Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/282/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200658 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200658.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: AMVIS, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 391/10, Trenčín, IČO: 36 792 781, proti povinnému: B. O., bytom Q. XXXX/XX, B. Z. B., o vymoženie 438,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/166/2010-41 zo dňa 25. júla 2012 jednomyseľne dňa 26. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. 4Er/166/2010-32 zo dňa 07.04.2011 bolo exekučné konanie zastavené v časti o vymoženie istiny vo výške 536,55 eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 536,55 eur od 01.11.2008 do zaplatenia, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2011. Súdneho exekútora súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku jedného rozhodcu Jozefa Opeta, sp. zn. 12/2008 zo dňa 23.01.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 27.03.2008 Zmluvu o úvere, ktorá má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Podmienky pre poskytnutie úveru zo dňa 01.06.2007. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah aj neúplnou zmenkou /blankozmenkou/ vystavenou dňa 27.03.2008. Povinný sa zmenkou zaviazal zaplatiť dňa 01.11.2008 sumu 974,70 eur bez protestu, to znamená, že vopred prehlásil, že zaplatí v uvedený deň sumu takmer trojnásobne vyššiu ako sumu, ktorú sa zaviazal splatiť podľa zmluvy o úvere. Účastníci konania zároveň uzavreli medzi sebou rozhodcovskú zmluvu dňa 27.03.2008, teda v rovnaký deň ako zmluvu o úvere a zmenku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o úvere, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcovský súd pre potreby rozhodcovskej zmluvy sa považuje advokát Jozef Opet. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSm Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o. i. z Charty základných práv Európskej únie. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky (a len na základe zmenky), ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, súd prvého stupňa konštatoval, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného. Potom je zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že súd dostatočne neobjasnil, ktorým slovenským zákonom a jeho ust. sa riadil, aby bolo možné z odôvodnenia vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval v konaní za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či postup súdu nebol predpojatý tým, že vo veci konal rozhodcovský súd a nesnažil sa využiť formuláre na odvolanie sa na Zmluvy o fungovaní EÚ a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Deklarácie o fungovaní EÚ, ako súd uvádza aj v napadnutom uznesení nie sú zákonmi pre rozhodovaciu činnosť súdov. Ďalej uviedol, že odvolaním napáda aj nezrozumiteľný výklad o zmysle Obch. zákonníka a záujmoch zriaďovateľov rozhodcovských súdov. Žiadal, aby súd vydal v zmysle zákona stručné, jasné a výstižné vysvetlenie v odôvodnení, či v konaní je alebo nie je porušený zákon pri zachovaní a požadovaní dôsledkov zmluvnej slobody medzi stranami rozhodcovskej zmluvy a vyjadril na základe čoho vyvodil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a uzavretú Rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s neprijateľnými podmienkami v neprospech spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 57 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1). Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 230/2012 Z. z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., s odôvodnením, že dojednanie v rozhodcovskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie začalo dňa 26.02.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad prechodného ustanovenia § 243 ods. 1 Ex. por. v znení novely č. 230/2012 Z. z. bolo zrejmé, že v predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por., ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.