrétnom prípade zákon o ochrane spotrebiteľa). Nastáva teda nová situácia, kedy vstup vedľajšieho účastníka nemusí byť preukázaný hmotnoprávnym záujmom vedľajšieho účastníka na výsledku konania, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. V posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach k „ožívaniu“ inštitútov zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal i na uznesenie KS v Prešove 6CoE/179/2011, OS Piešťany 6Er 84/2009, OS Dolný Kubín 8Er/22/2011, 10Er/124/2009, OS Humenné 12Er/82/2010, 12 Er/714/2009, v ktorých exekučných veciach sa s vedľajším účastníkom konalo. S poukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiadúci. Ďalej uviedlo, že súd ho bezdôvodne nepripustil do konania, pričom súdu nič nebráni, aby sa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. použilo aj na inštitút vedľajšieho účastníka resp. v danej veci niet dôvodu vylučovať z celého komplexu práve § 93 ods. 2 O.s.p.. Ak by mal súd pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, navrhol toto konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku. Vzhľadom na uvedené žiadalo, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a pripustil ho do konania ako vedľajšieho účastníka, resp. aby prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné vo výroku I. a II. podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdiť a vo výroku III. zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím. So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd považoval za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 37 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkom exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Exekučný poriadok obsahuje úplnú právnu úpravu účastníkov konania, avšak inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, a preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že v tomto exekučnom konaní nemožno konať so Združením ako s vedľajším účastníkom a vstup do konania nepripustil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd má za to, že združenie nie je v danom prípade osobou oprávnenou na podanie odvolanie, preto odvolanie uvedeného združenia v ostatných častiach odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Z tohto dôvodu sa nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani samotnými dôvodmi odvolania združenia. Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve ako zmluvu o úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe podaním žaloby opakovane volil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, čím vylúčil možnosť riešenia sporu pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ svojej pohľadávky, čo je charakteristické pre všetky majetkové spory, o ktorých sa rozhoduje v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky k zmluve, považuje súd túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Zákonnosť exekučného titulu je súd povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie, a to po stránke formálnej a materiálnej, i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy vyššieuvedeným spôsobom, ktorými zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania, exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. a II. potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne. V závere tohto rozhodnutia odvolací súd k návrhu oprávneného na prerušenie konania uvádza, že v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. V zmysle cit. zák. ust. nebolo možné návrhu oprávneného na prerušenie konania doručený súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012 vyhovieť, preto odvolací súd jeho návrh zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.