Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/222/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201459 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511201459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša, v právnej veci navrhovateľa U. R., R., so sídlom v L., M. na R. X/M.., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený C. F. X. V., R., so sídlom v L., K. č. XX, proti odporcom 1/ Y. L., občanovi Slovenskej republiky, bytom J., H. XXX, 2/ A. L., občianke Slovenskej republiky, bytom J., H. XXX, o zaplatenie 7.442,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 26. septembra 2011, č.k. 7C/38/2011-52 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 6.808,56 eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6.808,56 eur od 26.04.2009 do zaplatenia s tým, že súd povolil odporcom 1/, 2/ istinu spolu s príslušenstvom splácať navrhovateľovi po 200,- eur mesačne s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.435,96 eur s tým, že súd povolil odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania splácať po 100,- eur mesačne k rukám C. F. X. V., R., so sídlom v L., K. XX, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. ako aj ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit. zákona, ďalej článkom 6 bod. 1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS a tiež § 544 ods. 1,2 a § 559 ods. 1 OZ. Súd sa zaoberal jednotlivými časťami žalovanej sumy špecifikovanej v návrhu. Návrh v časti dlžných splátok do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 835,03 eur, zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou mesačnej splátky vyplývajúcej zo zmluvy vo výške 83,52 eur, poplatok za upomienku 9,92 eur, úroky z omeškania ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 30,- eur, nesplatenú časť istiny splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia 6.342,91 eur považoval súd za dôvodné, pričom pri uložení povinnosti odporcom 1/, 2/ zohľadnil úhrady vykonané pred odstúpením od zmluvy a po odstúpení od zmluvy. Ako vyplynulo zo súhlasných vyhlásení účastníkov odporcovia na splátkach uhradili 1.591,32 eur z toho po odstúpení od zmluvy 492,86 eur. V časti uplatnenej istiny, ktorá zodpovedala poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 634,29 eur a v časti úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 107,14 eur návrh zamietol, pretože v prípade porušenia zmluvy zo strany odporcov 1/, 2/ za to isté porušenie právnej povinnosti a to omeškanie so splátkami bol dohodnutý niekoľkonásobný postih a to úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody a dokonca aj poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy. Ak sa spotrebiteľ omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky. Lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň súd považoval za neprijateľné, aby odporcovia 1/, 2/ v postavení spotrebiteľa znášali akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Je nemysliteľné, aby bol medzi účastníkmi dohodnutý poplatok za odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je právom, ktoré sa využije a nemôže byť potrestané nejakým poplatkom. Preto súd zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.808,56 eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Úroky z omeškania boli priznané od 26.04.2009, teda odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení navrhovateľa od zmluvy. Preto súd v časti návrhu ohľadom výšky uplatnených úrokov z omeškania vyhovel. Zároveň poskytol odporcom 1/, 2/ možnosť splácať dlh v splátkach, tak ako to predpokladá ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti. Proti tomuto rozhodnutiu v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že v zmysle obchodných podmienok sa odporcovia zaviazali na platenie všetkých nákladov a platieb. Tiež poukázal na to, že nesankcionoval odporcov 1/, 2/ niekoľkonásobným postihom, pretože zmluvná pokuta vo výške 10% z dlžnej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní, je dojednaná v zmysle obchodných podmienok. Náhradu škody si navrhovateľ u odporcov neuplatňoval a úroky z omeškania predstavujú štandardnú sankciu za omeškanie. V zmysle tohto potom nevzniká žiaden niekoľkonásobný postih. Čo sa týka odôvodnenia súdu prvého stupňa, prečo nepriznal navrhovateľom požadovaný poplatok za odstúpenie od zmluvy, v tejto časti absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhovateľ však uvádza, že čiastka vo výške 107,14 eur nebola súčasťou tohto konania a navrhovateľ sa jej zaplatenia v tomto konaní ani nedomáhal. Nestotožňoval sa tiež s tvrdením súdu o tom, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere došlo k hrubej nerovnováhe v ich právach a povinnostiach. Navrhovateľ sa vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ správal korektným spôsobom. Vždy riadne a včas plnil svoje povinnosti, počnúc od povinnosti predložiť obchodné podmienky. Povinnosť poskytnúť riadne úver a čas po komunikáciu s odporcami, ktorí sa dostali do omeškania. Mal preto za to, že poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% z úverovej istiny nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací v náväznosti na § 205 ods. 2 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, kde mu nebola priznaná zmluvná pokuta vo výške 634,30 zmenil a zaviazal odporcov 1/, 2/ aj na zaplatenie tejto čiastky. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Odporcovia 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej zamietavej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z týchto dôvodov: Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli zaviazaní odporcovia zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom vo výške 6.808,56 eur v splátkach, odvolaním napadnutý nebol a preto rozhodnutie je v tejto časti právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. Predmetom prieskumu potom bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý. Ako vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa, návrh bol zamietnutý v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 634,29 eur s tým, že čiastočne dôvodné bolo odvolanie navrhovateľa v tom smere, že predmetom tohto konania neboli náklady spojené s celkovým vymáhaním pohľadávky vo výške 107,14 eur. Pokiaľ vychádzame z rozpisu jednotlivých položiek, ktorých sa navrhovateľ v tomto konaní voči odporcom 1/, 2/ domáhal, je síce pravdou, že v návrhu je uvedené, že mu vznikol nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 107,14 eur, avšak z rozpisu pohľadávok vyplýva, že táto položka nie je predmetom návrhu čo do veci samej. Preto sa touto časťou odôvodnenia súdu prvého stupňa odvolací súd nezaoberal. Predmetom zamietnutia návrhu potom bola zmluvná pokuta vo výške 634,29 eur (pôvodný návrh smeroval na zaplatenie sumy 7.442,86 eur, odporcovia boli zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.808,56 eur, z čoho potom následne vyplýva, že rozdiel predstavuje sumu 634,30 eur, teda nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty). Súd prvého stupňa v prejednávanej veci sa zaoberal samotnou zmluvnou pokutou a dospel k záveru, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporcami, z čoho vyplýva, že tým sa odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc v zmysle § 48 ods. 2 OZ. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) s tým, že účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti zo zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že takáto dojednaná zmluvná pokuta, ktorá je koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe je neplatná pre rozpor so zákonom, tak ako ju predpokladá § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ a preto je návrh v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu nedôvodný. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly v neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, so zreteľom na povahu, obsahu, osobitosti tohto právneho úkonu. Podmienky za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešným odporcom 1/, 2/ v odvolacom konaní im náhrada trov priznaná nebola, nakoľko títo si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a zároveň z obsahu spisu im ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .