Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510201481 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3510201481.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: G. B., M. XXXX/XX, I. W. I. O., R., vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 02.02.2011, o vymoženie 59,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11Er/107/2010-14 zo dňa 18. mája 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 1, § 103, § 19 O.s.p. a § 68 ods. 1 Obch. zák. s odôvodnením, že povinný bol ku dňu 01.02.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu, čím stratil procesnú spôsobilosť. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por. tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 51,25 eur do troch dní. Konštatoval, že majetok povinného pred zánikom právnej subjektivity nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 196 Ex. por. a § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 51,25 eur, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 33,19 eur, DPH vo výške 6,64 eur a náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 11,42 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý s ním nesúhlasil a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Uviedol, že podľa § 197 Ex. por. uhrádza trovy exekúcie v zásade povinný a od oprávneného môže exekútor žiadať len preddavok. Podľa § 203 Ex. por. súd môže (a teda nemusí) zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie, ale len za splnenia zákonných podmienok, t.j. ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie alebo ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V danom prípade bola exekúcie zastavená z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra a súd mal na vec správne aplikovať § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. a nie § 57 ods. 2 Ex. por. Zdôraznil, že návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 17.02.2010, pričom exekútorovi zostal dostatok času na vymoženie pohľadávky (takmer rok). V čase podania návrhu nemohol predpokladať výmaz povinného. Z tohto dôvodu mal za to, že nie je povinný platiť trovy exekúcie, pretože ich nezavinil. Nepriznanie trov exekútorovi je dôvodné, pretože oprávnenému nemôže byť uložená povinnosť platiť trovy exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by ich exekútorovi nahradil. Poukázal i na § 201 ods. 2 Ex. por. s tým, že nemal možnosť podať námietky proti k trovám exekúcie pred tým, ako o nich rozhodol súd. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. V danej veci bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Ex por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že povinný bol dňa 02.02.2011 vymazaný z obchodného registra, t.j. zanikol a vo veci nebolo nástupcu, s ktorým by súd mohol v konaní pokračovať. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom dňa 17.02.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 59,75 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 38C 30/2009-48 zo dňa 08.09.2009. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2009 a vykonateľnosť dňa 01.11.2009. Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že povinný ako obchodná spoločnosť bol v priebehu exekučného konania uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR 5/2008-25 zo dňa 11.11.2010 zrušený bez likvidácie a následne, dňa 02.02.2011 bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. S poukazom na ust. § 68 Obch. zák. odvolací súd konštatoval, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí vždy predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k jeho splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, čo znamená, že jeho majetok neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29CbR 5/2008-25 zo dňa 11.11.2010 zrušil povinného bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenie žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. Napriek tejto skutočnosti však rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie a o náhrade trov exekúcie, ktorým na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného, treba považovať vo výroku za vecne správne. V danej veci dôvodom výmazu povinného z obchodného registra, t.j. jeho zániku ako subjektu práv a povinností, bolo jeho zrušenie bez likvidácie, čo znamená, že bol nemajetný. Oprávneného tak mal súd prvého stupňa na zaplatenie trov exekúcie zaviazať podľa na § 203 ods. 2 Ex. por., keďže dôvodom zastavenia exekúcie v skutočnosti bol nedostatok majetku povinného. Pokiaľ ide o priznanú výšku trov exekúcie, odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že súd prvého stupňa pri výpočte trov exekúcie postupoval podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a trovy exekúcie určil v správnej výške. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.