Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207229 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511207229.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. T., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú opatrovníkom U. W., B. M. a T. N. V. N. M., dieťa rodičov V. T., nar. X. X. XXXX, bytom N. V. N. M., W. X a F. T., nar. XX. X. XXXX, bytom N. V. N. M., R. XXXX/X, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. októbra 2011, č.k. 11P 87/2011-22, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného zo sumy 80 eur mesačne na 40 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že oproti stavu v čase rozhodnutia súdu o výživnom pri rozvode manželstva došlo k zmene pomerov iba na strane otca a to v súvislosti s jeho poklesom príjmu o cca 72 eur mesačne. Ostatné pomery na strane otca sú od rozvodu manželstva v zásade nezmenené, a preto nemôžu byť dôvodom zníženia výživného. Vyslovil názor, že aj keby pokles príjmu na strane otca bez ďalšieho odôvodňoval zníženie výživného, súd návrhu otca nemal dôvod vyhovieť. Konštatoval nezodpovedný prístup otca k rodine v dôsledku nevery a opustením rodiny s tým, že znížením výživného by súd ešte viac odľahčil otca od jeho rodičovských povinností a toto bremeno by naopak preniesol na matku, ktorá po rozvode musí zabezpečiť maloletú v zásade sama. Vyslovil záver, že je v možnostiach otca zabezpečiť prostriedky na platenie výživného v doterajšej výške, keďže otec dieťaťa je vyučený mäsiar a vykonávaním tohto povolania by jeho príjmové možnosti boli vyššie ako v súvislosti s prácou vodiča, ktorú vykonáva. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu na zníženie výživného. V odvolaní poukazoval na to, že jeho prístup k rodine nebol nezodpovedný, keď po jej narodení vykonával domáce práce. S dcérou si rozumie, spolu trávia čas, avšak sú tu pre neho ďalšie výdavky, ktoré nevládze platiť zo svojho príjmu. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vzhľadom na to, že otec maloletej sa síce s maloletou stretáva, avšak v tejto súvislosti nemá žiadne výdavky, pretože maloletú si prevezme a túto odovzdá najčastejšie k príbuzným. Poukazovala na tú skutočnosť, že počas prázdnin umiestňuje maloletú u známych, keďže ako živiteľka rodiny nemôže čerpať dovolenku v potrebnej výške a túto čerpá aj v prípade ochorenia maloletej, keďže návštevy lekárov s dieťaťom zabezpečuje výhradne sama. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca dôsledne postupoval podľa ust. § 78 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj cituje. Citované zákonné ustanovenie umožňuje totiž súdu zmeniť súdne rozhodnutia alebo dohody o výživnom a v prípade zmeny pomerov, ktorá môže nastať plynutím času, ako na strane osoby oprávnenej (nárast odôvodnených potrieb s pribúdajúcim vekom) alebo na strane osoby, ktorá je povinná výživné platiť a to zásadnou zmenou v jeho osobných, zárobkových alebo majetkových pomeroch. V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletej bolo rozhodnuté 19. 5. 2011, keď súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do starostlivosti matky s tým, že otec bude platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Otec maloletej v návrhu na zníženie výživného, ktorý podal bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode vyjadril tú skutočnosť, že od 1. 7. 2011 prestal vykonávať rozvoz večernej stravy v dôsledku čoho nedosahuje ďalší príjem, ktorý mal vo výške 72 eur mesačne. Súd prvého stupňa túto okolnosť správne vyhodnotil za takú, ktorá nie je významná z hľadiska ust. § 78 Zákona o rodine pre zmenu rozhodnutia o výživnom. V odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na princípy a zásady, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o výživnom medzi rodičmi a deťmi a ktoré vyplývajú z ust. § 62 Zákona o rodine. Vyplýva z neho totiž, že obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z týchto princípov tak vyplýva pre každého z rodičov, vynaložiť všetko úsilie na dosahovanie príjmu a za tým účelom využiť svoje schopnosti, zručnosti, vedomosti nadobudnuté štúdiom, prípadne praxou. Otec maloletej navrhuje zníženie výživného na sumu 40 eur, čo je suma takmer totožná so sumou, ktorú je v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine je povinný platiť na výživné každý rodič a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti ako aj dosahovaný príjem, t.j. aj ten rodič, ktorý nedosahuje žiadny príjem. Zo spisu pritom vyplýva, že otec dieťaťa je mladý človek s príslušnou kvalifikáciou, ktorý nevykazuje zdravotné problémy, nemá ďalšie vyživovaciu povinnosti. Za takýchto okolností zníženie výživného súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za dôvodné. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.