Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200543 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211200543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa G. SK, s.r.o., so sídlom v C., L. na K. X/A, IČO: XXX XXX XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slatinská č. 24, IČO: 368 621 69, proti odporkyni E. X. (predtým C.), bytom C. nad C., C. č. XX, o zaplatenie 5.821,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. októbra 2011, č.k. 3C/52/2011-107 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania 196,70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 281,69 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slatinská č. 24 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.551,84 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.288,55 eur od 25.08.2009 do 22.04.2010 zo sumy 4.004,51 eur od 23.04.2010 do 21.05.2010 a zo sumy 4.551,84 eur od 22.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 196,70 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej súd prvého stupňa vyslovil, že zmluvná podmienka Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti G. SK s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. na K. X/A, XXX XX C., na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporkyni zaplatenie poplatku vo výške 10% z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru je neprijateľná. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti istiny a príslušenstva zamietol. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 28.08.2008 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 5.902,91 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 172,91 eur. Ku dňu podania návrhu predstavoval dlh odporkyne voči navrhovateľovi z titulu nesplateného úveru sumu 6.896,91 eur. Z celkového dlhu súd navrhovateľovi nepriznal sumu vo výške 542,40 eur, čo predstavuje účtovaný poplatok za odstúpenie od zmluvy (10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy), pretože túto podmienku považoval za neprijateľnú podľa § 53 OZ a teda v celom rozsahu za neplatnú. Neprimeranosť zmluvnej podmienky súd vidí vo viazaní výkonu práva jednej strany veriteľa na úhradu sankcie druhej strany odporkyne, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom rozsahu neplatné. Odporkyňa je za porušenie povinnosti sankciovaná už inými inštitútmi ako sú úrok z omeškania, zmluvná pokuta. Preto súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. určil vo výroku rozsudku, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd súčasne zamietol návrh navrhovateľa v časti o priznanie sumy 542,42 eur, čo predstavuje požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože tento považoval za neprijateľnú podmienku v celom rozsahu. Motorové vozidlo bolo predané za cenu 2.350,- eur. Súd túto sumu odpočítal od sumy 6.354,51 eur a zistil, že celková suma po predaji vozidla bola vo výške 4.004,51 eur. Ďalej navrhovateľ požadoval okrem zostatku úveru aj náklady spojené s predajom motorového vozidla, ktoré vyčíslil na čiastku 1.275,01 eur. Súd z takto uplatnených nákladov považoval za účelne vynaložené náklady spojené s odpredajom motorového vozidla len náklady vo výške 547,33 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za odobratie motorového vozidla vo výške 476,- eur, odmenu za sprostredkovanie predaja vozidla vo výške 251,68 eur z dôvodu, že navrhovateľ okrem iného má v predmete podnikania aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľnej živnosti a lízingovú činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Preto bola navrhovateľovi priznaná istina 4.551,84 eur, pretože v tejto výške súd považoval istinu za dôvodnú. Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením záväzku, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne. V konaní bolo preukázané omeškanie odporkyne, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžných súm a v časti prevyšujúcich návrh zamietol. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol neúspešný v časti poplatku za odstúpenie od zmluvy a v časti poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky a čistý úspech navrhovateľa takto predstavuje 56,36 %. Z uplatnených účelných trov konania mu súd preto priznal 56,36 % za uhradený súdny poplatok, teda 196,70 eur. Súd navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, pretože tieto považoval za neúčelne, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom a nič mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý a proti výroku, ktorým súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu nebola priznaná suma vo výške 542,40 eur, čo predstavuje poplatok za odstúpenie od zmluvy. Poukázal na znenie Obchodným podmienok, v rámci ktorých klient prehlásil, že bol s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom oboznámený a zároveň, že všetky podmienky sú mu zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ nesankcionoval odporcu niekoľkonásobným postihom, pretože zmluvná pokuta je vypočítaná z dlžnej mesačnej splátky úveru, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Preto tu nevzniká žiaden niekoľkonásobný postih. V časti odôvodnenia nepriznania poplatku za odstúpenie od zmluvy súd prvého stupňa uviedol, že nepriznal poplatok za odstúpenie od zmluvy účtovaný v súlade so Sadzobníkom poplatkov k tomuto uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, pretože poplatok účtoval odporcovi v súlade s článkom V ods. 2 písm. h/ Obchodných podmienok. Považoval rozhodnutie súd prvého stupňa v tejto časti za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Namietal tiež, že čiastka vo výške 107,14 eur nebola súčasťou tohto konania a navrhovateľ sa zaplatenia v tomto konaní ani nedomáhal a preto považoval rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Je zrejmé, že navrhovateľ konal vo vzťahu k odporcovi s dôverou, pričom aj odporca mal voči navrhovateľovi dôveru, pretože si navrhovateľ vždy riadne a včas plnil svoje povinnosti voči odporcovi. Mal preto za to, že poplatok za odstúpenie od zmluvy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi