Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/461/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203229 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203229.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: S. M., s.r.o., so sídlom Z., H. na M. X/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., K. & B. s.r.o., so sídlom Z., W. I. XX, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni R. B., trvale bytom Z. nad Z., F. K. č. XXXX/XX, o zaplatenie 817,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. októbra 2011, č.k. 3C/127/2011-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 165,37 Eur, z toho na zaplatenom súdnom poplatku za návrh sumu 42,59 Eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 122,78 Eur, na účet Advokátskej kancelárie K., K. & B. s.r.o., do troch dní. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 764,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 730,24 Eur od 12.12.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zmluvnú podmienku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti S. M.., IČO XX XXX XXX, so sídlom H. na M. X/A, XXX XX Z., na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10% z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru vyhlásil za neprijateľnú. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 23.10.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 995,82 Eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 24. mesačných splátkach vo výške 63,10 Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2006. Odporkyňa si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, preto navrhovateľ v súlade s čl. VI. ods. 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Ku dňu podania návrhu na začatie konania tak mal navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku vo výške 817,57 Eur, ktorá pozostáva z dlžných splátok splatných do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 195,62 Eur, nesplatenej časti istiny vo výške 534,62 Eur a poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 53,46 Eur a z dlžných zmluvných pokút vo výške 18,93 Eur. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 23.10.2006 je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 23.10.2006 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporkyňa uvedenou Zmluvou zaviazala, si nesplnila. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej Zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej aj právnej v časti dôvodný a nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporkyňa žalovanú sumu uhradila, bolo návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vo výške 764,11 Eur vyhovené. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil i právo na úhradu poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 53,46 Eur, (10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy) účtovaný v súlade so sadzobníkom poplatkov navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda v celom rozsahu neplatnú. Uvedená sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporkyne pritom daná sankcia súvisí len nepriamo (podmienene len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť zmluvnej podmienky preto súd videl vo viazaní výkonu práva jednej strany (veriteľa) na úhradu sankcie druhej strany (odporkyne), čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom rozsahu neplatné. Odporkyňa je za porušenie povinnosti pritom sankcionovaná už inými právnymi inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny (vo výške 10% z jednotlivých omeškaných splátok úveru). Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku určil vo výroku tohto rozsudku, že takto stanovená zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd súčasne zamietol návrh navrhovateľa v časti o nepriznanie sumy 53,46 Eur - požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože tento považoval za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda v celom rozsahu neplatnú. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine i na úhradu úroku z omeškania. Keďže uvedený vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania v čase, keď sa dlžník dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 8,50 %, ktorý si navrhovateľ aj uplatňoval, preto mu súd priznal úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej výške. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol neúspešný v časti uplatneného poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 53,46 € pričom súd mal za to, že ide o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 49 Eur, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi navrhovateľa. Súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko tieto trovy považoval za neúčelné, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, (ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka mala na zastupovanie v obdobných konaniach udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú) a nič mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Citoval ust. § 24 O.s.p., podľa ktorého sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ust. § 25 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Vyslovil názor, že zákon neustanovuje možnosť, že pokiaľ účastník konania disponuje vlastným právnym odborom, tvorí to prekážku zastúpenia zvoleným právnym zástupcom. Tvrdenie súdu je teda z ich pohľadu obmedzením práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, čo svojím výkladom potvrdil aj Ústavný súd SR. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo dostatočne neodôvodnené a zmätočné, keď súd v rozsudku uviedol, že samostatný právny odbor spísal návrh na začatie konania, čo však ničím relevantným nepodložil. Skutočnosťou je, že predmetný návrh na začatie konania bol pripravený, spísaný aj podaný na súd právnym zástupcom, preto vychádzal z toho, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo výroku týkajúceho sa trov konania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je s časti dôvodné. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 24 veta prvá O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne v nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov, vedeného v SAK si zvolí. Účastník konania si advokáta volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu táto nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1 až 3 O.s.p. právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu náhradu trov neprizná, alebo prizná len v časti, znáša súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že za účelne uplatnené trovy konania navrhovateľa považoval len zaplatený súdny poplatok z návrhu, a uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za neúčelné z dôvodu, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, ktorý ho mohol zastupovať pred súdom. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že na zastrešenie agendy v danej veci úplne postačuje, ak je v spoločnosti jedna osoba s právnickým vzdelaním a na tento úkon nie je potrebné splnomocňovať advokátsku kanceláriu, nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd navrhovateľom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že dané konanie je sporovým konaním, pre ktoré platí ustanovenie § 142 ods. 1 - 3 O.s.p., teda výslovne je založené na zásade úspechu účastníkov v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania. Navrhovateľ v konaní uplatňoval zaplatenie istiny 817,57 eur, priznaná mu bola suma 764,11 eur. Navrhovateľ tak mal úspech v konaní vo výške 93,46 % a neúspech vo výške 6,54 %, potom pomerný úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 86,92 %. Súdny poplatok za návrh v danej veci činil 49 eur, z čoho 86,92 % predstavuje sumu 42,59 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa ďalej patrí odmena za právne zastúpenie za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci, písomné podanie na súd dňa 01.08.2011) po 51,45 eur + 2x režijný paušál po 7,41 x 2 = 14,82 eur, spolu 117,72 eur, z toho pomerný úspech navrhovateľa v konaní predstavuje sumu 102,32 eur + 20% DPH (20,46 eur) = 122,78 eur, spolu trovy 165,37 eur. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko navrhovateľ nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.