Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210010041 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210010041.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2012 prejednal odvolanie obžalovaného C. J. S.. B. S. , nar. XX.XX.XXXX v J. L. J., bytom J. L. J., K G. XXX/XX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2T 24/2010-308 zo dňa 27.10.2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudok u obžalovaného C. B. nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2011. Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. J. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť L. G. A. s.r.o. W., O. XXX, W.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko súdne konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol po jeho vyhlásení napadnutý obžalovaným C. J.. Odvolanie smerovalo do výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku. Aj keď bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody, žiada o preverenie skutkového stavu veci. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Keďže odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je v žiadnom smere dôvodné. Okresný súd pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci postupoval v súlade so zákonom, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy a tieto aj objektívne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. v súhrne. V odôvodnení rozsudku potom okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal. Z trestnej činnosti je obžalovaný J. usvedčovaný výpoveďou obžalovaného C. B. z prípravného konania, konfrontáciou pred súdom, výpoveďou svedka a poškodeného S. D. ako aj listinnými dôkazmi. C. B. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 12.10.2009 vo večerných hodinách prišiel do baru obžalovaný J. a povedal mu, že je vo finančnej kríze, že by to potreboval nejako vyriešiť. Spomínal mu lúpež v bare, ktorá sa stala niekedy v septembri- októbri 2009. Obžalovaný J. mu pri rozhovore naznačil, aby si dával pozor, čo povie polícii, inak, že sa mu môže niečo stať. Dostal strach, že obžalovaný J. môže ublížiť jeho priateľke alebo rodine. Obžalovaný J. chcel od neho požičať peniaze, na čo mu povedal, že peniaze mu nepožičia, ale, aby ho počkal po skončení služby o 05.00 hod. dňa 13.10.2009 pred barom. Potvrdil, že po skončení služby zamkol dvere baru a kľúče podal obžalovanému J., ktorý tam bol ešte s jednou osobou, pričom mu povedal, že s tým nechce nič mať a že bude mlčať. Následne odišiel a obžalovaný J. povedal, že kľúče nechá zvnútra baru. V čase asi o 09.15 hod. prišiel do práce a za prítomnosti polície zistil vylomenie hracích automatov, hracích kociek, odcudzenie cigariet a alkoholu. Aj poškodený D. uviedol, že deň pred spáchaním skutku po rozhovore s obžalovaným B. nadobudol dojem, akoby ho chcel tento pred niečím vystríhať. Po spáchaní skutku sa mu obžalovaný B. priznal, že obžalovaný J. ho nahovoril, aby mu po skončení služby dal kľúče a že on tam pôjde a bar „vyberie“. Zo spáchania skutku bol obžalovaný J. usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, obhliadkou miesta činu ako aj fotodokumentáciou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný J.. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného B. v prípravnom konaní tu vypovedal spontánne a popísal celý priebeh trestnej činnosti. O priebehu skutku vypovedal aj pred poškodeným D. a napokon túto výpoveď zopakoval i pri výsluchu v prítomnosti prokurátora. Čo sa týka výpovede obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní tu nevedel logicky vysvetliť ako sa kľúče dostali zvnútra dverí baru, pričom v prípravnom konaní toto popísal. Použitie pravých kľúčov je zrejmé aj z obhliadky miesta činu, podľa ktorej zámok nebol poškodený a z nej potom vyplýva aj nafingovanie použitia okna v zadnej časti baru, aby vzniklo podozrenie, že páchateľ vošiel do baru oknom a nepoužil pravé kľúče od obžalovaného B.. Preto správne súd prvého stupňa výpoveď obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú, pretože ako sám uviedol, že mal strach z obžalovaného J., ktorý sa mu vyhrážal, že môže ublížiť jemu ako aj jeho rodine. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ich v celom rozsahu opakovať. Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení žalovaného skutku, keď konanie obžalovaného v bode 1/ po právnej stránke posúdil ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku tak ako sa toho domáhal obžalovaný. Prihliadol pritom na spôsob spáchania činu ako aj na jeho následok, zavinenie, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, nakoľko predchádzajúce odsúdenia má zahladené. Preto po zohľadnení všetkých okolností majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu súd prvého stupňa správne obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Takto uložený trest aj odvolací súd považuje za dostatočný a potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného. Ani vo výroku o náhrade škody odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie alebo zmenu. Vzhľadom k tomu, že vo veci by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania správne súd poškodenú spoločnosť L. G. A. s.r.o. W. s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.