Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211201771 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211201771.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti povinnému: V. K., bytom B. XXX, o vymoženie 502,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 4Er/506/2011-20 zo dňa 31. augusta 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený podal dňa 28.04.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 502,16 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom: Arbitrium iustitia s.r.o. zo dňa 05.11.2009, vykonateľným dňa 13.11.2009. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.04.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Predmetná zmluva o pôžičke je podľa súdu prvého stupňa zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zistil, že v dohode o splatení záväzku a uznaní dlhu zo dňa 26.03.2009, ktorou povinný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, vyplývajúci povinnému zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.04.2005 a zaviazal sa tento splatiť oprávnenému formou pravidelných mesačných splátok vo výške 40 eur, je obsiahnutá neprijateľná podmienka- rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je teda v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou súdu prvého stupňa je vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98. V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným od 01.04.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o. i. bod 1 písm. q/ prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku a v predmetnej veci mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR. Z ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné sa považujú len tie ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka však v žiadnom prípade nespĺňa označenie za neprijateľnú podmienku tak ako ju označil exekučný súd, nakoľko ponecháva možnosť voľby obom zmluvným stranám rozhodnúť sa či pre prípad vzniku sporu uplatnia svoje právo pred všeobecným súdom alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka je plne v súlade so zákonom, s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a najmä znením textu smernice Rady 93/13/EHS. Nakoľko povinný oprávneným poskytnuté platobné výhody v dohode o splatení záväzku nevyužil a svoju povinnosť poukazovať dohodnuté mesačné splátky porušil, pričom ide o ďalšie porušenie jeho povinnosti splatiť poskytnutý úver, uplatnil oprávnený svoje právo na zaplatenie splatnej pohľadávky v rozhodcovskom konaní na základe riadne a platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009. Namietal, že exekučný súd v napadnutom uznesení nijako nevysvetlil v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípade dojednania alternatívnej rozhodcovskej doložky po vzniku sporu s možnosťou voľby konania pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Zdôraznil, že sám zákonodarca umožnil účastníkom riešiť vzájomne spory v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský rozsudok stavia na úroveň rozsudku všeobecného súdu a umožňuje jeho nútený výkon. Postup v rozhodcovskom konaní upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu, pričom účastníkom rozhodcovského konania, teda aj povinnému, bez ohľadu na to či sa jedná o spotrebiteľa alebo nie, umožňuje kvalifikovane sa brániť v rozhodcovskom konaní či už cez opravný prostriedok podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, alebo žalobou na všeobecný súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie ods. 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 v zmysle ktorého dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Z ustanovenia písm. q/ prílohy 1 smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Predmetná doložka bola dojednaná platne a v súlade s právnymi predpismi, pričom rozhodcovské konanie, ktoré je v Slovenskej republike upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu v tomto konaní bolo vedené v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a v súlade s rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v kauze Eco Swiss China Time Ltd v. Benetton International NV, kde v bode 35 odôvodnenia Súdny dvor EÚ konštatoval, že preskúmanie rozhodcovských nálezov musí byť v záujme efektivity rozhodcovského konania ako ekvivalentného alternatívneho riešenia sporov limitované a možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu by mala existovať len vo výnimočných prípadoch. Dotknutá rozhodcovská doložka, ktorá bola uzatvorená dňa 26.03.2009, bola uzatvorená plne v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami európskeho práva platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi zo dňa 25.04.2005 za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne použije právna úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.