Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/202/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508201253 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508201253.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) Y. S., bytom X., V. G. XXX, 2) X. V., bytom B., O. XXXX/X proti odporcovi T. R., bytom X., S. XXXX, zastúpeného Y.. Q. Y., H., so sídlom B., L. X, o vyslovenie neplatnosti notárskeho osvedčenia, na odvolanie navrhovateľov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8. marca 2010, č.k. 7C/143/2008-108, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odvolanie navrhovateľa 2) o d m i e t a . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1), 2), ktorým sa domáhali určenia, že notárske osvedčenie o vyhlásení o vydržaní, vydané odporcovi podľa zákona č. 323/1992 Zb., sp. zn. N 22/99 o prevode parcely č. XXX/X o výmere 1.015 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XX na LV č. XXXX pre obec v k.ú. I. je neplatné. Vyslovil právny záver, že osvedčenie o vydržaní podľa § 56 zákona č. 323/92 Zb. je jednou z činností notára, ktorou osvedčuje právne významné skutočnosti, v danom prípade vydržanie vlastníckeho práva, pričom notár neoveruje skutočnosti tvrdené účastníkom, ktorý sa pred neho dostaví a žiada o spísanie notárskej zápisnice. Jeho úlohou je len spísať vyhlásenie účastníka k zákonom stanoveným podmienkam vydržania, uviesť v zápisnici dôkazy, ktoré mu boli predložené, pričom notár spisuje to, čo mu účastník vyhlási, zaznamenáva dej, ktorý sa pred ním odohráva, do ktorého nezasahuje a účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, alebo či sa zákonu prieči. Notárska zápisnica je verejnou listinou, potvrdzuje pravdivosť osvedčenia vlastníckeho práva v prospech odporcu, a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Súd v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. nemôže určiť, že notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, vydané odporcovi podľa zákona č. 323/92 Zb., je neplatné, nakoľko notár len osvedčuje právnu skutočnosť, neosvedčuje, či tu právny vzťah alebo právo je. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 O.s.p., § 56 ods. 1, § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1), 2) a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnutý rozsudok je právne i vecne nesprávny, je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom predmetnej veci, pričom výsledky vykonaného dokazovania súd nesprávne a neúplne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodili, že tvrdenia odporcu, že sporné nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastné nerušene od roku 1988, nie sú pravdivé, nakoľko ich právna predchodkyňa H. V. bola vedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností do času jej smrti, t. j. do XX.XX.XXXX a odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase prebiehajúceho dedičského konania, keď ku dňu smrti H. V. sa vlastníkmi sporných nehnuteľností stali oprávnení dedičia. Navrhovateľka 1) uviedla, že nedala súhlas k vydržaniu vlastníckeho práva v prospech odporcu. Z týchto skutočností mali za nesporné, že tvrdenia uvádzané odporcom v predmetnej notárskej zápisnici nie sú pravdivé a nezodpovedali reálnemu, právnemu a skutkovému stavu v tom čase, pričom odporca vedel, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je poručiteľka H. V. a mal vedomosť aj o jej oprávnených dedičoch a nemohol byť teda dobromyseľným držiteľom týchto nehnuteľností. Ďalej uviedli, že nevedeli a neboli žiadnym spôsobom informovaní o vydržaní vlastníckeho práva v prospech odporcu a oprávnene sa domnievali, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom dedičského konania, v ktorom oni vystupujú ako dedičia zo zákona. Záverom svojho odvolania uviedli, že pokiaľ krajský súd rozsudok okresného súdu zruší, navrhnú v konaní na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom zmenu návrhu na určenie, že predmetné nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. I. patria do dedičského konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod č.k. D 22/1993-166 po neb. H. V.. Odporca sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa proti odporcovi domáhali určenia, že notárske osvedčenie o vyhlásení o vydržaní, vydané odporcovi podľa zákona č. 323/1992 Zb. notárskou zápisnicou, sp. zn. N 22/99, NZ 18/99 zo dňa 20.01.1999 o prevode parcely č. XXX/X o výmere 1.015 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XX, vedených na LV č. XXXX v k.ú. I., je neplatné. Okresný súd návrh navrhovateľov 1), 2) zamietol s poukazom na § 56 a § 63 zákona č. 323/1992 Zb. a § 80 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že notár osvedčuje len právnu skutočnosť a neosvedčuje, či tu právny vzťah alebo právo nie je. Navrhovatelia 1), 2) podaným odvolaním trvali na podanom návrhu o neplatnosti notárskeho osvedčenia (notárskej zápisnice) s tým, že nepožiadali krajský súd o pripustenie zmeny žalobného petitu a doslovne uviedli, že až po zrušení napadnutého rozsudku krajským súdom požiadajú o zmenu žalobného petitu Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní v ust. § 3 O.s.p., zakotvuje právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené. Pre realizáciu tohto ústavne garantovaného práva (článok 46 Ústavy SR) zákon vymedzuje rámec, výlučne v ktorom môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom prípade od splnenia procesných a hmotnoprávnych predpokladov. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 80 O.s.p., pričom nejde o výpočet vyčerpávajúci a nie je preto možné vylúčiť aj podanie takého návrhu, s ktorým citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v tomto prípade požiadavka právneho záujmu na strane navrhovateľa, ktorý je podmienený tým, že podaný návrh (právo ním uplatnené) má oporu v právnych predpisoch. V posudzovanej veci je predmetom prieskumu odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na určenie neplatnosti osvedčenia o vyhlásení o vydržaní odporcu nehnuteľností v k.ú. I., vedených na LV č. XXXX podľa zákona č. 323/1992 Zb. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tento návrh nie je možné považovať za návrh určovací v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (nakoľko notár osvedčuje právnu skutočnosť, neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo), ale za návrh v tomto zákonnom ustanovení neuvedený. Bolo preto potrebné skúmať, či poskytnutie právnej ochrany formou takéhoto návrhu vyplýva z právnych predpisov. Právna úprava, týkajúca sa notárskej činnosti, sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notársky poriadok za listiny vyhotovované v rámci notárskej činnosti považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie vydané podľa § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zákona č. 323/1992 Zb., ktorým notár osvedčuje splnenie podmienok stanovených týmto zákonom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré bol notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie, vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia o vydržaní (ako správne uviedol aj súd prvého stupňa) je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, do ktorého nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom (okrem splnenia podmienok vyžadovaných v danej veci zákonom č. 323/1992 Zb.), či sa zákonu neprieči. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že návrh na začatie súdneho konania o neplatnosť takéhoto osvedčenia, vydaného notárom, do úvahy vôbec neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej, že bola osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť, resp. čiastočnú neplatnosť notárskeho osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že nárok, uplatnený navrhovateľmi 1), 2), ktorým sa domáhali, aby súd určil, že osvedčenie o vyhlásení o vydržaní odporcom, že je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. I., LV č. XXXX, je neplatné, pojaté do notárskej zápisnice notárky Y.. O. S. N 22/99, NZ 18/99 zo dňa 20.01.1999 nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Na strane navrhovateľov 1), 2) tak chýba právny záujem na nimi podanom návrhu ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Ich návrhu nebolo preto možné vyhovieť, ako správne konštatoval okresný súd, aj keď čiastočne z iných dôvodov. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa 2), odvolací súd zistil, že navrhovateľ 2) rozsudok súdu prvého stupňa prevzal dňa 23.04.2010 a odvolanie podal spoločne s navrhovateľkou 1) dňa 14.05.2010. Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ust. § 45 a nasl. O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Do plynutia lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudok bol navrhovateľovi 2) riadne doručený do vlastných rúk dňa 23.04.2010, kedy si zásielku osobne prevzal, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 23.04.2010 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na podanie odvolania proti doručenému rozsudku začala navrhovateľovi 2) plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. 24.04.2010 a jej posledný deň pripadol na deň 10.05.2010 (pondelok), keď lehota 15 dní pripadla na 08.05.2010 v sobotu. Navrhovateľ 2) však podal odvolanie spolu s navrhovateľkou 1) osobne na súde dňa 14.05.2010, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty. Z tohto dôvodu krajský súd odvolanie navrhovateľa 2) podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .