KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín17. 7. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/236/2011 z 17. 7. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. júla 2012, sp. zn. 17Co/236/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3211200533.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/236/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200533
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211200533.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa W. F., F., so sídlom XXX XX V.,
N. O. F. X/R., C.: XX XXX XXX, zastúpený R. M. O. Z., F. so sídlom V., F. č. XX, N..: XX XXX XXX, proti
odporcovi E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. V., K O. č. XXX/XX, o zaplatenie 1.045,35 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 14. júna 2011, č.k. 3C/50/2011-47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .

Výrok rozsudku o trovách konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 227,66 Eur, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 62,50
Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 165,16 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 984,93
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 940,11 Eur od 20.07.2009 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 62,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň v rozsudku podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vyslovil, že zmluvná
podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti W. F. F. C.: XX XXX XXX, so sídlom N. O. F. J./
R., XXX XX V., na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10 % z
nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru, je neprijateľná. V rozhodnutí
konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške
1.045,35 Eur, ktorá pozostávala v sume 35,88 Eur z dlžných splátok, splatných do účinnosti odstúpenia
navrhovateľa od zmluvy, v sume 33,60 Eur zo zmluvnej pokuty za omeškanie sa s úhradou mesačnej
splátky, v sume 1,26 Eur z úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, v
sume 9,96 Eur z poplatku za upomienku, v sume 604,23 Eur za nesplatenú časť istiny splatnej ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy a v sume 60,42 Eur z poplatku za odstúpenie od zmluvy. Návrh odôvodnil
tým, že dňa 24.01.2009 uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 865,71 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 12-tich
mesačných splátkach vo výške 83,97 Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.07.2007.
Odporca si svoj záväzok riadne splácať úver neplnil. Odporca na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že
si zobral peniaze od navrhovateľa, minul ich a žiadnu sumu navrhovateľovi z úveru nezaplatil. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v prevažnej časti dôvodný. Záväzkový



vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah občianskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko
uzavretá zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa v tom čase
platnej právnej úpravy. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca si neplnil
zmluvné povinnosti, k plneniu ktorých sa uvedenou zmluvou zaviazal, preto navrhovateľ v súlade so
zmluvnými dojednaniami vypovedal splatnosť úveru ako celku a požadoval od odporcu zaplatenie celej
dlžnej sumy naraz. Z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľa, v časti o zaplatenie istiny vo výške
984,93 Eur, ako aj uplatneného úroku z omeškania, vyhovel. Navrhovateľovi nepriznal požadovaný
poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože dohodu o zaplatení poplatku za
odstúpenie od zmluvy vo výške 60,42 Eur (10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy) považoval
za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve, podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka,
ktorá je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu neplatná. Uviedol, že uvedená
sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť
určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporcu pritom daná sankcia súvisí len nepriamo
(podmienene len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť zmluvnej podmienky videl vo viazaní
výkonu práva jednej strany na úhradu sankcie druhej strany, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými
pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom
rozsahu neplatné. Okrajom poukázal na to, že odporca je za porušenie povinnosti sankcionovaný už
aj inými právnymi inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny
a aj preto je neprijateľné, aby bol za porušenie jednej povinnosti trestaný opakovane. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 a § 153 ods. 3 a ods.
4 O.s.p., podľa ktorého aj bez návrhu vyslovil, že zmluvná podmienka, na základe ktorej navrhovateľ
požadoval od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10 % z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy
pre prípad nesplácania úveru, je neprijateľná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého, aj keď účastník mal úspech vo veci len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v časti poplatku za
odstúpenie od zmluvy uplatneného vo výške 60,42 Eur, preto mal za to, že ide o neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené uviedol, že priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v
plnej výške účelne uplatňovaných trov konania, t.j. vo výške 62,50 Eur, ktorá suma predstavuje výšku
súdneho poplatku za návrh. Navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko
tieto považoval za neúčelné, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje samostatným
právnym odborom, ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka mala na
zastupovanie v obdobných konaniach udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú a nič mu tak
nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a
neúčelnému navyšovaniu trov konania.

Proti rozsudku, jeho výrokom, ktorým súd v zostávajúcej časti návrh zamietol, výroku o určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a proti výroku o trovách konania v časti nepriznania plnej náhrady
trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu celé trovy
právneho zastúpenia. Namietal, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď právny stav
úpravy zmluvne dohodnutého poplatku za odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Vyslovil názor, že poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10 % z úverovej istiny splatnej
ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je ani
v rozpore s dobrými mravmi, ale naopak predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie voči klientovi, aby
tento bol ňou nútený plniť si svoje právne povinnosti tak, ako sa k nim zaviazal a plní tak aj úlohu
generálnej prevencie proti neplneniu si svojich právnych povinností, čím zvyšuje pocit právnej istoty
medzi zmluvnými stranami. Poukázal pritom na to, že odporca bol pri podaní žiadosti o úver a pri
uzatvorení úverovej zmluvy oboznámený s jednotlivými ustanoveniami zmluvy, ako aj so sadzobníkom
navrhovateľa, z ktorého poplatok za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania klientom vyplýva,
pričom odporca sa na zaplatenie týchto nákladov zaviazal. Ďalej namietal aj rozhodnutie prvostupňového
súdu pokiaľ ide o určenie, že zmluvná pokuta, týkajúca sa poplatku za odstúpenie od zmluvy, je
neprijateľná. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom za každých okolností musí ísť o takú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech



spotrebiteľa. V danom prípade vo vzťahu k spotrebiteľovi konal čestne a rovnocenne a bol to práve
odporca, ktorý prejavil záujem o uzatvorenie zmluvy o úvere, pričom odporcovi boli poskytnuté k
dispozícii všetky informácie týkajúce sa daného produktu, na základe ktorých sa odporca mohol
rozhodnúť. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu vo výroku o náhrade trov konania, keď mal za to, že
skutočnosť, že navrhovateľ má vlastné právne oddelenie, nemá vplyv na to, aby si navrhovateľ ako
akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba mal právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude zastupovať v
konaní a pomáhať mu dovolať sa svojich práv.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti výrokov, ktorými súd rozhodol vo veci samej, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 984,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 940,11 Eur
od 20.07.2009 do zaplatenia nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol predmetom preskúmania
odvolacieho súdu.

Predmetom odvolacieho konania bol potom výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol vo zvyšnej
časti návrh zamietnutý, ktorým bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky a výrok o trovách
konania.

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej v časti poplatku za odstúpenie od
zmluvy uplatneného vo výške 60,42 Eur. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci sa zaoberal zmluvným
dojednaním o poplatku za odstúpenie od zmluvy a dospel k záveru, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, s čím sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporcom, z čoho
vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila s účinkami ex tunc v zmysle § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) s tým, že účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

Ak mali účastníci zmluvy dojednanú sankciu - poplatok postihujúci odporcu v prípade, ak navrhovateľ
odstúpi od zmluvy, a to vo výške 10 % z nesplatenej sumy úveru, potom táto sankcia nemôže požívať
súdnu ochranu, pretože postavenie spotrebiteľa sa oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku v
prípade odstúpenia od zmluvy zhoršuje (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Dojednanie účastníkov zmluvy o tzv. poplatku za odstúpenie veriteľa od úverovej zmluvy potom treba
považovať za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, pretože uvedená sankcia je viazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť a
je podľa názoru odvolacieho súdu aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tak, ako správne uviedol
súd prvého stupňa, odporca je za porušenie povinnosti už sankcionovaný inými právnymi inštitútmi
- úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
takto dohodnutá neprijateľná podmienka v celom rozsahu neplatná, preto súd prvého stupňa v časti
uplatneného poplatku za odstúpenie od zmluvy správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol a
správne podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. v rámci abstraktnej kontroly zmlúv vyslovil neprijateľnosť uvedenej
zmluvnej podmienky v zmluvách navrhovateľa. Uplatnené odvolacie dôvody navrhovateľa podľa §
205 ods. 2 písm. f/ a písm. d/ O.s.p. preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti vo veci samej potvrdil.



Za dôvodné však považoval odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách prvostupňového konania.
Súd prvého stupňa o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi
patrí plná náhrada trov konania, nakoľko bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (uplatnenom
poplatku za odstúpenie od zmluvy v sume 60,42 Eur), odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym
názorom prvostupňového súdu, že za účelne uplatnené trovy konania navrhovateľa možno považovať
len zaplatený súdny poplatok z návrhu a uplatnené trovy právneho zastúpenia treba považovať
za neúčelné z dôvodu, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, ktorý ho mohol
zastupovať pred súdom. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ ako ktorákoľvek iná fyzická alebo
právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, preto súdom prvého stupňa
vyslovený názor, že navrhovateľ sa mal v konaní zastupovať sám prostredníctvom svojho právneho
odboru, nepovažoval odvolací súd za správny a uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za
účelne vynaložené. Z uvedených dôvodov zmenil výrok prvostupňového súdu o trovách konania tak, že
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom
súdnom poplatku z návrhu v sume 62,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
po 61,41 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 14.06.2011 + 2x režijný
paušál po 7,41 Eur + 20 %-ná DPH v sume 27,52 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď obaja účastníci boli v odvolacom konaní
čiastočne úspešní, a to navrhovateľ v časti výroku o trovách konania a odporca v časti odvolania vo
veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3C/50/2011

    zmenené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)