Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207299 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511207299.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky G. V., bytom S. XXX, zastúpenej X.. W. Q., U., so sídlom v K., E. X proti odporcovi Y. V., bytom K., P. XXXX/X, zastúpeného X.. Q. D., U., so sídlom v K., V. XX, o rozvod manželstva a určenie práv a povinností rodičov k mal. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny K., na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. novembra 2011, č.k. 4C/173/2011-47 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. januára 2012, č.k. 4C/173/2011-57, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť na mal. deti a vo výroku o úprave styku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol. Mal. deti A. a G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých sú naďalej oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 110 Eur mesačne a mal. G. sumou 90 Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny víkend vždy od (nesprávne uvedené do) piatka od 18:00 hod. do nedele do 14:00 hod., každoročne počas letných prázdnin od (nesprávne uvedené do) 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od (nesprávne do) 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas jesenných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku vždy od 23.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. s tým, že otec mal. deti vyzdvihne a odovzdá v bydlisku matky. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko medzi manželmi existujú dlhodobejšie spory a ich manželstvo sa stalo nefunkčné. Nakoľko už nemožno predpokladať obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva videl najmä v citovom odcudzení zo strany navrhovateľky, za príčinu ktorého možno považovať i nedostatočnú úprimnosť zo strany odporcu. Pri rozhodovaní o zverení mal. detí do starostlivosti jedného z rodičov považoval okresný súd súčasnú starostlivosť zo strany matky za vyhovujúcu, a preto mal. deti za súhlasu oboch rodičov zveril do jej starostlivosti. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom za obdobie 1/2010 až 6/2011 vo výške 724 Eur. S mal. deťmi býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie 200 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec bol do 30.09.2011 zamestnaný s priemerným príjmom 979 Eur mesačne za obdobie od 1/2010 do 8/2011. Pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a pri skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odchodné 16.015 eur. V súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 06.10.2011 je práceneschopný a poberá nemocenské dávky vo výške 19,29 eur denne, čo predstavuje 579 Eur za 30 dní. Stanovené výživné považoval okresný súd vzhľadom na potreby mal. detí za primerané. Dôvodil, že i keď nie sú na ich strane žiadne mimoriadne výdavky, určené výživné nepokryje všetky potreby maloletých, ktoré predstavujú bývanie, stravu, ošatenie, školu, záujmy a podobne. Konštatoval, že aj pri určenom výživnom sa na výžive maloletých bude musieť finančne podieľať matka, ktorá sa zároveň o maloleté deti osobne stará. Uviedol, že úhrada výživného nie je finančným prospechom matky, ale pri určenej výške bude nepochybne celé spotrebované na potreby mal. detí. Obranu otca, spočívajúcu v poklese jeho zárobku z dôvodu práceneschopnosti a nezamestnanosti, nepovažoval okresný súd za dôvodnú s poukazom na tú skutočnosť, že časť rozdelených úspor pripadajúcu otcovi mal. detí (27.000 Eur), súčasne vyplácanú nemocenskú dávku (579 Eur) a čo len polovica vyplatenej odmeny (8.000 Eur) sú natoľko priaznivou finančnou situáciu otca, že pravidelná platba výživného v celkovej výške 200 Eur je i dlhodobo plne v jeho možnostiach. Styk otca s mal. deťmi okresný súd upravil v zmysle dohody účastníkov. Dohodnutú intenzitu stretávania považoval pre mal. deti za nevyhnutné minimum. Mal za to, že pretrvávajúcim odlúčením by došlo k oslabovaniu citovej väzby a mal. deti by v dôsledku rozchodu rodičov prišli nielen o úplnú rodinu, ale aj o jedného z rodičov. Nevzhliadol dôvod pochybovať, že deti majú oboch rodičov rovnako radi, z čoho vyplýva aj ich záujem s oboma sa naďalej stretávať. Pokiaľ matka vnímala postoj detí ako nezáujem o otca, okresný súd toto vnímanie považoval za skreslené jej súčasným negatívnym postojom k otcovi, vyplývajúci z manželskej krízy. Proti rozsudku vo výroku o úprave styku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka mal. detí, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazovala na tú skutočnosť, že s úpravou styku otca s mal. deťmi súhlasila na naliehanie otca. Svoje rozhodnutie o úprave styku na pojednávaní považuje za predčasné. Súdu vytýkala, že neprihliadol na tvrdenie, že obe mal. deti výslovne uviedli, že sa im k otcovi nechce. Po prvom stretnutí s otcom prišli domov nekľudné a vystresované. Počas návštevy zažili situáciu, kedy im otec premietal filmy zo spoločných rodinných dovoleniek a zážitkov, pričom plakal a zvaľoval všetku vinu za rozvod na matku maloletých, čo na mal. deti vyplývalo negatívne. Takéto správanie považuje za citové vydieranie mal. detí. Poukazovala zároveň na tú skutočnosť, že po odchode zo spoločnej domácnosti otec navštevoval deti v škole počas vyučovania a pred spolužiakmi im vyčítal, že ho neľúbia, nezavolajú mu. K mal. A. sa v minulosti správal často konfrontačne, čo je tiež jedným z dôvodov, prečo maloletá nemá záujem sa s otcom stretávať. V jeho prítomnosti je nekľudná a neistá. Mal. G. tiež nemá k otcovi vrelý vzťah a je mimoriadne naviazaná na matku. Deti necítia vnútornú potrebu stretávať sa s otcom. Navrhla, aby na základe uvedeného, za účelom objektívneho posúdenia veci bol do konania pribratý znalec z odboru pedopsychiatrie za účelom vypracovania znaleckého posudku, či stretávanie mal. detí s otcom je v ich záujme. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec mal. detí, ktorý sa domáhal potvrdenia rozsudku v časti úpravy styku. Poukazoval na tú skutočnosť, že matka zámerne chce pretrhnúť jeho vzťah s deťmi, zamedziť mu v stretávaní s tým, aby sa mu deti odcudzili. Poprel, že by deti po prvom stretnutí prišli nekľudné a vystresované. Uviedol, že deti sa u neho cítili príjemne, bezpečne, komunikácia bola úplne normálna a pohodová. S takouto náladou sa aj v dobrom rozišli a deti sa mu zdôverili, že im bolo u neho dobre a sľúbili, že o dva týždne opäť radi prídu. Deti sú pod vplyvom matky a jej rodičov už pol roka, sú neustále nimi manipulované, ovplyvňované a nevedia sa dobre zorientovať, pretože vďaka nim je ich komunikácia s otcom bojazlivá, deti nevedia, čo môžu povedať a veľmi ťažko sa preto s nimi komunikuje, čím je ohrozená citová väzba. Z tohto dôvodu chcel deťom pripomenúť rodinnými zábermi, že žili ako usporiadaná 4-členná rodina normálny šťastný život. Pokiaľ ide o návštevu detí v škole, táto sa uskutočnila ešte pred rozvodom, deti navštívil dvakrát pred vyučovaním, pretože v tom čase deti mesiac nevidel, matka mu deti nedávala a nemal inú možnosť, ako sa s deťmi stretnúť. Naviac dcéra mu sama od seba povedala, že mamina bola v škole za pánom riaditeľom a povedala mu, že keď sa objaví v škole, aby ho vyviedol von. Zdôrazňoval, že o deti sa staral, venoval sa im, mali spolu dobré vzťahy, deti ho mali radi. Momentálne navrhovateľka s deťmi žije pol roka u svojich rodičov v S., kde deti sú sústavne nimi ovplyvňované s tým, že mu nechce navrhovateľka deti dávať, nepoznajú jeho názor, jeho city k nim a nemôže túto skutočnosť nijako ovplyvniť. Poukázal na tú skutočnosť, že matka si našla vzťah s iným mužom, rozbila súdržnosť rodiny, zobrala mu deti a teraz ho vydiera a robí všetko pre to, aby prerušila úplne kontakt medzi otcom a deťmi. Naviac deťom ubližuje tým, že im bráni v styku s otcom. Proti rozsudku v časti určenia výšky výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal. detí. Navrhol zmenu napadnutého rozsudku tak, že výživné na mal. A. bude určené vo výške 80 Eur a na mal. G. vo výške 50 Eur mesačne. Dôvodil, že k poklesu príjmu nedošlo jeho zavinením, ale preto, lebo zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť a následne sa pridružili jeho zdravotné problémy, ktoré spôsobili jeho práceneschopnosť. Pokiaľ ide o časť rozdelených úspor vo výške 27.000 Eur, dôvodil, že tieto úspory už nemá, nemôže ich preto použiť na úhradu svojich nákladov, ani na úhradu výživného na mal. deti. Po rozdelení úspor vyplatil rodičom sumu 30.000 Eur za byt, v ktorom teraz býva, a ktorý je v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že takú istú sumu obdržala i navrhovateľka. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že jeho finančná situácia je natoľko priaznivou, že umožňuje pravidelnú platbu výživného v celkovej výške 200 Eur dlhodobo. Vzhľadom na svoj príjem, ktorý predstavujú iba nemocenské dávky, ako i vzhľadom na mesačné výdavky, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné stanovené súdom. Poukazoval na tú skutočnosť, že matka má oproti jeho príjmu, ktorým sú nemocenské dávky vo výške 579 Eur, vyšší príjem, a to vo výške 724 Eur a okrem toho má príjem za spracovávanie účtovníctva. Pokiaľ ide o majetkové pomery, dôvodil, že matka vlastní jednu polovicu rodinného domu v S. a byt v K., ktorý si kúpila za peniaze, ktoré si rozdelili. On je vlastníkom bytu v K., nevlastní žiadny rodinný dom, ale iba pozemok. Výdavky na mal. deti sa znížia o cestovné, pretože už nebudú dochádzať z S., nakoľko budú bývať v K.. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka mal. detí, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom. Uviedla, že suma 579 Eur pre jednu osobu je stále príjmom postačujúcim na to, aby mohol otec bez problémov hradiť výživné v súdom stanovenej výške. Poukazovala zároveň na majetkové pomery otca, ktorý vlastní 3-izbový byt na T. P. X v K. a rodinný dom s pozemkom na T. S. v K.. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že spolu so sestrou vlastní rodinný dom v S., v ktorom doživotne žijú jej rodičia, a pokiaľ sa týka bytu v K., do ktorého sa presťahovala, tento je vo vlastníctve jej rodičov. Uviedla, že za účelom získania príjmu nespracováva účtovníctvo žiadnej osobe, i keď je pravdou, že v rámci priateľskej výpomoci niekedy pomôže pri zostavení daňového priznania rodinnému priateľovi. Opatrovník mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie rozsudku ohľadne výšky výživného. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že účastníci napádajú výroky rozsudku okresného súdu týkajúce sa určenia výživného a úpravy styku. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení mal. detí do osobnej starostlivosti a náhrade trov konania napadnuté neboli, preto v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudli právoplatnosť. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Predmetom tohto odvolacieho konania je napadnutý výrok rozsudku okresného súdu v časti o určenie výživného a úpravu styku. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vo veci vykonal všetky rodičmi navrhnuté, resp. označené dôkazy (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.) a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., preto odvolací súd nepovažoval za potrebné dokazovanie v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. doplniť. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Zároveň dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom, ak sa na úprave styku s maloletým nedohodnú, styk rodičov s mal. dieťaťom upraví súd. V preskúmavanej veci boli mal. deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. S výrokom o zverení do osobnej starostlivosti je spojený aj výrok o výživnom. Krajský súd súhlasí s názorom okresného súdu, že výživné určené vo výške 110 Eur na mal. A. a 90 Eur na mal. G. mesačne je primerané veku, odôvodneným potrebám mal. detí, ako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam, ale zároveň aj majetkovým pomerom otca. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu v časti určenia výživného stotožňuje s tým, že v podrobnostiach na rozhodnutie okresného súdu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Zároveň dopĺňa, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca detí postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné tak, ako bolo rozhodnuté okresným súdom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami. Rodičia si musia byť vedomí toho, že majú vyživovaciu povinnosť k svojim mal. deťom, ktoré sú výživou (ktorú je potrebné chápať v širšom rozsahu) na rodičov v plnej miere odkázané. Rodičia sú preto povinní s finančnými prostriedkami nakladať tak, aby prednostne zabezpečili všetky potreby svojich detí. Odvolací súd preto nemohol akceptovať tvrdenie otca, že finančné prostriedky vo výške 27.000 Eur, ktoré činili na neho pripadajúci podiel z úspor a 8.000 Eur, t. j. 1-icu z odstupného, ktoré mu bolo vyplatené pri skončení pracovného pomeru z celkovej sumy 16.015 Eur, vzhľadom na krátke časové obdobie spotreboval. Irelevantný je z pohľadu výživného aj účel spotreby týchto finančných prostriedkov. Námietku otca, uvádzanú v odvolaní, že v súčasnej dobe už nedisponuje úsporami titulom rozdelenia úspor, resp. titulom vyplatenia odstupného, odvolací súd považuje za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania okresným súdom nepochybne vyplýva, že okresný súd základné kritériá, ako sú schopnosti, možnosti, ale zároveň aj preukázané majetkové pomery otca správne vyhodnotil tak, že tieto umožňujú otcovi platiť výživné na mal. deti sumu 110 Eur a 90 Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, odvolací súd poukazuje, že právo styku je jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave styku s mal. dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Krajský súd má za to, že obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných na zdravý fyzický a psychický vývoj mal. detí, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k názoru, že je vhodné, aby sa mal. deti s otcom stretávali v zmysle úpravy okresného súdu tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Rozsah úpravy styku rodiča s dieťaťom závisí od jeho veku, aktivít, ako aj od doterajšieho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Okresný súd na tieto predpoklady v celom rozsahu prihliadal. Mal za to, že pomery v rodine si takúto úpravu vyžadujú a úprava styku bude v záujme mal. detí. Prihliadal na to, aby rozvoj dieťaťa bol úplný po citovej stránke, rozumovej, aj mravnej. Matka mal. detí na pojednávaní pred okresným súdom dňa 07.11.2011 uviedla, že „dcéry výslovne uviedli, že k otcovi sa im príliš nechce a na moju otázku, prečo, odpovedali, že pred nimi preberá naše manželské problémy a z rozpadu manželstva viní mňa“. Žiadne iné výhrady detí voči otcovi matka pred okresným súdom neuvádzala. Neuvádzala žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť otec, ktorý má okrem svojich rodičovských povinností, medzi ktoré patrí aj platenie výživného, pozbavený, resp. obmedzený vo svojich rodičovských právach, medzi ktoré patrí aj styk s mal. deťmi. Nenavrhovala doplnenie dokazovania a s otcom navrhnutou úpravou v zmysle rozhodnutia súdu v prvostupňovom konaní súhlasila. Ani v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa o potrebe poskytnúť otcovi priestor na upevňovanie citovej väzby s mal. deťmi. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .