Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/172/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205152 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211205152.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. Augusta č. 8 - 10, pobočka Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: L. S. - Q. v konkurze, s miestom podnikania R. č. XXX, I.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty povinného: Ing. L. B., so sídlom kancelárie U. Q., C. XXX/XX., o vymoženie 6.828,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. júna 2012, č.k. 3Er/774/2011 - 21, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Soni Stodolovej trovy exekúcie vo výške 79,68 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie vyhlásením konkurzu na majetok povinného, teda ex offo zo zákona. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 79,68 Eur, ktoré predstavovali minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, po zaokrúhlení 33,50 Eur, hotové výdavky vo výške 32,90 Eur (poštovné) a DPH zo sumy 66,40 Eur, t. j. 13,28 Eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného. Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke sumu 20 Eur ako odmenu za 11x doručenie exekučného príkazu, nakoľko v danom prípade sa jedná o doručenie jedného exekučného príkazu, aj keď viacerým subjektom. Odmena patrí súdnemu exekútorovi za doručenie exekučného príkazu, nie za každé jeho doručovanie. V prípade odmeny tak súd prvého stupňa dospel k záveru, že súdnej exekútorke patrí odmena za 6 úkonov, t. j. 6 x 3,32 Eur, čo predstavuje sumu 19,92 Eur, a teda s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 288/1995 Z. z. má súdna exekútorka nárok na odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, po zaokrúhlení na 33,50 Eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil. Namietal uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko uvedené ustanovenie bolo zakotvené do Exekučného poriadku zákonom č. 348/2011 Z. z., pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012. Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie bolo začaté podľa právneho režimu platného a účinného do 31.12.2011 a aj konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený pred účinnosťou vyššie uvedeného zákona. Zastával názor, že na exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., nie je možné aplikovať právnu normu - ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, účinnú od 01.01.2012. Ďalej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a tak oprávnený nemal byť vôbec zaviazaný na úhradu trov exekučného konania. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu a tiež nezavinil, že počas exekúcie sa povinný dostal do konkurzu. Mal za to, že súdna exekútorka si mala uplatniť trovy exekúcie, ktoré jej vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní. V danom prípade nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorky. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné: Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku konania ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke JUDr. Soni Stodolovej dňa 29.11.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 6.828,49 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1511309211-GC04/11 zo dňa 8. septembra 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2011 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1511472311-GC04/11 zo dňa 30. septembra 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2011. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Trenčíne, zo dňa 28.11.2011, sp. zn. 29R/8/2010, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného a ustanovil správcu konkurznej podstaty Ing. L. B., so sídlom kancelárie U. Q., C. XXX/XX. . Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že zákon č. 348/2011 Z. z. okrem iného doplnil ustanovenie § 203 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o nový odsek 3, v zmysle ktorého, v prípadoch, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2012. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení má odvolací súd za to, že uvedené procesné ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na predmetné exekučné konanie, ktoré začalo podaním návrhu na začatie exekúcie súdnej exekútorke dňa 29.11.2011. V posudzovanom prípade súd vyhlásil konkurz na majetok povinného a zároveň ustanovil správcu konkurznej podstaty, čím došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona (ex lege). Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, exekučný súd v takomto prípade správne postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov a správne zaviazal oprávneného k náhrade účelne vynaložených trov súdnej exekútorky. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .