Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205967 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511205967.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO: 30 807 484, proti povinnému: EURO-PLAST-FILM s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Piešťanská 44/1202, IČO: 36 343 803, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 22.06.2012, o vymoženie 2.126,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4Er/573/2011-14 zo dňa 31. júla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. s odôvodnením, že povinný bol ku dňu 22.06.2012 vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu, čím zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1, 2, 3 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 47,35 eur, ktoré pozostávali z minimálnej odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, DPH a náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 7,52 eur. Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne a v čase podania návrhu nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného. Uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, nie hmotného. Preto tiež o zavinení oprávneného na zastavení konania možno uvažovať len z hľadiska procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno považovať za zavinenie oprávneného. To, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. V danej veci bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex por. z dôvodu, že povinný bol ako nemajetný dňa 22.06.2012 vymazaný z obchodného registra. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke dňa 12.07.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.126,50 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0810188011-GC04/11 zo dňa 09.02.2011. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie o trovách exekúcie v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) správne zaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. V danej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K 4/2012-84 zo dňa 17.04.2012, právoplatné dňa 10.05.2012, bolo zastavené konkurzné konanie proti dlžníkovi - povinnému pre nedostatok majetku. Povinný bol následne, dňa 22.06.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd prvého stupňa potom správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorú skutočnosť oprávnený napokon ani vo svojom odvolaní nespochybnil. Na základe uvedených skutočností potom súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách exekúcie, na ktorých zaplatenie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namieta, že nezavinil zastavenie exekúcie, a teda ho nie je možné z tohto dôvodu zaviazať na zaplatenie trov exekúcie, odvolací súd mu v tomto ohľade musí prisvedčiť. O trovách exekúcie vo veci však nebolo rozhodované podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ktorého použitie prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov (ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie), ale podľa § 203 ods. 2 Ex. por. Pokiaľ ide o priznanú výšku trov exekúcie, odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že súd prvého stupňa pri výpočte trov exekúcie postupoval podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a trovy exekúcie určil v správnej výške. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .