Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/321/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205895 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511205895.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Q.. V. I., bytom O., Z. XX, zastúpeného X.. Q. F., advokátom, so sídlom v O., G. X proti odporkyni Q.. B. I., bytom O., O. XX, zastúpenej X.. O. V., V., advokátkou, so sídlom O., P. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. X. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. mája 2012, č.k. 11C/112/2011-63, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný na čas po rozvode manželstva platiť na výživu mal. X. sumou 300 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku o styku otca s maloletou rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo rodičov mal. X. a maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú naďalej oprávnení obaja rodičia. Na čas po rozvode manželstva uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 200 Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to v časti 150 Eur mesačne k rukám odporkyne a v časti 50 Eur mesačne na účet maloletej, ktorý účet je povinná zriadiť maloletej matka, do troch dní od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a jeho číslo v rovnakej lehote oznámiť otcovi a súdu. Na čas po rozvode upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a prvé tri nedele v mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. Maloletú otec vyzdvihne a odovzdá v bydlisku matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na rozvod manželstva. Príčinu rozvratu manželstva vzhliadol vo vzájomnej neznalosti charakterových vlastností partnerov. Následne rozhodoval o právach a povinnostiach k maloletej na čas po rozvode. Konštatoval, že maloletá je vo veku XX mesiacov v osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Vzhľadom na nezastupiteľnú úlohu matky v tomto veku dieťaťa súd maloletú zveril do jej starostlivosti. Uviedol, že pre otcom požadovanú striedavú osobnú starostlivosť neboli splnené podmienky, pretože aj keď zákon vek dieťaťa pre túto formu starostlivosti nijako nelimituje, je vo veku maloletej úplne nevhodná pre destabilizáciu mikrosveta Y. dieťaťa. Súčasne nie sú pre túto formu splnené podmienky ani na strane otca, pretože si len sotva možno predstaviť, že by pri svojich pracovných povinnostiach časovo zvládol celodennú starostlivosť o maloletú. Výkon osobnej starostlivosti inými osobami nahradzovať nemožno. Vzhľadom na vek maloletej nie je namieste ani jej nočné prespávanie u otca (a už vôbec nie opakované od piatka do nedele) v rámci realizácie stretnutí. Aj keď do budúcna takáto úprava nie je vylúčená, v súčasnosti nemožno bez negatívnych dopadov vziať maloletej na viac dní za sebou jej základnú istotu, ktorú prirodzene každé dieťa vníma v osobe matky. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na nezastupiteľnú pozíciu matky má za to, že pre vybudovanie nesporne potrebnej citovej väzby medzi maloletou a jej otcom je dostatočne intenzívny kontakt nevyhnutný. Mal za to, že je potrebné nájsť vhodnú mieru intenzity ich kontaktu tak, aby maloletá nevnímala neprítomnosť matky pravidelne ako strádanie a súčasne, aby postupne nadobúdala pocit blízkosti svojho otca do takej miery, aby sa pre ňu stal jednou z dvoch najdôležitejších osôb jej detského života. Pre vytvorenie citovej väzby uvedenej intenzity však u X. dieťaťa nemôže dochádzať k odlúčeniu trvajúcemu sedem dní, tak ako k tomu dochádza každé dva týždne podľa súčasnej úpravy stretávania sa otca s maloletou. Počas siedmich dní vníma ročné dieťa také množstvo nových podnetov a kontaktov s inými ľuďmi, že jedno dvojhodinové stretnutie s otcom sa za toto obdobie z povedomia maloletej takmer vytratí. Z tohto stanoviska okresný súd uvítal vôľu matky umožniť širšie stretávanie otca s maloletou v rámci pracovného týždňa na 2 x 2 hod., ako aj v rámci nedele z dvoch hodín na štyri. Mal za to, že aj uvedených 8 hodín z celkových 168 hodín týždňa však nemožno považovať za dostatočný čas pre vytváranie vzťahu dieťa - rodič. V prípade ročného dieťaťa považoval za vhodné každodenné, i keď kratšie stretávanie s tým, že tu však vstupujú do veci záujmy a povinnosti rodičov, pre ktorých by takáto forma bola mimoriadne nepraktická. Zvolené 2 x 3 hodiny v pracovnom týždni a 8 hodín počas troch víkendov v mesiaci je tak kompromisom zohľadňujúcim potrebu frekvencie intenzívneho kontaktu maloletej s otcom a organizáciu dňa jej rodičov. Pri tejto forme ostáva matke zachovaný najmenej jeden celý víkend v mesiaci na vlastné aktivity s maloletou a nie je preto namieste obava o nemožnosť dlhodobejšieho pobytu mimo miesto bydliska. Okrem toho má súd za to, že miesto spoločných aktivít s maloletou je v jej veku oveľa menej podstatným kritériom ako prítomnosť blízkej osoby a povaha samotnej aktivity maloletej. Opakovaná námietka matky o nevhodnom správaní sa otca, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na maloletú, nie je podľa okresného súdu dôvodom pre nepovolenie širšieho rozsahu stretnutí. Okresný súd nespochybňoval, že na potreby maloletej je možné spotrebovať i sumu 309 Eur mesačne uvádzanú matkou. Vzhľadom na neexistenciu mimoriadnych výdavkov na jej strane (s výnimkou nákladov na uskladnenie pupočníkovej krvi) považoval však za sumu dostatočnú na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa vo veku maloletej 150 Eur mesačne. Mal za to, že ohľadne otca nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie, aby bolo zrejmé, že jeho príjmy sú vyššie, ako sám tvrdí. Pokiaľ by z činnosti vykonávanej prostredníctvom právnickej osoby dosahoval iba 300 Eur mesačne, bolo by nelogické, aby sa v NsP nezamestnal na plný úväzok, keď tu z cca 16 odpracovaných hodín týždenne dosahuje príjem 589 Eur, teda neporovnateľne viac ako z pracovného pomeru vo „svojej“ spoločnosti. Je tiež zrejmé, že pokiaľ je jediným spoločníkom právnickej osoby, sú hospodárske výsledky tejto spoločnosti fakticky hospodárskym výsledkom otca samotného, ktorý jediný má nárok na vyplácanie podielu na zisku. Popri zrejme vyššom príjme, ako otcom tvrdenom, považoval okresný súd za potrebné uviesť a dať za pravdu otcovi, že poskytovanie zdravotnej gynekologickej starostlivosti nie je možné bez investícií do zdravotníckych zariadení, ktorých cena nie je zanedbateľná. Podnikanie „jeho“ spoločnosti tak nemožno jednostranne považovať za zdroj nadpriemerných príjmov, ale je potrebné zohľadniť potrebu nemalých investícií pre tento druh podnikania. To, že pomery otca nie sú na takej úrovni ako tvrdí matka, najlepšie preukazuje skutočnosť, že otec je úverovo zaťažený a dokonca si podľa samotnej matky mal 6.000 Eur požičať priamo od nej. Pokiaľ by otec dosahoval príjmy, z ktorých matka odvodila nárok na výživné pre maloletú 309 Eur mesačne, nebol by odkázaný na využitie úveru a pôžičky od odporkyne. Z uvedených pomerov otca potom súd dôvodil, že suma výživného, zodpovedajúca pomerom otca, nie je vyššia ako určených 200 Eur mesačne. Okresný súd uviedol, že rovnako skutočné pomery na strane matky nezodpovedajú jej tvrdeniam, podľa ktorých je odkázaná iba na príjem 190 Eur mesačne. I keď je zrejmé, že vyššiu sumu aktuálne matka ako príjem nedosahuje, skutočnosti ňou tvrdené nasvedčujú, že má k dispozícii aj iné prostriedky na úhradu svojich potrieb. Dôvodil, že z rozhodovacej činnosti súdu nie je známy jediný prípad, kedy by matka, žijúca skutočne iba z rodičovského príspevku, uviedla medzi svojimi výdavkami náklady na telefón 35 Eur mesačne, kaderníčku a zvažovala dovolenku. Mal za to, že na lepšie, ako matkou tvrdené vlastné pomery, nasvedčuje tiež skutočnosť, že ona sama mala požičať 6.000 Eur otcovi, ktorého životná úroveň je podľa matky neporovnateľne lepšia. Z uvedeného usúdil, že životná úroveň účastníkov nie je príliš odlišná. Uviedol, že ak má teda matka za to, že potreby maloletej skutočne vyžadujú vynaložiť 309 Eur mesačne, je schopná sa na týchto potrebách podieľať aj ona. S tvrdením matky, že živobytie jej zabezpečujú rodičia, čím suplujú vyživovaciu povinnosť zo strany otca, sa okresný súd stotožnil iba čiastočne s tým, že za plnenie vyživovacej povinnosti za manžela nemožno považovať totiž plnenia zo strany rodičov matky v plnom rozsahu toho, čo jej poskytujú, ale iba toľko, koľko by jej mal poskytovať manžel, teda toľko, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Pôžička matky otcovi nenasvedčuje zásadnému rozdielu ich životnej úrovne, a tak plnenia zo strany rodičov matky majú v podstatnej miere iný právny charakter ako plnenie vyživovacej povinnosti za manžela. Dôvodil, že i keď je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov nesporné, nepovažuje za správne, aby sa dobrá životná úroveň rodičov premietala do prebytku materiálnych potrieb obklopujúcich dieťa. Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca okresný súd u maloletej preniesol do tvorby úspor, ktoré bude môcť využiť ako plnoletá na významnejšiu životnú investíciu, alebo v prípade podstatnej potreby aj skôr, avšak so súhlasom súdu. Okresný súd pre úplnosť uviedol, že oproti opatrovanskému rozsudku vychádzal súd pri určení výšky výživného z čiastočne iného skutkového stavu, keď v opatrovanskej veci neboli ako podklad rozhodnutia použité tu zistené pomery matky, ako výdavky na telefón, kaderníka a dovolenku, nezodpovedajúce príjmu 190 Eur mesačne a tiež pôžička poskytnutá otcovi. Proti výroku rozsudku o výške výživného a o úprave styku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol zmenu napadnutého rozsudku s tým, že na čas po rozvode bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne a s maloletou bude oprávnený stretávať sa každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý víkend nepretržite od piatku 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Mal za to, že styk otca s maloletou je nedostatočným aj v takom rozsahu, ako ho upravil súd v napadnutom rozsudku. Poukazoval na to, že v konaní žiadal určiť striedavú starostlivosť bez určenia vyživovacej povinnosti jedného z rodičov, avšak predovšetkým na relatívne nízky vek dieťaťa od tejto požiadavky ustúpil a žiadal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude mať právo stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý víkend nepretržite od piatku do nedele. Pokiaľ sa týka starostlivosti o dieťa, zdôrazňoval, že je lekár - gynekológ, ktorý sa vie o maloletú postarať snáď lepšie ako matka, s výnimkou kojenia. Mal za to, že nemôže byť žiaden problém, aby sa postaral o svoju nekojacu X,X-ročnú dcéru i cez noc. Mal za to, že ak nemá byť určená striedavá starostlivosť, mal by byť určený čo najširší rozsah stretávania, minimálne v navrhovanom rozsahu. Výživné na tak malé dieťa v navrhovanej výške 150 Eur mesačne považoval za postačujúce na všetky potreby maloletej bez toho, aby musela matka na dieťa prispievať. Súhlasil s tým, že ak bude dieťa navštevovať napríklad materskú školu, bude mať koníčky, iné záujmy a potreby, zvýši sa potreba na jeho ošatenie, stravu, cestovné a podobne. Zastával názor, že je potrebné vychádzať z potrieb dieťaťa, zohľadniť jeho vek. Výživné na dieťa by nemalo byť zneužívané na iné potreby matky, ktoré so starostlivosťou o dieťa vôbec nesúvisia. Proti výroku rozsudku o výživnom a úprave styku podala v zákonom stanovenej lehote rovnako odvolanie matka maloletej, ktorá sa domáha určenia vyživovacej povinnosti otca k mal. X. sumou 300 Eur mesačne vo forme spotrebného, bežného výživného, nie výživného určeného na tvorbu úspor, ktoré považovala v tomto veku dieťaťa za predčasné a zároveň sa domáhala úpravy styku otca s maloletou počas víkendov z troch na dva víkendy v mesiaci, a to v čase v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 08:00 hod. do 11:00 hod. Okresnému súdu vytýkala, že zhodnotil pomery otca s tým, že tieto dovoľujú, aby prispieval na dieťa vyššou čiastkou, nespochybnil existenciu nákladov vo výške 300 Eur, avšak zhodnotil ich neprimeranosť všeobecným podmienkam života v slovenskej spoločnosti a rozhodol, že aj maloletej musí stačiť 150 Eur, inak nebude vedená k sporovlivosti a k skromnosti. Zdôrazňovala, že nič také však Zákon o rodine neumožňuje. V tejto časti rozsudok považuje za odporujúci Zákonu o rodine. Dôvodila, že keby to zákonodarca myslel uvedeným spôsobom, nebola by viac než 50 rokov v zákone klauzula, ktorá výšku životného štandardu dieťaťa odvodzuje od životného štandardu rodiča. Mal za to, že v tejto časti súd neprípustným spôsobom prekročil mieru svojej voľnej úvahy. Zdôrazňovala, že navrhovateľ nie je chudobný, je dokonca veľmi úspešný a majetný muž a jeho jediné dieťa má mať právo na vyššie životné náklady, než štandardné slovenské deti. V súčasnosti, kým je matka na rodičovskej dovolenke s príjmom 190 Eur, je to hlavne otec, ktorý musí finančne zabezpečiť potreby dieťaťa. Matka v tomto čase dokáže plniť svoju vyživovaciu povinnosť len vo forme osobnej starostlivosti o dieťa. Mala za to, že nemožno sa odvolávať na starostlivosť a plnenia od rodičov matky, ktorí majú vyživovaciu povinnosť len podporne, ak ju nedokážu plniť rodičia, čo nie je prípad mal. X.. Za nesprávnu a diskriminujúcu považuje argumentáciu rozsudku, ktorou je odôvodňovaná otcova potreba zobrať si úvery a pôžičky s tým, že zjavne otec nie je taký majetný. Poukazovala na to, že pokiaľ si otec požičal od matky 6.000 Eur, jednalo sa o peniaze zo stavebného sporenia, ktoré jej za celý život našetrili rodičia, a ktoré si od matky bezúročne otec požičal a odmietol jej ich vrátiť, kým sa nerozvedú. Užíva ich bez jej súhlasu. Pokiaľ sa týka styku otca s maloletou, navrhovala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že mal. X. nie je zvyknutá u otca prespávať. Poukazovala na to, že doložila nahrávku, z ktorej bolo zrejmé, že otec nie je nateraz schopný akceptovať ani potreby dieťaťa a jeho výchovné metódy sú založené na tom, že „dieťa treba nechať kričať a plakať, veď si nakoniec zvykne“. Z uvedeného dôvodu navrhovala častejší a kratší styk, v ktorom nevznikne otcovi akútnejšia potreba prispôsobovať sa dieťaťu, keď mal. X. ešte nie je schopná svoje potreby ani verbalizovať. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v časti o úprave styku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a vo výroku o výživnom podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Zároveň dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom, ak sa na úprave styku s maloletým nedohodnú, styk rodičov s mal. dieťaťom upraví súd. Predmetom tohto odvolacieho konania je napadnutý výrok rozsudku okresného súdu v časti o úprave styku otca s mal. X., ako aj vo výroku o výživnom. Pokiaľ ide o úpravu styku, odvolací súd poukazuje, že právo styku je jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave styku s mal. dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Krajský súd má za to, že obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných na zdravý fyzický a psychický vývoj ich detí, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k názoru, že je vhodné, aby sa maloletá s otcom stretávala v rozsahu tak, ako to upravil okresný súd, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. S prihliadnutím na vek maloletej a budovanie jej silného citového vzťahu k obom rodičom, ako aj na skutočnosť, že otec je rovnako schopný maloletej poskytnúť plnohodnotnú výchovu, úprava styku napadnutým rozsudkom je primeraná, dostatočne citlivá a zároveň je v záujme oboch rodičov, ale hlavne v záujme maloletej. Je tiež potrebné, aby matka plne rešpektovala požiadavku, že maloletá pre svoj zdravý vývoj (citový aj psychický) potrebuje sa pravidelne stýkať s otcom, pretože jeho neprítomnosť v jej živote nemôže matka sama nahradiť. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a mal za to, že je v záujme maloletej, aby sa styk s otcom realizoval pravidelne a čo najčastejšie a je vhodné vzťah otca a maloletej rozvíjať a prehlbovať. Za danej situácie odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považuje úpravu styku za zodpovedajúcu daným podmienkam. Nakoľko medzi rodičmi nedošlo k dohode ani ohľadne výšky vyživovacej povinnosti zo strany odporcu k maloletej, bol preto daný dôvod na určenie výšky vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým v zmysle § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na odôvodnené potreby dieťaťa, i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k mal. X. správne aplikoval ust. § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine, v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, ale z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny skutkový záver. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.05.2012, č.k. 5P/173/2011-156 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.10.2012, č.k. 6CoP/74/2012-178 v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva rodičov bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2011. Odvolací súd v predmetnom konaní konštatoval, že prvostupňový súd správne zistil majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca a tieto správne premietol do svojho rozhodnutia o určení výšky výživného na maloletú. Poukázal na to, že ani otec v odvolaní nenamietal správnosť zistení okresného súdu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výživné na maloletú zo strany otca vo výške 300 Eur mesačne je otec schopný platiť pri svojich majetkových pomeroch bez ohrozenia svojej životnej úrovne. Od posledného rozhodnutia o výške výživného (október 2012) uplynula veľmi krátka, za ktorý čas nebola preukázaná, ani tvrdená žiadna zmena pomerov na strane rodičov, ani maloletej. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine pritom môže byť iba závažnejšia zmena pomerov, ktorá v danom prípade nenastala, preto pri zvážení všetkých skutočností ohľadne nezmenených zárobkových, ako aj majetkových pomerov rodičov, akceptujúc nezmenené potreby mal. X., s prihliadnutím na zákonnú zásadu v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, odvolací súd zastáva názor, že je naďalej v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletú 300 Eur mesačne. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na mal. X. podľa § 220 O.s.p. zmenil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .