Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/173/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203679 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203679.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX, W. nad W., zastúpený JUDr. T. O., advokátom v W. W., Ul. C. XX, proti odporcovi: Stredná odborná škola U.., F., W., G., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. N. C., s.r.o., U. XX, W. nad W., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. apríla 2012, č.k. 4C/119/2011-229, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu U.. T. O., advokáta.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z 29.03.2011 je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 56,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a nahradiť trovy štátu vo výške 7,12 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil skutkový stav, podľa ktorého navrhovateľ uzavrel s právnym predchodcom odporcu pracovnú zmluvu dňa 15.09.1978 a ďalšiu pracovnú zmluvu 01.01.1995. Podľa pracovnej zmluvy z 15.09.1978 navrhovateľ má vykonávať funkciu učiteľa pre vyučovanie matematiky a fyziky, ako aj ďalších predmetov podľa potreby školy. V pracovnej zmluve z 01.01.1995 je ako druh práce uvedené - učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov. Dodatkami k pracovnej zmluve uzavretými 01.04.2002 a 01.01.2003 sa menil pracovný čas a výmera dovolenky, druh práce zostal nezmenený. Odporca vydal 28.02.2011 rozhodnutie č. X/XXXX podpísané riaditeľom, ktorým riaditeľ rozhodol s účinnosťou od 01.07.2011 o organizačnej zmene - znížení počtu pedagogických zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu z dôvodov výrazného poklesu počtu žiakov hlásiacich sa na štúdium pre školský rok 2011/2012. Zároveň tam uviedol, že dochádza s účinnosťou od 01.07.2011 k zmene v organizačnej štruktúre odporcu nasledovne: Na úseku výchovy a vzdelávania: zrušenie jedného funkčného miesta učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov, aprobácia matematika-fyzika, zrušenie jedného funkčného miesta učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov, aprobácia chémia a ďalej zrušenie štyroch funkčných miest učiteľov odborných predmetov a troch funkčných miest majstrov odborného výcviku. Dňa 29.03.2011 vedúci zamestnanci odporcu rokovali s členmi základnej organizácie E. vo veci predpokladaného vývoja zamestnanosti v organizácii a prerokovania výpovedí dotknutým zamestnancom. Dňa 29.03.2011 vyhotovil odporca výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorej sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť uplynutím výpovednej doby 30.06.2011. Výpoveď bola odôvodnená tým, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 28.02.2011, ktoré
súvisí so znížením stavu školených žiakov od školského roku 2011/2012, ako aj zmenou štruktúry študijných a učebných odborov, vedenie SOŠ rozhodlo znížiť stav zamestnancov - učiteľov, majstrov OV, čím sa stal navrhovateľ pre odporcu nadbytočným. Organizácia nemá žiadne vhodné miesto, zodpovedajúce jeho kvalifikácii, ktoré by mu po dohode mohla ponúknuť. Dňa 29.03.2011 sa odporca pokúsil doručiť výpoveď navrhovateľovi, ktorý ju však odmietol prevziať a prevzal ju až 20.05.2011, avšak medzi účastníkmi nebolo sporné, že účinky doručenia výpovede nastali v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce dňa 29.03.2011. Navrhovateľ listom z 29.06.2011 oznámil odporcovi, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní, k čomu odporca listom z 30.06.2011 zaujal negatívne stanovisko. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s navrhovateľom, pokiaľ ide o dôvod výpovede a to týkajúci sa nesplnenia povinnosti podľa § 74 Zákonníka práce. Považoval však za daný dôvod pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože rozhodnutie riaditeľa školy č. 1/2011 o organizačnej zmene, vzhľadom na vnútornú organizáciu odporcu a jeho organizačný poriadok nespĺňa podmienky písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Prílohou č. 1 Organizačného poriadku odporcu, schváleného uznesením N. TSK číslo XXX/ XXXX dňa 25.06.2008, je organizačná štruktúra odporcu. V tejto organizačnej štruktúre je uvedený presný počet zamestnancov u odporcu na jednotlivých úsekoch a pracovné pozície na týchto úsekoch. Aj keď v organizačnej štruktúre nie je uvedený počet zamestnancov pri konkrétnych pracovných pozíciách, ale len pre celý úsek spoločne, akákoľvek organizačná zmena, ktorá má dosah na zmenu celkového počtu zamestnancov na tom-ktorom úseku (teda aj zníženie počtu učiteľov na úseku výchovy a vzdelávania), je zmenou organizačnej štruktúry. Podľa článku IX odseku 2 organizačného poriadku odporcu, na platnosť a účinnosť zmien a doplnkov tohto organizačného poriadku, ako aj jeho prílohy, sa vyžaduje predchádzajúce schválenie N. S.. Dodatkom č. 1 k organizačnému poriadku, schváleným uznesením N. S. číslo XXX/XXXX z 26.08.2009, bola príloha č. 1 nahradená novým znením účinným od 01.09.2009, podľa ktorého je počet zamestnancov na úseku výchovy a vzdelávania 76. Žiadna ďalšia zmena organizačného poriadku ani prílohy č. 1 do dátumu podania výpovede navrhovateľovi nebola schválená uznesením N. S. - aj keď odporca predložil súdu žiadosť o zmenu organizačnej štruktúry z 02.07.2010, adresovanú S.. Listinnými dôkazmi a výsluchom svedka P. O. mal súd za preukázané, že k schváleniu tejto žiadosti do dňa podania výpovede nedošlo. Dodatok č. 2, ktorým sa organizačná štruktúra s účinnosťou od 01.05.2011 zmenila tak, že počet zamestnancov uvedený na úseku výchovy a vzdelávania je 52,9, bola schválená uznesením N. S. č. XXX/XXXX dňa 27.04.2011, teda až po podaní výpovede navrhovateľovi. Vyslovil názor, že platnému podaniu výpovede dňa 29.03.2011 nebráni skutočnosť, že organizačná zmena mala byť účinná podľa uznesenia zastupiteľstva TSK až od 01.05.2011, resp. podľa rozhodnutia riaditeľa školy od 01.07.2011, ale za podstatné považoval, že v čase podania výpovede ešte nebolo o organizačnej zmene rozhodnuté určeným spôsobom, teda spôsobom, ktorý vyžaduje organizačný poriadok odporcu. Za dôvod neplatnosti výpovede považoval súd prvého stupňa aj nesplnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Zistil, že v zozname pracovných miest k 29.03.2011, ktorý predložil súdu odporca, je vedených 6 miest učiteľ - neplnenie, pričom k ich zrušeniu rozhodnutím o organizačnej zmene č. 1/2011 nedošlo. Podľa vyjadrenia odporcu išlo o miesta, ktoré neboli obsadené, boli však zaradené do organizačnej štruktúry. Aj keď podľa vyjadrenia odporcu má táto položka len evidenčný charakter a bola do zoznamu pracovných miest zahrnutá z dôvodu predpokladaného počtu nadčasových hodín, ktoré sú však vyučované ostatnými zamestnancami, mal za preukázané, že v čase podania výpovede navrhovateľovi boli tieto pracovné miesta zahrnuté do celkového počtu zamestnancov na úseku výchovy a vzdelávania podľa platnej organizačnej štruktúry odporcu, teda boli voľnými pracovnými miestami, ktoré mal odporca povinnosť ponúknuť navrhovateľovi. Pripomenul, že práca nadčas sa má využívať len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce. Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu, ktorý predložil prehľad nadčasových hodín, podľa ktorého žiadne z nadčasových hodín vyučovaných v školskom roku 2011/2012 neboli v aprobácii matematika - fyzika, ktorú má navrhovateľ. Okrem toho skutočnosť, ktorá hodina presne je nadčasová, podľa vyjadrenia odporcu určuje riaditeľ školy. Mohol tak určiť, že nadčasové sú hodiny matematiky. Bez ohľadu na to, ktoré konkrétne predmety a vyučovacie hodiny boli označené ako nadčasové, vzhľadom k tomu, že v pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom z 01.01.1995 je ako druh práce uvedené učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov a neobsadené miesta sú vedené ako učiteľ, bez uvedenia konkrétnej aprobácie, mal súd za to, že išlo o pracovné miesta vhodné pre navrhovateľa, ktoré mu však odporca neponúkol.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrh na začatie konania bude v celom rozsahu zamietnutý. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne posúdenie otázky schválenia organizačnej štruktúry odporcu ako dôvod neplatnosti výpovede. Nestotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je podstatné, že v čase podania výpovede ešte nebolo o organizačnej zmene rozhodnuté určeným spôsobom, teda spôsobom, ktorý vyžaduje organizačný poriadok, lebo nebola schválená zastupiteľstvom TSK. Poukázal na to, že Trenčiansky samosprávny kraj zriadil príspevkovú organizáciu Stredné odborné učilište U. H., F. cesta XX, W. nad W., zriaďovacou listinou zo dňa 22.08.2007 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.08.2008. V zmysle článku II. zriaďovacej listiny je odporca právnickou osobou, ktorý vo vlastnom mene môže nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia a podľa článku V. bod 2. zriaďovacej listiny, riaditeľ je oprávnený konať vo všetkých veciach v mene organizácie. Citoval ďalej § 5 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorého školu a školské zariadenie riadi riaditeľ. Pokiaľ ide o právomoc samosprávneho kraja v oblasti výchovy a vzdelávania, tak podľa § 9 ods. 8 citovaného zákona prerokúva samosprávny kraj s riaditeľmi škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom a s územnou školskou radou informácie o pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom. Samosprávny kraj má tiež právomoci vyhradené v § 11 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z. pod písmenami a/ - q/, ktoré citoval. Z nich vyvodil záver, že podmienkou platnosti a účinnosti organizačnej zmeny nie je v zmysle zákona jej schválenie zriaďovateľom, konkrétne zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja, nakoľko toto je plne v kompetencii školy ako samostatného subjektu spôsobilého vo vlastnom mene prostredníctvom riaditeľa školy nadobúdať práva a povinnosti, pričom zastupiteľstvu zákon umožňuje iba prerokúvať s riaditeľom informácie o pedagogicko-organizačnom zabezpečení vzdelávacieho procesu a v žiadnom prípade zákon neukladá škole povinnosť vopred si dať schváliť rozhodnutie o organizačnej zmene a už vôbec nie pod sankciou neplatnosti takéhoto rozhodnutia. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by organizačná štruktúra organizácie podliehala schváleniu zriaďovateľom, keďže zákon výslovne hovorí iba o prerokovaní. Preto nemá zákonom uloženú povinnosť vopred predložiť na schválenie zmenu organizačnej štruktúry, resp. organizačnú štruktúru po prijatí takejto zmeny, ktorej následkom je okrem iného aj zníženie počtu pracovných miest. Uvedené ustanovenie organizačného poriadku, na ktoré sa odvoláva súd, je v rozpore so zákonom a súd sa mal s ním vyporiadať. Rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene č. 1/2011 bolo vydané osobou oprávnenou konať za odporcu vo všetkých veciach a preto je platné. Poukázal na ust. § 20 Občianskeho zákonníka, z ktorého má vyplývať, že obmedzenie štatutárnych orgánov konať v určitých veciach, ktoré je dohodnuté vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo štatútoch, či spoločenských zmluvách, nie je účinné voči tretím osobám. Súdu prvého stupňa vyčítal aj nesprávne posúdenie plnenia ponukovej povinnosti ako dôvodu neplatnosti výpovede. Predložil zoznam zamestnancov pred organizačnou zmenou, t.j. ku 02.10.2010, z ktorého vyplýva počet zamestnancov 79, zoznam zamestnancov za obdobie február až jún 2011, z ktorého vyplýva rovnaký počet zamestnancov a zoznam zamestnancov k 01.07.2011, z ktorého vyplýva počet zamestnancov 72, t.j. presný počet znížený o osoby, s ktorými bol skončený pracovný pomer v dôsledku organizačnej zmeny 1/2011. Predložil súdu aj žiadosť o zmenu organizačnej štruktúry, ktorú adresoval zriaďovateľovi dňa 02.07.2010 po rozhodnutí č. 1/2010 a ktorej súčasťou okrem znázornenia organizačnej štruktúry bola listina označená ako funkčné miesta v organizačnej štruktúre školy k 01.09.2010, avšak uvedená organizačná štruktúra na základe rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2010 nikdy zriaďovateľom schválená nebola. Poukázal preto na rozdielnosť v posudzovaní platnosti právnych aktov súdom v otázke organizačnej zmeny a ponukovej povinnosti. Vyslovil názor, že pod položkou označenou ako učiteľ neplnenie nie sú evidované žiadne pracovné miesta obsadené zamestnancami a že uvedená položka má len evidenčný charakter. Táto položka bola do zoznamu zahrnutá z dôvodu predpokladaného počtu nadčasových hodín v zmysle zákona č. 317/2009 Z.z., ktorý predpokladá spôsob určovania nadčasových hodín u pedagogických zamestnancov a ktoré sú vykonávané ostatnými zamestnancami odporcu. Počet 6 pracovných miest predstavoval teda iba počet predpokladaných nadčasových hodín, tak, ako to vyplynulo z výpovede svedka H.. P. O.. Na svoje tvrdenia, že došlo k pokynom zo strany zriaďovateľa ohľadne označovania nadčasových hodín ako učiteľ neplnenie, navrhol odporca vykonať dokazovanie na pojednávaní dňa 26.03.2012 a to svedeckou výpoveďou zamestnankýň odboru školstva zriaďovateľa. Tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že odporca mal neexistujúce pracovné miesta učiteľ - neplnenie navrhovateľovi ponúknuť, považoval za taký, ktorý je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom. Súdu prvého stupňa v tejto súvislosti vyčítal aj nesprávne posúdenie nadčasov, s tým, že súd nezohľadnil to, že počet potrebných nadčasových hodín nebol v žiadnom prípade postačujúcim pre vytvorenie nového pracovného miesta. Týždenný pracovný
úväzok učiteľa strednej školy predstavuje 22 hodín. V školskom roku 2011 mal odporca 43,5 hodín matematiky týždenne na celú školu, na čo sú traja učitelia a na fyziku 15 hodín na dvoch učiteľov. Žiadne z nadčasových hodín v školskom roku 2011-2012 neboli v aprobácii matematika - fyzika. Za jednu hodinu práce nadčas sa považuje podľa § 3 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z.z. hodina priamej výchovno- vzdelávacej činnosti prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca. Posúdenie, ktorá hodina je nadčasovou, je na rozhodnutí odporcu, ktorý však musí prihliadať na požiadavku dosiahnutia týždenného úväzku každého zamestnanca, t.j. 22 hodín a zabezpečenia vyučovania s čo najmenším počtom zamestnancov za maximálneho využitia ich kvalifikácie a odborných predpokladov. Uviedol ďalej, že zákon odporcovi neukladá povinnosť vytvoriť z vykonávaných hodín nadčasov pracovné miesto, najmä, keď toto by ani nebolo možné s poukazom na rôznorodosť predmetov vyučovaných ako nadčasové hodiny. Preto nemal žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľovi, ale aj v prípade, keby takýmto disponoval, nebolo by možné navrhovateľovi ponúknuť akékoľvek pracovné miesto učiteľa, bez zohľadnenia jeho odbornej kvalifikovanosti. Navrhovateľovi, vzhľadom na jeho odborné predpoklady a kvalifikáciu, by odporca aj v prípade existencie voľného pracovného miesta mohol ponúknuť iba také, na ktorého výkon spĺňa navrhovateľ požiadavky stanovené zákonom č. 319/2009 Z.z. a vykonávacími predpismi k tomuto zákonu.
Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zastáva názor, že aj v kontexte s neschválenou a neplatnou organizačnou zmenou na základe rozhodnutia odporcu č. 1 zo dňa 17.06.2010 sa jedná o nejasný, neurčitý a teda neplatný právny úkon, ktorý nesleduje skutočnú potrebu rušenia pracovných miest, ale iba konvalidáciu predchádzajúceho právneho úkonu - neplatnej organizačnej zmeny z roku 2010. Ak aj pre zriaďovateľa a kompetencia schvaľovať organizačnú štruktúru ním zriadenej inštitúcie nevyplýva priamo zo zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ak si túto kompetenciu v organizačnom poriadku zriaďovateľ vymienil, musí sa dodržať, odhliadnuc od toho, že v danom prípade odporca je samostatným právnym subjektom, ktorý predmetný organizačný poriadok v zmysle § 12 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme aj sám vydal. Za správne považoval aj závery súdu prvého stupňa o nesplnení ponukovej povinnosti.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14. mája 2012, č.k. 4C/119/2011-251 vylúčil návrh odporcu o rozhodnutie, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, na samostatné konanie.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa ustálil neplatnosť skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom z dvoch dôvodov a to jednak, keď nezistil platný dôvod pre výpoveď tak, ako bol v nej uplatnený (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a ďalej z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil vo vzťahu k navrhovateľovi svoju ponukovú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Z odvolania odporcu vyplýva, že vo vzťahu k posudzovaniu existencie použitého výpovedného dôvodu uplatnil v odvolaní dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na neplatnosť výpovede dôsledne vychádzal z ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorej zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Pod týmto písmenom je obsiahnutý výpovedný dôvod spočívajúci v tzv. vnútorných organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Pri použití tohto výpovedného dôvodu musia byť okrem hmotnoprávnych podmienok splnené ešte tri podmienky:
1/ písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zamestnávateľ v dohľadnom
čase stratil možnosť naďalej zamestnanca zamestnávať a tento sa stane pre neho
nadbytočným,
2/ príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou
3/ nemožnosť zamestnávateľa zamestnať tohto zamestnanca inou prácou buď preto, že
náhradnú prácu nemá alebo preto, že ju zamestnanec odmietol.
V prejednávanej veci ako písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zamestnávateľ v dohľadnom čase stratí možnosť naďalej zamestnávať navrhovateľa ako svojho zamestnanca, je nepochybne považované rozhodnutie riaditeľa školy č. 1/2011. Podľa tohto rozhodnutia riaditeľ odporcu rozhodol 28.02.2011 s účinnosťou od 01.07.2011 o organizačnej zmene - znížení počtu pedagogických zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu z dôvodov výrazného poklesu počtu žiakov hlásiacich sa na štúdium do Strednej odbornej školy U. H., F. cesta, W. nad W. pre školský rok 2011/2012. Ďalej je tam uvedené, že na základe tohto rozhodnutia dochádza s účinnosťou od 01.07.2011 k zmene v organizačnej štruktúre Strednej odbornej školy U. H. tak, že na úseku výchovy a vzdelávania dôjde k zrušeniu jedného funkčného miesta učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov aprobácia matematika - fyzika, zrušenie jedného funkčného miesta všeobecnovzdelávacích predmetov aprobácia chémia, zrušenie dvoch funkčných miest učiteľa odborných predmetov strojárskeho zamerania, zrušenie dvoch funkčných miest učiteľa odborných predmetov ekonomického zamerania a zrušenie troch funkčných miest majstrov odborného výcviku strojárskeho zamerania.
Predpokladom pre výpoveď podľa citovaného ustanovenia je i to, že takéto rozhodnutie prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán, podľa ktorého konkrétny zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd nemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom. V pochybnostiach sa súd zaoberá len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ alebo príslušný orgán.
Zákonník práce totiž pre úspešné uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v súčasnom znení vyžaduje písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o organizačnej zmene. V súvislosti s posúdením prejednávanej veci t.j. ako bola organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa navrhovateľ stal nadbytočným, prijatá, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Záver súdu prvého stupňa o tom, že rozhodnutie riaditeľa školy č. 1/2011 o organizačnej zmene nespĺňa podmienky písomného rozhodnutia zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v dôsledku čoho nie je ani daný dôvod na výpoveď podľa citovaného zákonného ustanovenia, tak považoval odvolací súd za správny. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne so súdom prvého stupňa považuje za rozhodujúce, že nutnosť schválenia organizačnej štruktúry zastupiteľstvom TSK zakotvil do organizačného poriadku sám navrhovateľ, a preto mal byť tento postup aj dodržaný.
K vytýkaným procesným vadám, podľa ktorých súd prvého stupňa konal v rozpore s § 118 O.s.p., nakoľko po začatí pojednávania neoznámil ani v jednom prípade výsledky prípravy pojednávania a taktiež ani v jednom prípade neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné, tak tieto nepovažuje odvolací súd za také procesné pochybenia, ktoré by v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. mali vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že v dôsledku neexistencie výpovedného dôvodu je výpoveď daná navrhovateľovi odporcom neplatná, považoval odvolací súd za
nadbytočné zaoberať sa ďalšou podmienkou platnosti výpovede a to splnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom trovy spočívali v odmene za právne zastúpenie a to za jeden úkon (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál vo výške 7,63 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .