Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205018 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511205018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľky F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. nad H., O. XXXX/X, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, proti odporcovi H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, o určenie otcovstva k maloletému K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. nad H., O. XXXX/X, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2011, č. k. 3C/64/2011-97, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 14,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2011, č. k. 3C/64/2011-97, bolo rozhodnuté tak, že súd konanie o určenie otcovstva zastavuje a schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia : "Maloletý K. L., nar. XX.XX.XXXX bude v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca sa zaväzuje platiť výživné na mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 27.07.2010, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. K. za obdobie od 27.07.2010 do vyhlásenia rozsudku v sume 960 eur sa odporca zaväzuje splácať spolu s bežným výživným po 30 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. "Odporca je oprávnený stretávať sa s mal. K. L. každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti navrhovateľky." Okresný súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že otcom maloletého K. L., ktorý sa jej narodil, ako nevydatej matke, dňa 27.07.2010, je odporca, s ktorým v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa žila v spoločnej domácnosti a výlučne s ním sa pohlavne stýkala. Súčasne žiadala, aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti a odporcovi určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od jeho narodenia. Zároveň navrhla upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom. Odporca najskôr s návrhom na určenie otcovstva nesúhlasil. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 20.10.2011, uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu. Na základe uvedenej skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že otcovstvo k dieťaťu bolo určené v zmysle § 90 Zákona o rodine súhlasným vyhlásením rodičov, pričom podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Vyhlásenie urobili rodičia pred súdom. Z tohto dôvodu okresný súd konanie o určenie otcovstva podľa § 108 O.s.p. zastavil a ďalej konal len o úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. K., pretože podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Podľa odôvodnenia rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou si upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, na základe ktorej bude maloletý K. v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca sa zaviazal platiť na dieťa výživné v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od jeho narodenia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a nedoplatok na ročnom výživnom vo výške 960 eur sa zaviazal matke splácať spolu s bežným výživným po 30 eur mesačne. Súčasne sa rodičia dieťaťa dohodli aj na styku odporcu s maloletým dieťaťom. V súvislosti s preskúmaním rodičovskej dohody okresný súd mal preukázané, že Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne. Okrem maloletého K. má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom, a to Q., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z manželstva rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.08.2008 č.k. 21C/116/2008-30 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.2009. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a ich otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 77 eur mesačne na Q. a po 67 eur mesačne na G. a N.. Rozsudkom okresného súdu zo dňa 10.08.2011 č.k. 5P/59/2011-65, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2011, bolo výživné na deti zvýšené, a to na Q. na sumu 100 eur mesačne, na G. na sumu 100 eur mesačne a na N. na 90 eur mesačne. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky na deti v sume 88 eur mesačne a býva s deťmi v sociálnom byte, za ktorý mesačne platí 162,90 eura, vrátane nákladov na elektrinu. Nevlastní žiaden majetok. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, býva u svojich rodičov, ktorým na stravu a bývanie prispieva sumou 80 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaný v spoločnosti N. s.r.o. s príjmom okolo 400 eur mesačne. Do augusta 2009 bol zamestnaný v spoločnosti Y. U. G. nad H., kde podľa jeho vyjadrenia mal príjem okolo 20.000 Sk. Pracovný pomer skončil dohodou bez nároku na odstupné. Okrem mal. K. má vyživovaciu povinnosť k mal. L. Q., nar. XX.XX.XXXX. S týmto dieťaťom a jeho matkou nežije v spoločnej domácnosti. Na základe dohody prispieva na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok. Okresný súd poukázal na znenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine a obsah ustanovení § 24 ods. 2, 3, 4, § 62, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe zistených skutočností dospel k záveru, že dohoda rodičov maloletého K., ktorou si upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, je v záujme maloletého dieťaťa. Za takúto ju označil aj kolízny opatrovník, ktorý ju navrhol schváliť. Osobnú starostlivosť o dieťa od jeho narodenia zabezpečuje výlučne jeho matka, teda navrhovateľka. V jej starostlivosti má dieťa zabezpečené svoje vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Dohodnutá výška výživného 100 eur je primeraná veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu s prihliadnutím na skutočnosť, že dieťa je vo veku, v ktorom mu matka poskytuje výživu svojou osobnou starostlivosťou v plnej miere. Je v možnostiach otca, aby platil na dieťa výživné v dohodnutej výške, keď mu jeho pomery umožňujú prispievať ešte vyššou sumou na výživu druhého svojho dieťaťa, ktoré je vo veku len niekoľkých mesiacov. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku predstavuje 960 eur, keď rodičia vo svojej dohode zohľadnili skutočnosť, že otec doteraz zaplatil dobrovoľne na výživnom 540 eur /15 mesiacov po 100 eur = 1.500 eur - 540 eur = 960 eur/. Preto okresný súd rodičovskú dohodu schválil a o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) e) a f) O.s.p. Podľa jeho názoru rozsudok okresného súd vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, teda okresný súd nesprávne zistil rozhodujúce skutočnosti, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom, pričom okresný súd nesprávne a neúplne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď sa dôkazmi nezaoberal jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Odporca tiež namietal, že neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého v priebehu konania, na pojednávaní dňa 20.10.2011, uznal otcovstvo k maloletému. V čase uvedeného pojednávania bol podľa lekárskeho potvrdenia G.. W. A. zo dňa 07.12.2011 práceneschopný z dôvodu bolesti v oblasti hrudnej chrbtice. Lekárom mu boli predpísané lieky a analgetiká na uvoľnenie svalstva. V priebehu uvedeného pojednávania bol pod vplyvom týchto liekov a analgetík, v dôsledku čoho bola znížená koncentrácia a úsudok. Poukázal na to, že v priebehu celého konania odmietal otcovstvo k maloletému a v tomto smere navrhoval dôkazy, ktoré opieral o svoje presvedčenie, že nie je otcom maloletého. Na konci pojednávania dňa 20.10.2011 vplyvom presviedčania zo strany navrhovateľky a jej právneho zástupcu a určitého nátlaku, aby sa celá záležitosť a samotné konanie skončilo, súhlasil s uzatvorením dohody. Napriek tomu má za to, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy, najmä znalecký posudok z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, aby sa preukázalo, či odporca je otcom maloletého. Taktiež odporca nebol dôsledne vypočutý a neboli vykonané dôkazy ním navrhnutých svedkov. S prihliadnutím na to, že s uzavretím dohody súhlasil pod vplyvom liekov, analgetík, vplyvom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny, lebo rozsudok privodil stav právnej neistoty v tak dôležitej veci, akou je určenie otcovstva. Samotná dohoda nebola uzavretá slobodne, ale v tiesni. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že v súdnom konaní boli prehliadané tvrdenia navrhovateľky, ktoré odporovali tomu, čo navrhovateľka prostredníctvom SMS správ uvádzala odporcovi. Taktiež nie je nevýznamné, že odporca nedobrovoľne poskytol navrhovateľke finančné prostriedky pod vplyvom jej fyzického a psychického nátlaku. Navrhovateľka má finančné problémy a týmto spôsobom sa snažila preniesť otcovstvo k maloletému na odporcu, aby od neho vylákala peniaze. Odporca poukázal na to, že v dobe, rozhodnej pre počatie maloletého, nemal intímny pomer s navrhovateľkou, v minulosti s ňou mal intímny pomer, ale vždy chránený. Odporca poukázal aj na to, že bol dva mesiace práceneschopný, zamestnávateľ mu odmietol vyplatiť mzdu a jeho pracovný pomer skončil. Nemá stály príjem a preto má za to, že rodičovská dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. V závere odvolania odporca vyjadril názor, že rozsudok okresného súdu je v rozpore s rozhodujúcim skutkovým i právnym stavom, v rozpore so základnými zásadami súdneho konania a v rozpore s právami účastníka konania, ako mať právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ku všetkým dôkazom, vykonaným na pojednávaní, mať právo podávať návrhy na vykonanie dôkazov, v dôsledku čoho mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať, zastupovať a hájiť svoje záujmy. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru sa odporca nemôže odvolať proti uznaniu otcovstva pred súdom s poukazom na znenie ustanovenia § 74 ods. 2 O.s.p. a na to, že pri súhlasom vyhlásení rodičov o otcovstve k dieťaťu pred súdom sa nevydáva žiadne rozhodnutie. V prípade uznania otcovstva, ak má otec pochybnosti o svojom otcovstve a chce, aby boli vykonané testy DNA, musí iniciovať nové súdne konanie o zapretie otcovstva. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že bol k uznaniu otcovstva donútený, sa nezakladá na pravde, lebo odporca pred nariadením znaleckého dokazovania z oblasti genetiky sa sám vyjadril, že si vec rozmyslel a následne uznal otcovstvo k maloletému pred súdom. Z uvedeného dôvodu sa odporca podľa názoru navrhovateľky nemôže domáhať dovolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Keďže okresný súd nemal v danom prípade inú možnosť, ako rozhodnúť o zamietnutí návrhu navrhovateľky vzhľadom súhlasné vyhlásenie rodičov, neobstojí ani odvolací dôvod odporcu, podľa ktorého mal okresný súd vec nesprávne právne posúdiť. Navrhovateľka považuje za účelové aj tvrdenie odporcu, že jeho konanie na pojednávaní bolo ovplyvnené užívaním liekov a analgetík na uvoľnenie svalstva. Podľa jej názoru neboli v konaní porušené ani procesné práva odporcu. Tento navrhol vykonať jedine znalecké dokazovanie - testy DNA, avšak následne uznal otcovstvo k maloletému. Vo veci bol okresným súdom vypočutý ku všetkým relevantným skutočnostiam. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v odvolaní o neprihliadnutí na tvrdenia navrhovateľky v SMS správach, ktoré predložil až s odvolaním, na tento dôkaz nemôže odvolací súd prihliadať, lebo nie sú splnené zákonné podmienky ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. V odvolaní odporca uvádza skutočnosti ohľadne intímneho styku v rozpore s jeho tvrdeniami na pojednávaní dňa 20.10.2011, kedy priznal nechránené pohlavné styky s navrhovateľkou. Pohlavný styk s navrhovateľkou v rozhodnom období odporca prvý raz priznal až v podanom odvolaní. S poukazom na uvedené navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a s ohľadom na zásadu zavinenia si uplatňuje náhradu trov konania, ktorú vyčísli na výzvu súdu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods.1 a 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Ako vyplýva z podaného odvolania, odporca odôvodnil jeho podanie tým, že rozsudok okresného súd vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia a poukázal na odvolacie dôvody § 205 ods. 2 písm. c), d) e) a f) O.s.p. Na základe preskúmania správnosti výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch, ako aj právnych skutočnostiach, rozhodných pre priebeh konania a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje skutkovými závermi okresného súdu, ako aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Nad rámec úvah okresného súdu odvolací súd stupňa považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade navrhovateľka podala návrh na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine. V zmysle uvedeného ustanovenia je možné o takomto návrhu konať jedine vtedy, ak nebolo otcovstvo určené podľa právnej fikcie otcovstva manžela matky podľa § 85 Zákona o rodine a ak nedošlo k určeniu otcovstva ani súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 90 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že ak počas konania o návrhu na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, odpadá právny dôvod pre konanie o návrhu na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine pre vznik neodstrániteľnej prekážky konania. Túto skutočnosť vyjadril zákonodarca v ustanovení § 108 O.s.p., ktoré je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 104 ods. 1 O.s.p., keď pre prípad určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov prikazuje súdu zastaviť konanie o určenie otcovstva.. Zastavenie konania o určenie otcovstva v takomto prípade je nie je rozhodnutím vo veci samej, ale je konečným procesným rozhodnutím pre vznik prekážky konania, ktorá mu zo zákonných dôvodov bráni súdu vo veci návrhu o určenie otcovstva ďalej konať, teda vykonávať dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci a hodnotiť dôkazy, vykonané aj pred vznikom prekážky konania. Preto okresný súd postupoval správne, ak na základe právnej skutočnosti, súhlasného vyhlásenia účastníkov konania pred súdom podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, dospel k záveru, že otcovstvo bolo v priebehu konania určené podľa § 90 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá skutočnosť založila prekážku konania, spočívajúcu v zániku zákonnej podmienky pre súdne konanie o návrhu na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine („Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.“). Z uvedeného dôvodu odvolací súd z hľadiska výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu na určenie otcovstva, nemohol považovať za dôvodné námietky odvolateľa v odvolaní, v ktorých vytýkal okresnému súdu nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, vyvodenie nesprávnych skutkových záverov z vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na to, že v čase pojednávania dňa 20.10.2011 pri uznaní otcovstva konal pod vplyvom liekov a pod vplyvom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii skutočností, spôsobujúcich neplatnosť predmetného právneho úkonu, uznania otcovstva odporcom pred súdom. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na „nátlak“ zo strany navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka slobodnú vôľu vylučuje fyzické donútenie alebo protiprávna vyhrážka, vynucujúca konanie pod vplyvom dôvodnej obavy. Zo spisového materiálu ani z odvolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s uznaním otcovstva odporcom na pojednávaní dňa 20.10.2011 a ktoré by bolo možné subsumovať pod uvedené prekážky realizácie slobodnej vôle odporcu. V súvislosti s odporcom uvádzanou práceneschopnosťou a užívaním liečiv aj v čase pojednávania dňa 20.10.2011, na základe správy ošetrujúceho lekára odporcu odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k dôvodnému podozreniu, že odporca v uvedenej dobe trpel duševnou poruchou, ktorá by ho pre právny úkon, uznanie otcovstva, robila neschopným v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z lekárskej správy vyplýva, že odporca užíval lieky na uvoľnenie svalstva s protizápalovým charakterom, ktoré môžu u nervovo labilných jedincov vyvolať mierne depresívne alebo hypnotické (starogr. hypnos = spánok) účinky. Keďže zo správy ošetrujúceho lekára, ktorý zrejme úplne pozná zdravotný stav odporcu, nevyplýva pozitívne diagnostikovaná nervová labilita odporcu a zo zápisnice o pojednávaní dňa 20.10.2011 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o existencii duševnej poruchy odporu v rozhodnom čase, odvolací súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by mohol byť právny úkon odporcu, uznanie otcovstva, neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nebol daný ani zákonný dôvod na posúdenie uvedeného právneho úkonu odporcu za neplatný podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil ani okolnosti na strane odporcu, pre ktoré by mala byť neplatná dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností účastníkov tak, ako ju schválil rozsudkom okresný súd. Okresný súd pritom v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k schváleniu dohody, pričom odvolací súd sa s uvedenými úvahami okresného súdu úplne stotožňuje aj pokiaľ ide o dohodnutú výšku výživného. V súvislosti s tvrdením odporcu v odvolaní, podľa ktorého sa jeho príjem medzičasom zmenil, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dôvodom na zmenu rodičovskej dohody o výživnom môže byť jedine podstatná zmena v pomeroch rodičov alebo dieťaťa, trvalého charakteru, pričom vzhľadom na krátky odstup času od rozhodnutia okresného súdu nemožno zatiaľ hovoriť o trvalom charaktere tejto prípadnej zmeny. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka si v uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 145,26 eur, pozostávajúcich z odmeny za zastupovanie v odvolacom konaní vo výške 130 eur podľa § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa § 14a ods. ods. 2 písm. b), ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj z dvoch režijných paušálov za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a prípravu zastúpenia v odvolacom konaní a písomné podanie vo veci samej) vo výške 1/100 výpočtového základu pre rok 2012 po 7, 63 eur za. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnená odmena za zastupovanie navrhovateľky v odvolacom konaní je v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o uplatnený režijný paušál, odvolací súd zistil, že právny zástupca vykonal úkony právnej pomoci v roku 2011 a preto mu patrí za každý úkon právnej pomoci režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu pre rok 2011, teda vo výške po 7,41 eur. Preto odvolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .