Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210203210.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu PAREX-G, spol. s r.o., IČO: 31 638 830, Lieskovská cesta 3332, Zvolen, právne zastúpený Z.. L. H., advokátkou so sídlom v G. G., H. X, proti odporcovi NABAZ plus s.r.o., IČO: 36 241 709, Trenčianska cesta 1279/31, Bánovce nad Bebravou, právne zastúpený Z.. V. N., advokátom so sídlom v O. H., V. XXXX/XX, o zaplatenie 5.982,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/14/2011-202 zo dňa 8. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvého stupňa žalovaného k zaplateniu 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 11.421,24 eur od 06.09.2010 do 27.09.2010; zo sumy 9.969,88 eur od 28.09.2010 do 06.10.2010; zo sumy 9.266,79 eur od 07.10.2010 do 05.06.2011; zo sumy 5.309,13 eur od 06.06.2011 do 20.09.2011; zo sumy 2.700,13 eur od 21.09.2011 do 25.09.2011; zo sumy 541,96 eur od 16.12.2009 do 20.09.2011; zo sumy 114,41 eur od 09.02.2010 do 25.09.2011. Vo zvyšku konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V rozsudku poukázal na to, že žalobca najskôr zobral žalobu späť o zaplatenie istiny 4.660,75 eur a uznesenie, ktorým v tejto časti konanie zastavil, nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2011. Žalobca podaním zo dňa 06.10.2011, doručeným súdu dňa 11.10.2011, vzal žalobu o zvyšok istiny späť. V časti, v ktorej konanie zastavil, rozhodnutie odôvodnil § 96 ods. 1 O.s.p. a v časti, v ktorej žalobe vyhovel, odôvodnil § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 517 ods. 2, § 565 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil jednak ust. § 146 ods. 2 O.s.p., a to v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď ustálil, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca si pôvodne uplatnil 10.626,24 eur, pričom z takto uplatneného nároku suma 703,08 eur bola uplatnená nedôvodne, tak isto nedôvodne si žalobca uplatnil úrok z omeškania zo sumy 12.717,74 eur od 03.07.2010 do 12.08.2010 a zo sumy 11.422,12 eur od 13.08.2010 do 27.09.2010. Ďalej v rozsudku uviedol, že čistý úspech žalobcu predstavuje 86,8%, ale s prihliadnutím na nedôvodnosť časti žaloby a úroku z omeškania viedli súd prvého stupňa k tomu, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd buď zmenil, alebo zrušil rozhodnutie v napadnutej časti. Poukázal na to, že je nesporné, že žalobca mal v konaní úspech 86,8%. Použitie § 142 ods. 2 O.s.p. pripadá v úvahu v prípadoch, keď je úspech v porovnaní s neúspechom približne rovnaký. V danom prípade bol žalobca úspešný 86,8% a len 13,2% bol neúspešný, čo podľa názoru žalobcu sa malo preukázať pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na to, že žalovaný sa nemal ako inak brániť, len podať odpor proti platobnému rozkazu vo vzťahu k príslušenstvu a uviedol, že žalovaný práve naopak mohol sa vyhnúť súdnemu sporu, kedy by bol nespornú istinu a príslušenstvo uhradil, čo sa nestalo. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre zmenu, alebo pre potvrdenie napadnutej časti rozsudku, ale jeho z r u š e n i e . Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolávateľa, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný prípad § 146 ods. 2 O.s.p. Preskúmaním veci zistil, že žalobca si uplatnil v konaní zaplatenie 10.626,24 eur s príslušenstvom žalobou došlou súdu dňa 11.10.2010. Z tejto sumy žalovaný uznal 9.969,87 eur, a to v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 15.07.2009 (v dohode celkom uznal 36.353,67 eur, ale rozdiel nie je predmetom sporu) a zvyšok bol uplatnený z fakt. č. 91000903 zo dňa 16.10.2009 vystavenej na sumu 541,96 eur a z fakt. č. 91001133 zo dňa 10.12.2009 vo výške 114,41 eur. Čiastočným späťvzatím doručeným súdu dňa 18.10.2010 vzal žalobca žalobu o zaplatenie 703,09 eur späť z dôvodu, že žalovaný uvedenú sumu uhradil dňa 06.08.2010. Naďalej zostal predmet sporu vo výške istiny 9.923,15 eur. Pravdepodobne len omylom žalobca uviedol, že suma 703,09 eur bola uhradená dňa 06.08.2010, pretože z listinného dôkazu, ktorý žalobca súdu zaslal spolu aj s čiastočným späťvzatím žaloby (z čl. 87), ktorým je fotokópia výpisu z účtu, vyplýva, že suma 703,09 eur, ktorú žalovaný uhradil, bola na účet žalobcu pripísaná dňa 06.10.2010, t.j. ešte pred podaním žaloby. Podaním doručeným súdu dňa 19.07.2011 vzal žalobca čiastočne žalobu späť o zaplatenie 3.957,66 eur, ktorú sumu uhradil žalovaný dňa 06.06.2011. Okrem iného v tomto podaní žalobca uvádza správny deň úhrady sumy 703,09 eur, a to 06.10.2010. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sumu 703,09 eur žalovaný uhradil ešte pred podaním žaloby (podaná dňa 11.10.2010) a sumu 3.957,66 eur po podaní žaloby. Istinu 5.982,26 eur vzal žalobca späť podaním doručeným súdu dňa 11.10.2011, keď uviedol, že žalovaný uvedenú sumu uhradil čiastočnými platbami, a to dňa 21.09.2011 sumu 2.609 eur a sumu 541,96 eur; dňa 26.09.2011 uhradil 114,41 eur, 1.289,97 eur a 1.410,16 eur. Preukázateľne istinu 5.982,26 eur uhradil žalovaný po podaní žaloby. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania nerešpektoval vyššie citované ustanovenie, pretože preukázateľne žaloba o zaplatenie 3.957,66 eur a 5.982,26 eur bola podaná dôvodne a o zaplatenie 703,09 eur nedôvodne. Táto skutočnosť má vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil tak, že v časti, v ktorej bola žaloba podaná nedôvodne nemal priznať trovy konania, ale tam, kde bola podaná dôvodne, mal priznať trovy konania. Skutočnosti uvádzané v odpore nemajú vplyv na náhradu trov ohľadne zastavenia časti konania s poukazom na to, že zavinenie sa výlučne posudzuje iba z procesného hľadiska. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal v rozsudku úrok z omeškania, tak pri náhrade trov konania mal vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.