Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210010101 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210010101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2012 prejednal o d v o l a n i a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného M. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., Ul. G. XXXX/XX, zamestnaného Z. s.r.o. A., ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 1T/50/2010 zo dňa 28.10.2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný u z n á v a v i n n ý m , že: dňa 27.11.2008 asi okolo 13,30 hod. vošiel cez neuzamknutý bránku rodinného domu č. XXX v A. a cez neuzamknuté vchodové dvere do vnútra domu, kde sa v tej dobe nachádzal poškodený H. B., ktorého okamžite fyzicky napadol tak, že ho päsťou opakovane udieral do oblasti hlavy trupu a brucha, ťahal ho za vlasy a žiadal od neho vyplatenie sumy 17.500 Kč, načo prehľadal v obývačke a v kuchyni niektoré skrine a zásuvky a potom, ako mu poškodený povedal, že peniaze v dome nemá, vytiahol krátku strelnú zbraň čiernej farby a vyhrážal sa mu zabitím, ak nevyplatí predmetnú sumu, pričom mu mieril zbraňou na hlavu a prikladal mu ju ku hlave, nakoniec zobral poškodenému peňaženku, ktorá bola položená v kuchyni na stole a v ktorej sa v tej dobe nachádzalo približne 13,28 € (400 Sk), občiansky preukaz, platobná karta T., preukaz poistenca VŠZP, ďalej zobral zo stola 2 mobilné telefóny značky Siemens MC 60 so SIM kartou s číslom XXXXXXXXXX a mobilný telefón Siemens nezisteného typu bez SIM karty, pričom poškodenému svojím konaním spôsobil drobné povrchové zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie a následne v ten istý deň sa prostredníctvom platobnej karty T. č. XXXX XXXX XXXX XXXX vydanú na meno H. B. k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú vybral z peňaženky poškodeného H. B. sa opakovane v čase o 13:48:58 a 13:49:28 pokúsil v D. z bankomatu VÚB č. Z o neoprávnený výber hotovosti, pričom obidva pokusy o výber boli z dôvodu zadania nesprávneho PIN kódu zamietnuté, t e d a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a neoprávnene si obstaral platobnú kartu a použil ju č í m s p á c h a l zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák., a prečinom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2 Tr.zák. a § 39 ods. 1, 3 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr.zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému H. B., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynová pištoľ značky Olympic 38, výrobné číslo 123975, čiernej farby s drevenou rukoväťou. II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. A. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 27.11.2008 asi okolo 13,30 hod. vošiel cez neuzamknutý bránku rodinného domu č. XXX v A. a cez neuzamknuté vchodové dvere do vnútra domu, kde sa v tej dobe nachádzal poškodený H. B., ktorého okamžite fyzicky napadol tak, že ho päsťou opakovane udieral do oblasti hlavy trupu a brucha, ťahal ho za vlasy a žiadal od neho vyplatenie sumy 17.500 Kč, načo prehľadal v obývačke a v kuchyni niektoré skrine a zásuvky a potom, ako mu poškodený povedal, že peniaze v dome nemá, vytiahol krátku strelnú zbraň čiernej farby a vyhrážal sa mu zabitím, ak nevyplatí predmetnú sumu, pričom mu mieril zbraňou na hlavu a prikladal mu ju ku hlave, nakoniec zobral poškodenému peňaženku, ktorá bola položená v kuchyni na stole a v ktorej sa v tej dobe nachádzalo približne 13,28 € (400 Sk), občiansky preukaz, platobná karta ČSOB, preukaz poistenca VŠZP, ďalej zobral zo stola 2 mobilné telefóny značky Siemens MC 60 so SIM kartou s číslom XXXXXXXXXX a mobilný telefón Siemens nezisteného typu bez SIM karty, pričom poškodenému svojím konaním spôsobil drobné povrchové zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie; v bode 2) bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 27.11.2008 po tom, čo sa v obci A. v rodinnom dome č. XXX zmocnil peňaženky poškodeného H. B., z tejto vybral platobnú kartu číslo XXXX XXXX XXXX XXXX vydanú na meno H. B. k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v T., a.s., Bratislava a v čase 13:48:58 a 13:49:28 sa pokúsil o neoprávnený výber hotovosti z bankomatu VÚB č. Z., pričom obidva pokusy o výber boli z dôvodu nesprávneho PIN kódu zamietnuté. Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 38 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm. h/, 41 ods. 2, 39 ods. 1, 3 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na päť a pol roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynovej pištole značky Olympic 38, výrobné číslo 123975, čiernej farby s drevenou rukoväťou. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Odvolanie prokurátora bolo zahlásené v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Obžalovaný zahlásil odvolanie proti výroku o vine aj treste. V písomnom odôvodnení odvolania sa prokurátor domáhal uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Podľa jeho názoru, pre použitie tohto mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia neboli splnené podmienky, pričom považoval za nespravodlivé uloženie trestu odňatia slobody v podstate takmer na spodnej hranici mimoriadneho zníženia trestnej sadzby. V danom prípade neexistovala ani výrazná prevaha poľahčujúcich okolností, pričom tak nízky trest by nebol obžalovanému ukladaný ani v dohodovacom konaní za použitia § 39 ods. 4 Tr.zák. V tejto súvislosti prokurátor poukázal aj na zásadu generálnej prevencie, keď spoločnosť prestane vnímať priznanie trestného činu za výraznú poľahčujúcu okolnosť. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. vo výroku o treste s tým, aby odvolací súdu sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (zvýšenie podľa § 41 ods. 2 Tr.zák.) so zradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol uloženie trestu prepadnutia veci tak, ako bol uložený v rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný písomne odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Z podrobných dôvodov vyplýva, že obžalovaný sa necíti byť vinným zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Poškodeného H. B. navštívil za účelom vyzdvihnutia si diét, ktoré mu vyplynuli z pracovného vzťahu, ktorý mal s poškodeným. Takýto osobný kontakt ohľadne diét mu mal sám poškodený odkázať prostredníctvom spolupracovníkov. V ďalšom obhajca obžalovaného namietal preukázanie použitia zbrane obžalovaným. V súvislosti s tým namietal aj poškodeným uvádzané striedavé použitie bitia a prikladania zbrane k hlave poškodeného. Taktiež mechanizmus zranení poškodeného na hrudi, keď tento sedel v kresle, je nelogický. Nebolo preverené ani tvrdenie poškodeného, že obžalovaný ho ťahal za vlasy, zaistením týchto vecných stôp na mieste činu, ako aj fotodokumentáciou zranení poškodeného. Ďalej obhajca poukázal na to, že bolo preukázané, že poškodený bol tesne pred návštevou obžalovaného napadnutý, zbitý a okradnutý, teda, že zranenia mu boli spôsobené inou osobu, ako je obžalovaný. Obhajca taktiež namietal nesprávny procesný postup, keď súd odmietol vypočuť svedkov, ktorí by spochybnili osobnosť poškodeného. Obhajca obžalovaného v závere poukázal na kladné hodnotenie osoby obžalovaného. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali odvolatelia na svojich návrhoch, pričom odvolania protistrany navrhli podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že čiastočne je možné prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného. Napadnutým rozsudkom bolo totiž porušené ustanovenie Trestného zákona v neprospech obžalovaného. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s chybami vytýkanými v odvolaní obžalovaného. Ani podľa názoru senátu odvolacieho súdu nebolo potrebné ďalej osobitne na hlavnom pojednávaní dokazovať, vo vzťahu k poškodenému, plnenie jeho povinností ako zamestnávateľa. Svedok O. H. v tomto smere inak kladne „vykreslil“ obžalovaného a skôr negatívne poškodeného. Ďalej je síce možné prisvedčiť názoru obžalovaného, že ďalšie vecné dôkazy (vlasy, fotodokumentácia zranení) by ešte lepšie mohli napomôcť objasneniu veci, avšak nezadováženie týchto dôkazov bezprostredne po čine v prípravnom konaní, neznamená, že trestná činnosť obžalovaného nebola preukázaná inými zadováženými dôkazmi. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa sú pritom všetky zadovážené usvedčujúce dôkazy podrobne uvedené a vyhodnotené. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam vytýkaným v odvolaní obžalovaného uvádza senát krajského súdu nasledovné. Je možné prisvedčiť obžalovanému, že vo vzťahu k „vyplateniu“ diét, poškodený odkázal obžalovanému potrebu osobného kontaktu, čo potvrdili svedkovia O. H. a V. J.. Z ďalších vo veci zadovážených dôkazov však vyplýva, že obžalovaný pri návšteve v dome poškodeného dňa 27.11.2008 konal násilne tak, ako to uviedol poškodený H. B.. O vierohodnosti poškodeného v tomto smere svedčí práve okolnosť použitia zbrane, keď inak poškodený nemohol vedieť, že obžalovaný je vlastníkom plynovej pištole, ktorú vo svojej výpovedi podrobne správne popísal v dobe, keď obžalovaný túto ešte ani nevydal príslušníkom PZ. Poškodený pritom bezprostredne po čine konanie obžalovaného oznámil príslušníkom PZ, ošetrujúcemu lekárovi, ako aj svojim príbuzným. Určité drobné rozpory vo výpovedi poškodeného, týkajúce sa priebehu násilia, sú pochopiteľné z pohľadu jeho psychického rozpoloženia v predmetnej dobe. Podstatné však je to, že ako fyzické násilie, tak aj použitie zbrane zo strany obžalovaného je preukázané. K tomu je naviac potrebné uviesť, že ani obrana obžalovaného, že poškodený bol tesne pred jeho návštevou prepadnutý a zbitý nevyplýva z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí poškodeného a jeho syna M. B. síce vyplynulo, že bol prepadnutý, avšak toto sa nestalo tesne pred návštevou obžalovaného, ale asi mesiac, dva predtým. V ďalšom, pokiaľ ide o zistený skutkový stav, senát odvolacieho súdu poukazuje na podrobné a správne dôvody písomne vyhotoveného rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal aj správnosť použitej právnej kvalifikácie, keď protiprávne konanie obžalovaného dňa 27.11.2008 v popoludňajších hodinách (rozpätie ani nie 2 hodiny) bolo rozdelené na dva samostatné skutky. Na základe toho, potom súdu prvého stupňa rozhodol o reálnom - viacčinnom súbehu uvedených dvoch prečinov a zločinu. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil. V konaní obžalovaného nešlo o dve samostatné konania, ktoré by bolo potrebné rozdeliť na dva samostatné (od seba izolované) skutky s použitím právnej kvalifikácie o reálnej konkurencii - viacčinnom súbehu. Za jeden skutok sa považujú všetky prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú kauzálne pre následok, ktorý je relevantný pre trestné právo, ak takéto prejavy vôle sú pokryté zavinením. Znamená to, že jednotlivé následky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona (napr. zdravie, majetok, sloboda) spojujú dielčie akty páchateľa, ktoré k nim smerujú, do jedného skutku. Nemožno považovať za samostatné skutky také akty, ktoré všetky smerujú k tomu istému následku relevantnému pre trestné právo. V konkrétnom prípade konanie obžalovaného smerovalo aj za cenu použitia násilia k zmocneniu sa vecí patriacich poškodenému (mobily, peňaženka, bankomatová karta), na základe čoho chcel mať majetkový prospech (domnieval sa, že tento majetkový prospech mu náleží). Ak teda prakticky za rovnaných časových súvislostí obžalovaný sa prostredníctvom lúpežného konania zmocnil bankomatovej karty patriacej poškodenému, pokus o výber hotovosti z tejto karty, je len „pokračovaním“ realizácie jeho vyššie uvedeného jediného majetkového zámeru. Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a naň naväzujúcich výrokov a treste. Vzhľadom inak na správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám rozsudkom. Vo výroku o vine upravil skutkové zistenia tak, že konanie obžalovaného posúdil ako jeden skutok. Tento skutok odvolací súd kvalifikoval, ako súbeh zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. a/ Tr.zák. s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. a s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd kvalifikoval tento súbeh ako ideálnu konkurenciu - jednočinný súbeh. Za tejto situácie sa potom odvolací súd znovu zaoberal aj výrokom o uložení trestu. Oproti rozhodovaniu súdu prvého stupňa došlo tu k významnej zmene, keď pri ukladaní trestu už neprichádzalo do úvahy použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. o zvyšovaní trestných sadzieb (asperačná zásada), pretože obžalovaný nespáchal vyššie uvedené trestné činy, z ktorých jeden je zločin, dvomi alebo viacerými skutkami. Odvolací súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 1 Tr.zák. upravujúceho ukladanie úhrnného trestu za dva alebo viac trestných činov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že trestná sadzba za zločin podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. zostala u obžalovaného nezmenená oproti sadzbe uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona, 7 - 12 rokov odňatia slobody. Súčasne sa odvolací súd zaoberal otázkou, v zhode so súdom prvého stupňa, či aj pri takejto zmenenej situácii v prospech obžalovaného, naďalej prichádza do úvahy aj použitie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Tu senát krajského súdu dospel k záveru že, ako okolnosti prípadu, tak aj pomery páchateľa, svedčia v prospech obžalovaného tak, že u neho neprichádza do úvahy len mimoriadne zníženie trestu, ale na jeho prevýchovu je postačujúce vplývať trestom odňatia slobody bez jeho okamžitého výkonu. Na pomery obžalovaného je podrobne poukázané už v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Nad rámec týchto dôvodov odvolací súd poukazuje na to, že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života. Obžalovaný súc vedený „vlastnou pravdou a krivdou“ použil voči poškodenému, svojmu bývalému zamestnávateľovi, protiprávne prostriedky na „vyrovnanie“ záväzkov plynúcich, podľa jeho názoru, z bývalého pracovnoprávneho vzťahu. Je možné konštatovať, že obžalovaný si prakticky v priebehu niekoľkých hodín uvedomil nesprávnosť svojho konania a odcudzené veci vrátil bratovi poškodeného, čo ho samozrejme nezbavilo trestnej zodpovednosti za už dokonané trestné činy. Ďalej je nepochybné, že poškodený z konania obžalovaného vrátane hrozby zbraňou, musel mať vážny strach. Na druhej strane skutočne spôsobený následok z násilia obžalovaného bol len nepatrný, pričom z lekárskej správy zo dňa 27.11.2008 (č.l. 99) vyplýva, že povrchové poranenia boli zistené na iných miestach, ako uvádzal poškodený smer útoku obžalovaného. Samotný poškodený obžalovaného poznal, s týmto počas konania obžalovaného aj komunikoval. Naviac vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody nie bez významu je aj tá okolnosť, že adresa rodinného domu poškodeného bola súčasne adresa sídla spoločnosti, s ktorou mal obžalovaný pracovnoprávny vzťah. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o taký prípad, najmä zločinu lúpeže, kedy je potrebné použiť ustanovenia pomerne prísnej trestnej sadzby odňatia slobody. Doterajší bezúhonný život obžalovaného, ale aj kladné správanie sa po spáchaní trestnej činnosti, od ktorej uplynula už doba viac ako tri roky, umožňuje urobiť záver, že na prevýchovu obžalovaného je možné vplývať aj trestom odňatia slobody s povolením jeho podmienečného odkladu s probáciou. Podriaďovanie sa povinnostiam vyplývajúcim z probačného dohľadu, bude obžalovanému 4 roky pripomínať nesprávnosť jeho konania, keď chcel „spravodlivosť“ „vziať“ do vlastných rúk protiprávnym konaním, čo je v demokratickom a právnom štáte neprípustné. Obžalovaný nad svojím konaním pred odvolacím súdom vyslovil ľútosť, aj keď zotrval na svojom názore, že je nevinný. Z trestného spisu súčasne, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, vyplýva, že je žiadúce, aby aj poškodený vedel, že obžalovaný má uložený zákaz priblíženia sa k poškodenému. Uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. je právnym dôsledkom spáchanie trestnej činnosti so zbraňou. Obžalovaný si zadovážil predmetnú pištoľ na ochranu svojej rodiny, avšak neváhal túto použiť na ohrozenie iného. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov súčasne došlo aj k zamietnutiu odvolania prokurátora ako nedôvodného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.