Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/300/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201532 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210201532.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnej: I. M., bytom Z. S. XXXX/X, H. T. H., (predtým F. XXXX/XX, H. T. H.), o vymoženie 178,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4Er/421/2010-16 zo dňa 30. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 60198/09 zo dňa 22.01.2010. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 12.01.2005 Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty NAY vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., ktorá má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou predmetnej Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty NAY sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktoré v Článku IX. - Rozhodcovská doložka, upravujú rozhodcovskú doložku. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSm Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o. i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Poukázal na bod 37 rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. V období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obch. zákonníka upravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,12 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 10,96 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,16 eur s DPH za podanie odvolania. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 57 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1). Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 230/2012 Z. z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve (Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty NAY vydávanej v spolupráci s SKK, a.s. zo dňa 12.01.2005) je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie začalo dňa 05.05.2010, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica (návrh na vykonanie exekúcie) s oprávneným. S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad prechodného ustanovenia § 243 ods. 1 Ex. por. v znení novely č. 230/2012 Z. z. bolo zrejmé, že v predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por., ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.