a práve naopak predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie voči klientovi, aby tento bol ním nútený plniť si svoje práva a povinnosti tak ako sa k nim zaviazal a plnia tak aj úlohu generálnej prevencie proti neplneniu si právnych povinností, čím zvyšujú pocit právnej istoty medzi zmluvnými stratami. Nestotožnil sa preto s tvrdením súdu prvého stupňa, že podmienky pre odporcu sú neprijateľné. Namietal tiež, že súd prvého stupňa mu nepriznal všetky náklady spojené s predajom motorového vozidla, ktoré boli vyčíslené na sumu 1.275,01 eur. Navrhovateľ je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov a nemá vyčlenených zamestnancov určených na realizáciu predaja motorového vozidla a nemá kapacitné možnosti, aby bol schopný túto činnosť vykonávať. Navrhovateľ postupuje s odbornou starostlivosťou pri vynakladaní čo možno najnižších nákladov na výkon záložného práva. Vynaložené náklady hradil navrhovateľ zo svojich finančných prostriedkov, teda je aj v jeho záujme, aby tieto náklady boli čo najnižšie. Namietal tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke trov právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľ musel si uplatniť svoje práva na súde, pričom súdne konania ním vynaložené trovy boli nevyhnutné pre dovolanie sa práva navrhovateľom mali za to, že mala byť správne navrhovateľovi priznaná plná náhrada trov konania. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, priznal navrhovateľovi celú uplatnenú čiastku vrátane úrokov z omeškania ako aj náhrady trov konania. Uplatnil si tiež trovy odvolacieho konania. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a to v napadnutej časti týkajúcej sa výroku týkajúcom sa vyslovenia o neprijateľnej zmluvnej podmienky, výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu ako aj výroku o trovách konania a dospel k záveru, že čo do veci samej je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správy potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej v časti týkajúcej sa poplatku za odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci zaoberal zmluvnými dojednaniam o poplatku za odstúpenie od zmluvy a dospel k záveru, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporkyňou, z čoho vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila s účinkami ex tunc v zmysle § 48 ods. 2 OZ. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva s tým, že účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie podľa § 457 OZ. Ak mali účastníci zmluvy dojednanú sankciu - poplatok postihujúci odporkyňu v prípade, ak navrhovateľ odstúpi od zmluvy a to výške 10% z nesplatenej sumy úveru, potom táto sankcia nemôže požívať súdnu ochranu, pretože postavenie spotrebiteľa sa oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku v prípade odstúpenia od zmluvy zhoršuje (§ 54 ods. 1 OZ). Dojednanie účastníkov zmluvy o tzv. poplatku za odstúpenie veriteľa od úverovej zmluvy potom treba považovať za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, pretože uvedená sankcia je viazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť a je podľa názorov odvolacieho súdu aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože tak ako uviedol súd prvého stupňa odporkyňa je za porušenie povinnosti už sankciovaná inými právnymi inštitútmi ako sú úrok z omeškania, prípadne zmluvná pokuta. Preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že takáto dohodnutá podmienka je neprijateľná, v celom rozsahu neplatná a správne potom súd prvého stupňa v časti uplatneného poplatku za odstúpenie od zmluvy návrh zamietol a vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, tak ako to predpokladá § 153 ods. 3, 4 O.s.p.. Rovnako nebolo dôvodné ani odvolanie navrhovateľa v časti, v ktorej mu súd prvého stupňa nepriznal účelne vynaložené náklady spojené s odpredajom motorového vozidla, čo do čiastky 476,- eur, čo predstavuje odmena za odobratie motorového vozidla a sumu 251,68 eur, čo predstavuje odmenu za sprostredkovanie predaja vozidla a to s poukazom na predmet činnosti samotného navrhovateľa, ktorý má v rozsahu voľnej živnosti aj lízingovú činnosť. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Vecne správne bolo potom v konečnom dôsledku aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o úrokoch z omeškania. Čiastočne však dôvodné bolo odvolanie navrhovateľa čo do trov prvostupňového konania. Aj keď súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne vyčíslil percentuálne úspech navrhovateľa v konaní na čiastku 56,36 % a v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce a vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, následne nesprávne použil ust. § 142 ods. 3 O.s.p, pretože na prejednávaný prípad s poukazom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa bolo potrebné použiť ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že za účelne uplatnené trovy konania je potrebné považovať 56,36 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a to s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.. Na druhej strane sa však odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli účelne uplatnené trovy právneho zastúpenia z dôvodu, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, preto súdom vyslovený názor, že navrhovateľ sa mal v konaní zastupovať sám prostredníctvom právneho odboru, nepovažoval odvolací súd za správny. Preto súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 140 a o trovách konaniach pred súdom prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 56,36 %, čo predstavuje 196,70 eur a tiež 56,36 % z celkovo uplatnených trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 499,82 eur, čo činí 281,69 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 2 úkony právnej pomoci po 200,85 eur, 2x režijný paušál 7,41 eur, 20% DPH 83,30 eur, spolu 499,82 eur. Preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď obaja účastníci boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní a to navrhovateľ v časti týkajúcej sa trov konania a odporkyňa čo do veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .