KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín18. 12. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/165/2012 z 18. 12. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. decembra 2012, sp. zn. 19Co/165/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211200648.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200648
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211200648.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov: 1) B. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, 2) F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XX/X, obaja zastúpení P.. P. L., advokátom
so sídlom v K., V. XXXX/X proti odporcom: 1) H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, 2) M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. X, 3) G., F. XX, B., IČO: XX XXX XXX, 4) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX, 5) T., I. X/T., O., IČO: XX XXX XXX, zastúpený T., O. XX/XXX, I., IČO: XX XXX XXX, 6) F. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, B. - Z. F., 7) G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 8) D.. P. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, B., o odvolaní odporcov v 3. a 5. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. marca 2012, č.k. 5C/32/2011-318, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil, že dražba nehnuteľností v kat. úz. J., zapísaných na LV č.
XXX ako parcela registra C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
185 m2, parcela registra C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 167 m2 a rodinný dom súpisné č. X
na parc. č. XXX/X, vykonaná dňa 15.12.2010 odporcom 5) a spísaná dňa 16.12.2010 do notárskej
zápisnice notárky P.. T. V. v O., sp. zn. N 969/2010, NZ 57165/2010, NCRls 57810/2010, je
neplatná. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo
veci samej. V súlade s ust. § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov zaoberal sa hmotnoprávnymi podmienkami určenia neplatnosti dražby, ktorými je porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách a skutočnosť, že týmto porušením boli dotknuté práva osoby, ktorá
sa domáha určenia neplatnosti dražby. Na zistenie skutočností, či navrhovatelia boli vykonaním dražby
dotknutí na svojich právach, súd ako predbežnú otázku skúmal, či v čase vykonania dražby bola
odporkyňa 1) výlučnou vlastníčkou dražených nehnuteľností, alebo či spoluvlastnícky podiel k draženým
nehnuteľnostiam patril aj navrhovateľom. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v
K. D19/87-17 vyplynulo, že rodinný dom č. X v kat. úz. J. nadobudla odporkyňa 1) v podiele 1-ice
titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v 1/10-ine titulom dedenia, ďalšie
spoluvlastnícke podiely nadobudli odporkyňa 1), navrhovateľ 1), navrhovateľka 2), odporca 2) a
nebohý F. O., každý z nich podiel 1/10-ina. Konštatoval, že pokiaľ predmetné dedičské rozhodnutie nie
je zapísané v katastri nehnuteľností, nemôže byť táto skutočnosť navrhovateľom na ujmu, pretože v tom
čase sa vlastníctvo nadobúdalo aj bez zápisu do evidencie nehnuteľností, už samotnou verejnou listinou.
Ani prostredníctvom Správy katastra B. nebolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. J., na ktorom
je evidovaný dotknutý rodinný dom, mohlo dôjsť k ďalším prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva
k tomuto domu. Nemohlo dôjsť ani k vydržaniu spoluvlastníckych podielov, pretože odporkyňa 1) bola
účastníčkou predmetného dedičského konania a nemohla byť dobromyseľná, pokiaľ ide o vlastníctvo



celého domu. Za použitia ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. dospel k záveru, že v čase
konania dražby boli navrhovatelia reálnymi spoluvlastníkmi draženého domu a vykonanou dražbou boli
dotknuté vlastnícke práva navrhovateľov. Uviedol, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo
svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy
SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, a to bez akejkoľvek (preventívnej)
ingerencie súdnej moci. V dražobnej praxi je preto udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona
o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania
a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese. Od
dražobníka, ktorý vykonáva dražby ako predmet svojho podnikania, je oprávnené očakávať vysokú mieru
odbornej starostlivosti. Odporca 3) ako záložný veriteľ a navrhovateľ dražby bol najneskôr 21.04.2010
listom, ktorého prílohou bola kópia dedičského rozhodnutia D 19/87-17, informovaný o tom, že existujú
pochybnosti o výlučnom vlastníckom práve odporkyne 1). Odporca 5) sa najneskôr 26.11.2010 dozvedel
o tom, že navrhovatelia podali žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva s
návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Za daných okolností realizáciu dražby možno považovať
za porušenie povinnosti dražobníka postupovať s náležitou starostlivosťou. Keďže predmetom dražby
boli všetky dražené nehnuteľnosti spoločne ako jeden celok a nejde o spoločnú dražbu v zmysle § 23
zákona o dobrovoľných dražbách, súd vyslovil neplatnosť celej dražby, aj keď sa dôvody neplatnosti
týkajú len rodinného domu, resp. spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu a nie ostatných
dražených nehnuteľností.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 3. rade. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby ako nedôvodnú
zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznil, že neplatnosť dražby môže súd
vysloviť len ak v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené ustanovenia tohto
zákona. Uviedol, že odporca v 5. rade dražbu vykonal v súlade s § 3 zákona o dobrovoľných
dražbách a v súlade s § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. V čase dražby nebolo preukázané, že by
odporca v 1. rade nebol výlučným vlastníkom predmetu dražby. Výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J. bol v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, ako aj v čase realizácie
dobrovoľnej dražby odporca v 1. rade. Vychádzajúc z údajov katastra nehnuteľností, odporca v 5. rade
konal s náležitou odbornou starostlivosťou, pretože bolo jednoznačne preukázané výlučné vlastníctvo
odporcu v 1. rade. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že v čase konania dražby boli
navrhovatelia spoluvlastníkmi draženého domu a vykonanou dražbou boli dotknuté vlastnícke práva
navrhovateľov. V rozhodnutí Štátneho notárstva č. D 19/87 zo dňa 19.03.1987 je uvedené iba,
že sa jedná o nadstavbu domu a nie o rodinný dom. Mal za to, že spoluvlastnícke práva navrhovateľov
neboli preukázané v konaní vo veci samej a aj v prípade, že by sa tak stalo, nemalo by to vplyv na
fakt, že dražba, ktorá tomuto konaniu predchádzala, prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných
dražbách. V čase konania dražby vôbec nebolo nijako preukázané spoluvlastníctvo navrhovateľov.
Čestné prehlásenie spoluvlastníkov bolo predložené súdu až v priebehu súdneho konania, teda nie v
čase konania dražby, „prehlásenie“ nemá dostatočnú právnu silu v porovnaní s hodnovernosťou údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností.

Odporca v 5. rade sa odvolaním, podaným v zákonnej lehote, domáhal zmeny rozsudku tak, že odvolací
súd návrh v celom rozsahu zamietne, resp. rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval,
že z ustanovenia § 3 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. J., zapísané
na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2,
parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 167 m2 a rodinný dom súpisné
číslo X na parc. č. XXX/X boli spôsobilým predmetom dražby, a to bez ohľadu na to, aký
list navrhovatelia doručili odporcovi v 5. rade. Úvahy súdu o tom, či záložný veriteľ ako navrhovateľ
dražby, resp. dražobník mohli alebo mali odložiť výkon dražby, nemajú oporu v zákone. Za mylnú
označil aj úvahu súdu, že zákon o dobrovoľných dražbách musí poskytnúť ochranu v akomkoľvek
prípade údajnému porušeniu, resp. zásahu do ústavných práv. Práve naopak, zákon o dobrovoľných
dražbách poskytuje ochranu len v zákonom vymedzenom prípade podľa § 21 ods. 2 zákona, čo ale
neznamená, že ochrana vlastníckeho alebo iného práva osôb, ktorých majetok sa dražil, resp. mohol
dražiť, nie je zaručená prostredníctvom iných právnych noriem. Podľa názoru odvolateľa skutočnosť, že
navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi domu, nebola jednoznačne preukázaná. Je podozrivé a



zvláštne, že navrhovatelia si až po 23 rokoch odo dňa skončenia dedičského konania po zomrelom M.
O. uvedomili, že nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci domu. Celú dobu
sa nesprávali ako jeho podieloví spoluvlastníci a až potom, ako došlo k jeho dražbe, sa k nemu začali
hlásiť. Navrhovatelia sa spolu s odporcami v 1. a 2. rade snažili odporcov v 3., 5. a 6. rade vykresliť ako
nejaké nemorálne osoby, ktoré ich pripravili o majetok. Pozabudli, že do uvedenej situácie sa dostali
sami, keďže odporca v 3. rade ako veriteľ poskytol úver, ktorý mu nebol splatený. Odporca v 5. rade
ako dražobník, ktorý postupoval podľa zákona, mal výdavky spojené s realizáciou dražby, ktorú súd
vyhlásil za neplatnú a odporcovia v 6., 7. a 8. rade v dobrej viere nadobudli nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom dražby.

Navrhovatelia 1), 2) vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby krajský súd rozsudok okresného
súdu potvrdil. Zdôraznili, že podstatou celého sporu je, že v rámci dražby došlo k odpredaju regulérne
nadobudnutých spoluvlastníckych podielov navrhovateľov k rodinnému domu bez toho, aby boli
účastníkmi dražby a bez toho, aby vedeli, resp. boli informovaní o tom, že existuje nejaká záložná
zmluva. Uviedli, že pred konaním dražby písomne oznámili odporcovi v 3. rade, že jeho postup je
nezákonný a žiadali, aby sa dražba nekonala.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v
3. a 5. rade nie je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods.
2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného
ustanovenia.

V preskúmavanej veci odporca v 3. rade spochybnil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu s
poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a odporca v 5. rade podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a
f) O.s.p. Podstata uplatnených odvolacích dôvodov spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.) je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení v prípade, ak boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
k predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste, s
výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Dobrovoľná dražba je neplatná, ak jej neplatnosť vyslovil súd. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby
nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v



znení neskorších predpisov, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú) (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 186/2010 Z. z.). Súd môže určiť neplatnosť dražby len v prípade,
ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Oprávnenie (vecnú legitimáciu) na
podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby (právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby) zákon poskytuje v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Znamená to, že predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť dražby je
tvrdenie určitej osoby, že pri dražbe došlo k porušeniu ustanovení uvedeného zákona, a že tým bola táto
osoba dotknutá na svojich právach. Toto zákonné ustanovenie taxatívne nevymedzuje zákonné dôvody
neplatnosti dražby, určuje len, že neplatnosť dražby možno uplatniť v prípade porušenia ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že osoba, ktorá túto skutočnosť tvrdí, bola na svojich právach
tým dotknutá.

V prejednávanej veci je nesporné, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila na základe oznámenia o
vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 09.11.2010. Navrhovateľom dražby bola G., so sídlom F. XX, B..
Dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností v katastrálnom území J., Obec J., okres B., Správa katastra
B., zapísané na LV č. XXX, a to: stavba so súpisným číslom X, na parcele registra C č. XXX/X - rodinný
dom, parcela registra C č. XXX/X o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C č.
XXX/X o výmere 167 m2 - záhrady vo vlastníctve H. O. (odporkyne v 1. rade). Zmluva o poskytnutí úveru
medzi odporcom 2) a odporcom 3) bola uzatvorená dňa 03.07.2008, dňa 11.09.2008 bol podpísaný
dodatok k tejto zmluve. Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorej
vklad bol povolený pod V XXXX/XX zo dňa 06.08.2008, bola uzatvorená medzi záložným veriteľom G.
(odporca v 3. rade) a H. O. ako záložcom (odporkyňou v 1. rade) a M. O. ako dlžníkom (odporcom v
2. rade).

Odporca 2) riadne a včas neuhrádzal dohodnuté splátky, preto odporca 3) zosplatnil celý úver k
28.12.2009. Listom zo dňa 05.02.2010 odporca 3) z dôvodu nezaplatenia dlhu oznámil odporcovi 2) a
Správe katastra B. začatie výkonu záložného práva dražbou.

Dňa 21.04.2010 mal odporca 3) nepochybne vedomosť o tom, že o vlastníctve odporkyne 1) k záložným
nehnuteľnostiam sú pochybnosti. V tomto čase mal odporca 3) v dispozícii aj kópiu rozhodnutia Štátneho
notárstva v K., č.k. D 19/87-87, ktorá bola súčasťou oznámenia o tom, že založené nehnuteľnosti sú
v spoluvlastníctve ďalších osôb. Dňa 24.11.2010 podali navrhovatelia na Okresný súd Bánovce nad
Bebravou žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy, podanie tejto žaloby oznámili odporcovi 5) listom z
24.11.2010, doručeným 26.11.2010. Predmetná dražba sa uskutočnila 15.12.2010.

Dokazovaním, vykonaným prvostupňovým súdom, bolo preukázané, že navrhovateľ dobrovoľnej dražby,
ktorá sa uskutočnila 15.12.2010, bol odporca v 3. rade ako záložný veriteľ. Odporca v 3. rade bol ako
záložný veriteľ oprávnený podľa § 7 zákona o dobrovoľných dražbách navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1), 3) a 2) za predpokladu, že záložná
zmluva je platná. Keďže súd je oprávnený v súlade s § 70 ods. 2 katastrálneho zákona posúdiť vlastnícke
právo, a to i odlišne od doposiaľ existujúceho zápisu v katastri nehnuteľností, nemožno dospieť k
inému záveru, len že pokiaľ zmluva o záložnom práve bola uzavretá s odporkyňou 1), ktorá nebola
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, nemožno uzavretú záložnú
zmluvu považovať za platnú. Pokiaľ predmetnú zmluvu nemožno považovať za platnú, odporca v 3.
rade nemal postavenie záložného veriteľa a nemohol sa stať navrhovateľom dražby v zmysle § 7 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby,
osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Dôvodne preto navrhovatelia tvrdia, že dražbou zo dňa 15.12.2010 boli dotknutí na svojich vlastníckych
právach. Ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - rodinnému domu - nadobudnutému titulom dedenia
po svojom právnom predchodcovi, nezaniklo. Skutočnosť, že dedičstvom nadobudnutá nehnuteľnosť
nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, nemá za následok stratu vlastníctva. Navrhovatelia sa žalobou
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dôvodne domáhajú ochrany ich vlastníckych práv a túto
ochranu im nie je možné odoprieť, hoci odporkyňa v 1. rade (matka navrhovateľov) sa správala ako



výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností, nehnuteľnosť zaťažila záložným právom a u odporcu v 3. rade,
ktorý k uzavretiu záložnej zmluvy pristupoval s bežnou opatrnosťou (disponoval listom vlastníctva),
vyvolala presvedčenie, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu.

Navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom dražby zo dňa
15.12.2010, sa v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. dôvodne podanou žalobou bránia účinkom
dobrovoľnej dražby. V dôsledku toho okresný súd správne rozhodol, keď žalobe o určenie neplatnosti
predmetnej dražby vyhovel. Za daných okolností odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3211200648

  1. 29. 3. 2012Rozsudok Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 5C/32/2011 z 29. 3. 2012potvrdené
  2. 18. 12. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/165/2012 z 18. 12. 2012 (toto rozhodnutie)