Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211204828 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211204828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom I. J. J., pracovisko Z. L., dieťa rodičov E. L., bytom Z. L., X. C.. XXXX/XX a J. J., bytom V., XX. S. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. apríla 2012, č. k. 1P/149/2011-185 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto: Z v y š u j e výživné zo strany otca k maloletému X. zo sumy 33,19 eur mesačne na 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. U r č u j e zročné výživné za obdobie od 01.11.2011 do 30.06.2012 vo výške 400 eur a povoľuje ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27.03.2002 č. k. P/32/2002-18 v časti výživného pre mal. X.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil s účinnosťou od 01.11.2011 vyživovaciu povinnosť otca k mal. X. z doterajších 33,19 eur mesačne na 130 eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky mal. dieťaťa vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia súdu pre mal. X. vo výške 140 eur povolil otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. P 32/2002-18 zo dňa 27.03.2002 v časti vyživovacej povinnosti. V prevyšujúcej časti ponechal predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. Žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný. V čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti v roku 2002 mal maloletý X. 5 rokov, matka dieťaťa bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberala sociálne dávky vo výške 125,80 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 22,57 eur mesačne, bývala u rodičov, ktorým prispievala 53,11 eur mesačne. Otec mal. dieťaťa bol zamestnaný v H. F. s príjmom 316,81 eur mesačne. V súčasnosti matka mal. dieťaťa spolu s mal. X. býva v prenajatom 1-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 150 eur. Od roku 2008 pracuje na čerpacej stanici S. v L. X. L., kde dosahuje čistý mesačný príjem cca 350 eur a zároveň poberá príspevok na jedno dieťaťa vo výške 22,01 eur mesačne, iný príjem nemá, u matky mal. dieťaťa teda došlo k zmene bytových pomerov, ako i k zmene v zamestnaní. Mal. X. je v súčasnosti žiakom 8. ročníka základnej školy v L. X. L., s čím matke vznikajú náklady v súvislosti s vyučovacím procesom, približne 399,80 eur ročne. Maloletý X. sa venuje hraniu na gitare, navštevuje ZUŠ, mesačný poplatok je vo výške 10 eur, tento platí otec mal. dieťaťa, zároveň maloletému zakúpil kombo za 140 eur a gitaru. U otca mal. dieťaťa tiež došlo k zmene pomerov, v súčasnej dobe má živnostenské oprávnenie a zároveň je spoločníkom v spol. J. R. R. so sídlom G. Y. - V.. Z daňového priznania mal súd za preukázané, že otec dieťaťa mal v roku 2010 príjmy zo živnosti 192,30 eur, výdavky 1.849,22 eur, stratu: -1.656,92 eur. V roku 2011 príjmy otca predstavovali 6.234,26 eur, výdavky 3.929,61 eur, zisk 2.304,64 eur. Spoločnosť J. R. R. má v predmete podnikania okrem iného i nákup, predaj a sprostredkovanie obchodu s motorovými vozidlami, za rok 2011 mala uvedená spoločnosť výnosy 117.718,28 eur, náklady 118.252,03, výsledok hospodárenia: -533,75 eur. Od mája 2011 má spoločnosť v skúšobnej prevádzke portál „., pričom od februára 2012 v ostrej verzii, doposiaľ z tohto portálu nebol príjem, pričom otec dieťaťa predpokladá, že do budúcna táto činnosť bude fungovať. Zhodným vyjadrením rodičov mal súd za preukázané, že otec od mája 2009 prispieval synovi na výživu 100 eur mesačne a následne od novembra 2011 vo výške 110 eur mesačne na základe dohody. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, pričom je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. X. s účinnosťou od 01.11.2011 zvýšeným výživným vo výške 130 eur mesačne a to i napriek výhradám otca mal. dieťaťa, ktorý uviedol, že by dal maloletému aj viac, pokiaľ sa zlepšia jeho finančné pomery. Súd prvého stupňa poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a teda prihliadol i na tú skutočnosť, že otec mal. dieťaťa býva sám v 3-izbovom prenajatom byte a mal. X. spolu s matkou v prenajatom 1- izbovom byte, pričom tiež mal za to, že uvedená výška výživného, t. j. 130 eur mesačne na žiaka 8. ročníka je dostatočná i vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnené potreby mal. X.. Poukázal ďalej na to, že otec mal. X. platí úrazové poistenie vo výške 60,64 eur ročne a investičné životné poistenie vo výške 16 eur ročne. Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia súdu vyčíslil vo výške 140 eur (t. j. 130 eur - 110 eur = 20 eur x 7 mesiacov), ktoré mu povolil s poukazom na ust. § 160 ods.1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, domáhala sa jeho zmeny tak, že výživné na maloletého bude zvýšené na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011. Dôvodila, že výživné určené na sumu 130 eur mesačne nezodpovedá opodstatneným potrebám dieťaťa a taktiež finančným možnostiam a schopnostiam otca. Poukázala na priebeh konania pred súdom prvého stupňa, keď otec menil účelovo svoje výpovede, pričom neposkytol vôbec súdu kompletné účtovníctvo. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezistil skutkový stav veci, nevyžiadal si od otca zmluvy o údajných pôžičkách poskytnutých od pána A. vo výške 25.000 eur a 30.000 eur, nepreveril tvrdenia otca, že predal byt za 20.000 eur a následne túto sumu vložil ako osobný vklad do obchodnej spoločnosti. Poukázala na to, že otec zrušil synove životné poistenie, ktoré spoločne uzavreli v Kooperative pred 13-imi rokmi a z tohto poistenia prevzal sumu 482 eur. Otec na pojednávaní sám uviedol, že vybraté peniaze zo synovej poistky použil na vstupné náklady pri zakladaní firmy. Dôvodila, že takéto konanie otca je v rozpore so Zákonom o rodine, ktorý kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil tú skutočnosť, že otec všetky požičané peniaze investuje do svojich spoločností a tvrdí, že ich návratnosť bude až o niekoľko rokov. Oficiálny príjem otca je iba 288 eur mesačne, avšak je otázne, z čoho financuje svoje náklady, ktoré vysoko prevyšujú jeho finančné možnosti. Mala za to, že súd prvého stupňa dostatočne nepreskúmal a nesprávne vyhodnotil aktuálny stav, keď jej životná úroveň je podstatne nižšia ako životná úroveň otca, o čom svedčia jeho náklady; sám býva v 3-izbovom byte, kde platí nájomné s internetom 402 eur mesačne, životné postenie 57,80 eur mesačne, 3 kancelárie 355 eur mesačne, 3 pôžičky, mobilné telefóny, náklady spojené s častým cestovaním do zahraničia. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal, aby súd prvého stupňa opätovne prehodnotil doteraz zistený skutkový stav, riadne prešetril zárobkové možnosti otca a jeho príjmy a taktiež zvážil opodstatnené potreby mal. dieťaťa. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Citované zákonné ustanovenie umožňuje možnosť súdu skúmať majetkové pomery povinného komplexne, jeho životnú úroveň pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie je nevyhnutné, resp. súvisí so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska neznamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Princíp potencionality má prednosť pred princípom particity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká. Uvedené riziká budú zahŕňať takú činnosť povinného subjektu, ktorá ohrozuje dosiahnutie zisku a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí, a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. V predmetnej veci súd konal o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. X., keď predchádzajúca úpravy výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27.03.2002 č. k. P 32/02-18, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. X. z doterajších 600,- Sk na 1.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.01.2002. V tom čase bol maloletý vo veku piatich rokov, matka dieťaťa bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberala sociálne dávky vo výške 125,80 eur (3.790,- Sk) mesačne, rodinné prídavky vo výške 22,57 eur (680,- Sk) mesačne, bývala u rodičov, ktorým prispievala na spoločnú domácnosť sumou 53,11 eur (1.600,- Sk) mesačne. Otec mal. dieťaťa bol zamestnaný v H. F. R. s príjmom 316,81 eur (9.544,- Sk). Okrem mal. X. mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 17-ročnej dcére, na ktorú platil výživné po 1.000,- Sk mesačne. Dňa 10.11.2011 podala matka mal. dieťaťa návrh na zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa preto správne zisťoval, či pomery na strane otca ako osoby povinnej odôvodňujú zvýšenie výživného k mal. X.. Zistil, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov jednak na strane maloletého, ale aj na strane oboch rodičov. V porovnaní s poslednou úpravou výživného je mal. X. o 10 rokov starší, je žiakom 8.ročníka základnej školy v L. X. L., kde sa zároveň zúčastňuje mimoškolských aktivít, v dôsledku čoho nepochybne vzrástli jeho životné náklady. Matka je v súčasnej dobe zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem 350 eur, poberá prídavok vo výške 22,01 eur, býva s mal. X. v prenajatom 1-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 150 eur. K zmene pomerov v porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo i na strane otca, ktorý má v súčasnej dobe živnostenské oprávnenie a zároveň je spoločníkom v spoločnosti E. R. so sídlom G. Y. v V.. Z daňového priznania mal súd za preukázané, že otec mal v roku 2010 stratu 1.656,90 eur, v roku 2011 zisk 2.304,64 eur. Spoločnosť E. R.. so sídlom v V. mala podľa daňového priznania za rok 2011 výsledok hospodárenia: -533,75 eur. Otcovi v porovnaní s poslednou úpravou výživného odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére J. J., na ktorú platil výživné vo výške 33,19 eur mesačne. Z výsluchu otca pred súdom prvého stupňa vyplýva, že býva sám v 3-izbovom prenajatom byte, za ktorý platí nájomné 332 eur mesačne, parkovné vo výške 18,50 eur mesačne, elektrickú energiu vo výške 25,77 eur mesačne, inkaso 4,54 eur mesačne, internet 21,59 eur mesačne. Ďalej otec uviedol, že si požičal v roku 2009 od pána A. sumu 25.000 eur a následne dňa 16.02.2010 predal byt za 20.000 eur, tieto peniaze vložil do firmy, pánovi A. vrátil časť pôžičky z týchto peňazí, 3.000 eur bolo vrátené z firmy na pokladňu, ďalšiu pôžičku uzavrel so spoločnosť Quatro vo výške 2.000 eur. V minulom roku v lete uzatvoril zmluvu o pôžičke na 30.000 eur, tieto peniaze postupne vkladá do firmy a platí z nich záväzky. Jeho firma má kancelárie v budove, v ktorej býva od septembra 2011, jedná sa o 3 kancelárie spoločnosti J.. R., mesačne má na všetky 3 kancelárie náklady vo výške 355 eur. Vzhľadom na takto zistené pomery na strane otca, ako aj na strane mal. X. odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné na mal X. v sume 160 eur mesačne. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného rodiča sú aj aktíva (rôzne formy úverov, pôžičiek), keď aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. S prihliadnutím na celkovú životnú úroveň otca, taktiež tú skutočnosť, že je schopný splácať značné množstvá pôžičiek a ďalej skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, odvolací súd považoval na rozdiel od súdu prvého stupňa za primerané zvýšenie výživného na mal. X. zo sumy 33,19 eur na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného. Táto suma zodpovedá aj primeraným nárokom mal. X. vzhľadom na jeho vek a potreby, plynúce z návštevy 2. stupňa základnej školy, ako aj mimoškolských aktivít maloletého. Pokiaľ sa matka domáhala v podanom odvolaní zvýšenia výživného na sumu 200 eur mesačne, takéto zvýšenie výživného odvolací súd neakceptoval, nakoľko aj matka je povinná zo svojho príjmu uspokojovať odôvodnené potreby maloletého X.. Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného na sumu 160 eur mesačne je v súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca. Za obdobie od 01.11.2011 do 30.06.2012 odvolací súd určil zročné výživné v sume 400 eur (t. j. 160 eur - 110 eur = 50 eur x 8 mesiacov), ktoré povolil otcovi v súlade s § 160 ods.1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .