Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200372 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200372.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti povinnému: PČ Stará Turá, s.r.o., so sídlom Kšinná č. 204, IČO: 36 341 436, pre vymoženie 588,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. októbra 2012, č.k. 5Er/47/2010-19, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 49,78 eur. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 103, § 104 ods. 1 prvá veta, § 107 ods. 1, § 19 O.s.p. a § 20a Občianskeho zákonníka. Vo svojom odôvodnení uviedol, že dňa 08.10.2012 podal súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol dňa 20.10.2010, keď bol vymazaný z Obchodného registra, a to bez právneho nástupcu. V predmetnom exekučnom konaní súd prvého stupňa zistil, že povinný bol dňa 20.10.2010 vymazaný z Obchodného registra. Prvostupňový súd skonštatoval, že základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. V danom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu. Z uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na § 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku, ako aj s poukazom na príslušné ustanovenia Vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 49,78 eur, ktoré predstavovali: a/ minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur, b/ náhradu hotových výdavkov vo výške 8,30 eur (poštovné vo výške 8,30 eur), c/ DPH 20% z odmeny vo výške 8,29 eur, t.j. spolu 49,78 eur. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,78 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.11.2009. Predmetom exekučného konania bolo vymoženie dlžnej sumy predpísanej rozhodnutím č. 700-1510768009-GC04/09. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/183/2009-20, právoplatného dňa 07.10.2010, bol zrušený povinný bez likvidácie a dňa 20.10.2010 bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Výmaz začal po začatí exekučného konania. Poukázal na skutočnosť, že v exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Oprávnený v čase začatia exekúcie nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. zastavenie exekúcie z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Mal za to, že v prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom z Obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/08-16, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k. 11CoE/71/2012-45. Záverom uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade nemal zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, nakoľko nie je dané zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,78 eur, zrušil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi RNDr. Mgr Jozefovi Podmanickému dňa 20.11.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 588,60 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1510768009-GC04/09 zo dňa 14.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.1009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené dňa 17.02.2010 súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi. Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/183/2009-20 zo dňa 27.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť PČ Stará Turá, s.r.o., so sídlom Kšinná 204, IČO : 36 341 436. Povinný bol následne dňa 20.10.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra a ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného, v ktorom namietal, že nezavinil dôvod zastavenia exekúcie, a preto ho súd prvého stupňa nemal zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolací súd zastáva právny názor, že zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu po roku od začatia predmetného exekučného konania nemožno považovať za dôvod zastavenia exekúcie, ktorý zavinil oprávnený. Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení, v zmysle ktorého však trovy exekúcie uhrádza rovnako oprávnený. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že odôvodnenie súdu prvého stupňa v časti priznania trov exekúcie vo výške 49,78 eur nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov a na základe akých zákonných, resp. podzákonných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 8,30 eur a DPH vo výške 8,29 eur. Exekučný súd musí v tomto smere vždy uviesť, na základe akého ustanovenia priznáva konkrétny nárok súdnemu exekútorovi a ktoré náhrady a z akých dôvodov považuje za účelne vynaložené na predmetnú exekúciu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko je rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné, súd prvého stupňa týmto postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil aj podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorého je právny záver odvolacieho súdu záväzný (§ 226 O.s.p.), opätovne rozhodne podľa príslušných zákonných ustanovení o náhrade nevyhnutných a účelne vynaložených trov exekúcie tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v inštančnom postupe. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.