Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203902 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203902.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Advocate, s. r. o, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. K., bytom Q., M.R. K. č. XXX/X, U.: XX XXX XXX o vymoženie 1.121,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 02. novembra 2011, č.k. 3Er/599/2011-12, jednomyseľne v senáte takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. X. D., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 14.07.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03549/11 zo dňa 25.05.2011. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 26.02.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 05.03.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.121,01 eur, s dátumom začiatku úročenia dňa 24.01.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 10.03.2011. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 26.02.2010, v ktorej je povinný označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Následne za uvedeným označením povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, je uvedené jeho označenie ako fyzickej osoby podnikateľa vrátane prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, okresný súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a VPPÚ dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, §1 ods. 1 až 3, § 3 ods. 1,2 a § 4 ods. 2 písm. j), 3, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, okresný súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Obč. zákonníka). Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Z uvedených dôvodov okresný súd vo veci použil špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ aj bod 17 VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1,2 Obč. zákonníka, a preto je zo zákona neplatná. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, treba predovšetkým konštatovať, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok nie je, podľa názoru okresného súdu, preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávnený na základe dohody o vyplnení zmenky. Okresný súd považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Obč. zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 14 VPPÚ o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Obč. zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ako i dojednanie rozporné s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z... Podľa názoru okresného súdu takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený pripravil v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna úprava smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obch. zákonníka, na ktorého použitie odkazuje aj samotná zmluva, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom i s vlastnou zmluvou voči povinnému uplatňuje „zmenkový“ úrok v uvedenej výške. Ďalej okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky, v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej okresný súd uviedol, že nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Záverom okresný súd poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora ES, napr. rozsudok SD vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen, rozsudok SD v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), rozsudok SD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, rozsudok SD Mostaza Claro C 168/05, stanovisko SD vo veci C-243/08, zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Vo svojom rozsiahlom odvolaní uviedol, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu. Zdôraznil, že povinný je podnikateľom a súd prvého stupňa nemal na vec aplikovať normy spotrebiteľského práva. V prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 zákona č. 513/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, a preto jeho platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Uviedol, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j. od zmluvy od úvere odlišnom právnom titule. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006. V rozhodcovskom konaní nebola vznesená zo strany odporcu námietka nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený a preto súd nemal bez vznesenej námietky zaoberať sa platnosťou zmenky a nemohol ani zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal, podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex. poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, vzniká kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí, preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie článku 6 Smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. V danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere, zo dňa 26.02.2010. Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o úvere, preto aj uplatnený nárok sa posudzuje podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere, a to ako celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Okresný súd správne zmluvu o úvere uzatvorenú účastníkmi konania považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Avšak nejedná sa o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 26.02.2010 je však zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom prípade naplnená nie je, pretože priamo v danej zmluve o úvere je uvedené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na podnikanie, čo aj potvrdil svojim podpisom. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pretože tento ako lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne ako ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho je zrejmé, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti tejto definícii v zákone o spotrebiteľských úveroch. Zo spisu nevyplýva, že dlžník (povinný) je podnikateľským subjektom a že by v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Taký vzťah je preto možné považovať za zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho aj podriadiť právnemu režimu, ktorý upravuje problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. V predmetnej veci bol dlžník v zmluve o úvere identifikovaný okrem mena, priezviska bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu aj obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom, z čoho nie je jednoznačne zrejmé, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná len osobou, označenou ako fyzická osoba. Pokiaľ dlžník nebol v zmluve označený jednoznačne len ako fyzická osoba - živnostník (podnikajúci subjekt), ktorá konala pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, sú tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. To má potom za následok, že aj v týchto vzťahoch je možné zastaviť exekúciu, pokiaľ sa konštatujú neprijateľné zmluvné podmienky. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice 93/13EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Vnútroštátny súd je potom povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Odvolací súd v danom prípade poukazuje, že za takúto podmienku je potrebné považovať rozhodcovskú doložku koncipovanú v bode 15 VPPÚ. Je z neho zrejmé, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné posúdiť ako neprijateľnú, ktorá je následne v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedená zmluvná podmienka vyžaduje od dlžníka, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a tým bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal vykonávané rozhodnutie, bola tak založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, a preto rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho nemôže byť ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorý by mohol v rámci exekúcie vymáhať. Uvedená okolnosť je preto tiež dôvodom, pre ktorý mal okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Z uvedených dôvodov, keď okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .