Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/378/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203232 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203232.1
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: J. G., G., so sídlom H., X. T. K.. X/Z., V.: XX XXX XXX, zastúpeného R., R. &. C. G. Z. Y., so sídlom H., I. T. XX, V.: XX XXX XXX, proti odporcovi J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T. H. XXX XX, K T. č. XX/XX, o zaplatenie 446,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 8. novembra 2011, č.k. 3C/121/2011-37, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 116 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 420,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 396,25 Eur od 20.06.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 26,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zmluvnú podmienku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti J. G. G., V.: XX XXX XXX, so sídlom X. na G. X/Z., XXX XX H., na základe ktorej navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10% z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru, vyhlásil za neprijateľnú. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu veci, z ktorého mal za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie istiny, ako aj na úhradu úrokov z omeškania. Navrhovateľovi nepriznal požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že tento považoval za neprijateľnú podmienku stanovenú v zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda v celom rozsahu za neplatnú. V zmysle ust. § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku aj bez návrhu vyslovil, že zmluvná podmienka, na základe ktorej navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie poplatku vo výške 10% z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy pre prípad nesplácania úveru, je neprijateľná. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 53 ods. 1, § 53 ods. 3, 4 a § 153 ods. 3, 4 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník úspech vo veci len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne v nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v časti poplatku za odstúpenie od zmluvy uplatneného vo výške 25,83 Eur, preto mal za to, že ide o neúspech pomerne v nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené uviedol, že priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 26,50 Eur, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh, ktorý je odporca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi navrhovateľa. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, vzhľadom k tomu, že tieto nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva, pretože z listín predložených
navrhovateľom (najmä výzvy zo dňa 02.06.2009) je zrejmé, že navrhovateľ má vlastný právny odbor, teda oddelenie, ktoré má na starosti vybavovanie právnej agendy, teda aj podávanie žalobných návrhov a vykonávanie úkonov v súdnom konaní. Súdu je z aj z iných obdobných prípadov zrejmé, že daný právny odbor podáva vo veci návrhy a jeho pracovníci na zastupovanie majú udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú, a teda mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom tak, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania.
Proti rozsudku, jeho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Citoval ust. § 24 O.s.p., podľa ktorého sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ust. § 25 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Vyslovil názor, že zákon neustanovuje možnosť, že pokiaľ účastník konania disponuje vlastným právnym odborom, tvorí to prekážku zastúpenia zvoleným právnym zástupcom. Tvrdenie súdu je teda z ich pohľadu obmedzením práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, čo svojím výkladom potvrdil aj Ústavný súd SR. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo dostatočne neodôvodnené a zmätočné, keď súd v rozsudku uviedol, že samostatný právny odbor mohol podať návrh na začatie konania, avšak zákon neupravuje povinnosť účastníka konania, že pokiaľ disponuje právnym odborom, nemôže využiť službu právneho zástupcu, ktorú využil hlavne z dôvodov preťaženosti právneho odboru. Mal za to, že rozhodnutie súdu vychádza preto z nesprávneho právneho posúdenia vo veci, vo výroku týkajúceho sa trov konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti, výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy o začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 24 veta prvá O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne v nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov, vedeného v SAK si zvolí. Účastník konania si advokáta volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu táto nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1 až 3 O.s.p. právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu
náhradu trov neprizná, alebo prizná len v časti, znáša súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť.
Postup súdu prvého stupňa v danej veci, keď nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, teda oddelenie, ktoré má na starosti vybavovanie právnej agendy, teda aj podávanie žalobných návrhov a vykonávanie úkonov v súdnom konaní, preto mu nič nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom tak, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania, podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje za daného stavu veci obmedzenie práva slobodnej voľby advokáta dotknutým účastníkom. Právne predpisy neobsahujú žiadne obmedzenia, týkajúce sa nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia v prípade, že účastník disponuje vlastným právnym oddelením a existencia takéhoto právneho oddelenia u navrhovateľa nezakladá bez ďalšieho pravidlo, že by v prípade nároku na náhradu trov právneho zastúpenia išlo o neúčelne vynaložené trovy.
Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa za nesprávne, a preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech, plnú náhradu trov konania, vypočítanú z výšky súdom priznaného plnenia.
V preskúmavanej veci výška priznaného plnenia predstavovala sumu 420,68 Eur, z toho odmena za 1 úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 29,88 Eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi odmenu za 2 úkony právnej služby po 29,88 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu) + 2 x režijný paušál po 7,41 Eur + 20% DPH v sume 26,50 Eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 26,50 Eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .