Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/308/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511206352 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511206352.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. D., B.. D. S. XXX, t.č. bytom R. K. R. C., A. I. XX, zastúpeného S.. K. K., O. so sídlom v R., V. XXX/XX proti odporcovi: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. D., B.. D. S. XXX, zastúpeného S.. T. P., O. so sídlom O. T. XX, N., o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2012, č. k. 6C/114/2011-90 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na odporcu zo sumy 233 eur na sumu 100 eur, s účinnosťou od 01.07.2011. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ návrh na zníženie vyživovacej povinnosti podal z dôvodu, že je vo výsluhovom dôchodku, ktorý poberá vo výške 402,75 eur. Pretože platí výživné aj na druhého syna v sume 165,97 eur, toto výživné spolu na oboch činí 398,97 eur, takže nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v sume danej rozsudkami súdov, lebo mu zostáva 3,78 eur, Zhoršil sa jeho zdravotný stav, pričom popri iných ochoreniach čaká na operáciu kolenného kĺbu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že služobný pomer navrhovateľa ako N. N. U. bol ukončený ku dňu 27.08.2009 prepustením na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR z dôvodu, že navrhovateľ svojím konaním zo dňa 03.07.2009 porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Nespornou tiež bola skutočnosť, že navrhovateľ mal podanú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru N. N. U. podľa § 190 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ku dňu 31.08.2009. Navrhovateľ sa teda podľa výsledkov vykonaného dokazovania bez vážnych dôvodov vzdal svojho zamestnania. Ním tvrdený a preukazovaný zdravotný stav nepovažoval súd prvého stupňa za vážny dôvod, pre ktorý by sa mal vzdať svojho zamestnania, naopak, súd prvého stupňa vyslovil názor, že pokiaľ mal navrhovateľ už v tomto čase, kedy pracoval ako N. N. U., zdravotné problémy, mal zvážiť svoje možnosti v súvislosti s možnosťou vykonávania inej práce, a vzhľadom k tomu, že ide o vysokoškolsky vzdelaného človeka, mohol a mal predpokladať dosah svojho rozhodnutia vo forme podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, na svoje dve deti, narodené z manželstva. Podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v príčinnej súvislosti so zdravotným stavom naviac navrhovateľ nepreukázal. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne. Poukázal na opakované rozporné tvrdenia navrhovateľa v rôznych konaniach, vedených na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, o jeho práci - brigáde v SRN, po zhodnotení ktorých súd prvého stupňa dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľa v súvislosti s vykonávaním jeho brigády v Nemecku sú účelové. Ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o zdravotné problémy navrhovateľa, vychádzajúc z navrhovateľom predložených dôkazov je nesporné, že u neho vznikli problémy v súvislosti so zdravotným stavom, pričom sa i dňa 14.03.2012 podrobil operácii a v súčasnosti sa lieči, pokiaľ by však jeho služobný pomer trval, poberal by i v čase práceneschopnosti nemocenské dávky, z ktorých by bol schopný platiť výživné v už súdom určenej výške. S poukazom na uvedené návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že tieto trovy vyčísli po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zníži na sumu 100 eur mesačne. Poukázal na ustanovenie § 75 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vyslovil názor, že v danom prípade súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 Zákona o rodine. V zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda súd má prihliadať na možnosti a schopnosti povinného v čase vyhlásenia rozsudku, a nie v čase, kedy sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zamestnania alebo zárobku. Súd prvého stupňa mal o vyživovacej povinnosti navrhovateľa rozhodnúť podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. v júni 2012, keď navrhovateľ objektívne nemohol už niekoľko mesiacov vzhľadom na svoj zdravotný stav si zabezpečiť iný príjem, ako ten, ktorý mu plynie titulom prijímania výsluhového dôchodku. Tento príjem predstavuje sumu 411 eur, pričom účelom ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine nie je trestať povinného tak, že aj keď tento nie je objektívne schopný zadovážiť si príjem, napriek tomu mu vyživovacia povinnosť zostane, čoho následkom dôjde k jeho majetkovému zruinovaniu. Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ mal v minulosti aj iné príjmy, ktoré mu plynuli z práce, ktorú vykonával v Nemecku, ale tieto príjmy v súčasnosti už nemá, pretože v Nemecku nepracuje, a ani tu nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Poukázal na to, že medzičasom sa navrhovateľ zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, aj keď momentálne nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav nastúpiť do zamestnania, má snahu zamestnať sa ihneď, ako to bude možné. Súčasná výška výživného na obe deti je de facto v rovnakej výške, ako je príjem navrhovateľa, pričom navrhovateľ nie je schopný vzhľadom na objektívne skutočnosti zabezpečiť si vyšší príjem, z ktorého by bol schopný platiť si vyživovaciu povinnosť. Takúto situáciu možno chápať aj tak, že pokiaľ by bola zachovaná, bola by v rozpore s dobrými mravmi. Odvolaním napadol aj rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania, nakoľko mal za to, že súd v danom prípade mal aplikovať ustanovenie 150 O.s.p., keď navrhovateľ v súčasnej dobe a aj v čase rozhodnutia vo veci v prvostupňovom konaní mal jediný príjem vo výške 411 eur, pričom vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom mal vo výške 399 eur. Poukázal na to, že navrhovateľ sa pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu domáhal zníženia výživného k svojim synom, avšak výsledok konania bude mať pre neho ešte horšie následky, ako tie, ktoré mal pred jeho snahou dosiahnuť súdnym rozhodnutím zníženie výživného, pretože jeho záväzky, ktoré nie je schopný splatiť, ešte vzrastú. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k odporcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.02.2009, č. k. 7C/230/2008-32, ktorým bolo manželstvo rodičov odporcu rozvedené. Citovaným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda rodičov odporcu, podľa ktorej v tom čase maloletý odporca bol zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 233 eur mesačne. V čase rozhodnutia súdu odporca bol zamestnaný na J. W. N. U. v T., kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 975,20 eur. Matka navrhovateľa pracovala na Strednej odbornej škole záhradníckej v N., kde dosahovala príjem vo výške 639,05 eur. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi S., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorému bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa upravená rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 19.04.2007 tak, že odporcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu sumou vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že navrhovateľ bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 354/2009 ku dňu 27.08.2009 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že svojím konaním zo dňa 03.07.2009 porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala, bola pozitívna dychová skúška vykonaná u navrhovateľa, s výsledkom 1,15 promile alkoholu po nástupe do výkonu riadne plánovanej služby. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. K. R. C. bolo zistené, že navrhovateľ nebol po prepustení evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. K. R. C., poberal výsluhový dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 411,21 eur. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.11.2010 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na odporcu na sumu 100 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, keď navrhovateľ tvrdil, že k zmene pomerov došlo tým, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 393,69 eur, ktorý mu bol zvýšený na sumu 402,75 eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 3C/202/2010 bolo zistené, že navrhovateľ sa v tom čase zdržiaval u svojej sestry v SRN, kde jej brigádnicky vypomáhal, býval u švagra, kde mal zabezpečené bezplatné ubytovanie a stravu, a za výpomoc dosahoval príjem 500-600 eur mesačne. Konanie v predmetnej veci bolo zastavené uznesením zo dňa 22.02.2011 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka odporcu má v súčasnosti priemerný mesačný zárobok 769,30 eur. Odporca je žiakom Vyššieho odborného štúdia s odborným zameraním Manažment hotelov a cestovných kancelárií, v súčasnosti navštevuje 2. ročník denného štúdia. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že je na výsluhovom dôchodku, a pri platení výživného aj na druhého syna v sume 165,97 eur nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v sume danej mu rozsudkami okresných súdov. Navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav sa značne zhoršil, a už nie je schopný vykonávať stále zamestnanie, keďže čaká na operáciu - totálnu výmenu pravého kolenného kĺbu. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že navrhovateľ sa dňa 14.03.2012 podrobil operácii kolena a v čase rozhodnutia prvostupňového súdu sa podroboval liečbe. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. K. R. C. zo dňa 10.08.2012 súd zistil, že navrhovateľ sa po rozhodnutí prvostupňového súdu dňa 10.08.2012 zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. K. R. C.. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného navrhovateľa, ako aj na strane oprávneného odporcu, a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, a to predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľ sa sám svojím konaním pripravil o možnosť zárobku, a preto súd prvého stupňa správne vychádzal z tzv. potencionality príjmov na strane navrhovateľa. Pokiaľ ide o obranu navrhovateľa, že súd nemal vychádzať z jeho priemerného zárobku v sume 975,20 eur, ktorý dosahoval v čase schválenia rodičovskej dohody, ale z priemerného mesačného príjmu už len vo výške 800 eur, ktorý mal dosahovať ku dňu skončenia služobného pomeru, t. j. k 27.08.2009, odvolací súd uvádza, že v postupe prvostupňového súdu nezistil žiadne pochybenie, keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zmenu vyživovacej povinnosti správne vychádzal z pomerov, ktoré existovali u účastníkov konania v čase prvšieho rozhodnutia o výživnom, kedy navrhovateľ preukázateľne dosahoval čistý mesačný zárobok v sume 975,20 eur. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí zaoberal aj zdravotnými problémami navrhovateľa, a správne uzavrel, že pokiaľ by sa navrhovateľ v dôsledku vlastného zavinenia nedostal do situácie, že služobný pomer s ním bol ukončený, poberal by i v čase práceneschopnosti nemocenské dávky, z ktorých by bol schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Neobstojí ani námietka zo strany navrhovateľa v odvolaní, kde poukazuje na tú skutočnosť, že je v súčasnosti nezamestnaný a nemá iný príjem, ako príjem z výsluhového dôchodku. Skutočnosť, že navrhovateľ sa zaevidoval na úrade práce v auguste roku 2012, nezakladá podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, nakoľko sa nejedná o zmenu dlhodobejšieho a trvalejšieho charakteru. Pokiaľ sa v ďalšom období preukáže, že navrhovateľ nebude spôsobilý nájsť si prácu prostredníctvom úradu práce, môže byť táto skutočnosť dôvodom na zmenu tohto rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti na odporcu. Pokiaľ však táto zmena nebude dlhodobejšia a trvalá, nakoľko preukázateľne do augusta 2012 navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce, a preto zrejme mal inú možnosť zamestnať sa, za daného skutkového stavu v súčasnosti nie je dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Za správne považoval odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu aj vo výroku o trovách konania. V predmetnej veci sa jedná o návrhové konanie, kde odporca bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania. Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého aplikácia je výnimočná a prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že treba zvažovať vždy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž je možné po ňom spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, pokiaľ mu patria. V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že odporca je žiakom denného štúdia, t. j. osobou, ktorá nemá žiaden príjem, a je odkázaná svojou výživou na svojich rodičov, pričom odporca na ochranu svojich práv sa v konaní dal zastupovať právnym zástupcom. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nie je možné na ňom spravodlivo požadovať, aby platil sám trovy takéhoto právneho zastúpenia, na ktorých náhradu mu v tomto konaní vznikol nárok. Odvolací súd z týchto dôvodov návrh navrhovateľa na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách prvostupňového konania nepovažoval za dôvodný, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania považoval za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .