Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202706 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211202706.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: 1/ mal. Q. U., 2/ mal. Y. U., 3/ mal. Q. U., všetci traja zastúpení J. U. ako zákonnou zástupkyňou, všetci štyria zhodne bytom K. č. XXX, proti povinnému: H. J., bytom T. O., K. č. XX, o vymoženie dlžného a bežného výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. marca 2012, č.k. 4Er/805/2011-17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že exekúciu zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 80 Ex. por., § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že povinný sa návrhom podaným dňa 31.01.2012 na súde prvého stupňa domáhal ukončenia exekúcie, nakoľko nemá už žiadne dlhy na výživnom, je zamestnaný, je si tiež vedomý vyživovacej povinnosti a zaručuje sa, že bude výživné platiť v pravidelných mesačných splátkach tak, ako bolo určené súdom. Zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených sa k návrhu povinného vyjadrila a uviedla, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko nemá dobré skúsenosti s povinným a platením výživného. Povinný už v minulosti spôsobil dlhy na výživnom a pri preberaní detí sa zákonnej zástupkyni oprávnených vyhrážal, že bude platiť výživné iba vo výške 30,- Eur. Súd prvého stupňa po začatí exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 22.02.2012, nie je dôvodný. V danom prípade mal súd prvého stupňa za to, že povinný dal svojím chovaním príčinu k vedeniu exekučného konania a exekúcie, čoho dôsledkom bolo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom nie je daná istota, že povinný bude ďalej dobrovoľne plniť to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. V neposlednom rade súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o vymáhanie pohľadávky z titulu neuhradeného výživného na 3 maloleté deti, pričom vyživovacia povinnosť má v slovenskom právnom poriadku významné miesto z titulu poskytovania zvýšenej ochrany najslabšej skupiny obyvateľstva - detí. V danom prípade sa jedná o výživné na maloleté detí vo veku 4, 3 a 2 roky, teda o deti, ktoré sú odkázané na výživu iných, keďže nie sú spôsobilé samostatne sa o seba starať, či prispieť k svojej výžive v prípade, ak by si povinný ako rodič opätovne svoju povinnosť platiť súdom uložené výživné riadne neplnil. Povinný uhradil dlžné výživné až na základe konania súdneho exekútora, ktorý k plneniu povinného vyzval písomne a výzvu povinnému doručil spolu s upovedomením o začatí exekúcie, V tomto prípade nie je možné hovoriť o dobrovoľnom plnení povinného. Súd prvého stupňa v danom prípade nemá dostatočné záruky, že by povinný svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne, riadne a včas aj v prípade zastavenia exekúcie. Súd prvého stupňa zároveň prihliadol aj na nesúhlas zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených, keďže z jej vyjadrenia je zrejmé, že má oprávnené obavy, že zastavením exekúcie by povinný prestal vyživovaciu povinnosť plniť. V danom prípade súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinných rodičov. Všetky uvedené skutočnosti nevylučujú uplatnenie ustanovenia § 80 Exekučného poriadku v budúcnosti na návrh povinného. V súčasnosti je však pravidelnosť plnenia bežného výživného vynútená, nie je dobrovoľná a s ohľadom na krátkosť jej trvania, nie je možné predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Poukazuje na to, že splatil celé dlžné výživne a nie je najmenší dôvod sa obávať o to, že prestane platiť bežné výživne. Záverom sľubuje, že si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť z týchto dôvodov: Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozoberá okolnosti, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie (či nebol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť), avšak v celom súdnom spise i pripojenom spise od súdneho exekútora sa nenachádza podrobné skúmanie týchto uvedených okolností, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie návrhu povinného. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vzal do úvahy iba stanovisko zákonného zástupcu oprávneného, pričom sa jedná o subjektívny názor osoby, ktorá bola v minulosti niekoľko krát konfrontovaná s osobou povinného, a teda nemôže mať iný ako negatívny postoj k povinnému. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že povinný už nemá žiadne dlhy na výživnom, je zamestnaný a v súčasnosti sa vykonávajú zrážky zo mzdy iba na bežné výživné, je tu predpoklad, že povinný bude už výživné plniť ďalej dobrovoľne a v zmysle § 80 Ex. por. tu je možnosť na zastavenie exekúcie. V prípade, že by si povinný opäť prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nič nebráni tomu, aby zákonný zástupca oprávneného podal nový návrh na vykonanie exekúcie a aby proti povinnému začala nová exekúcia na vymoženie dlžného výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách povereného súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodne po ich vyúčtovaní súdnym exekútorom samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .