KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín17. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/87/2012 z 17. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. apríla 2012, sp. zn. 3CoE/87/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3511207730.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207730
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511207730.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátom so sídlom v Nitre, Mostná 72, proti
povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, o vymoženie 1.163,20 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2Er/755/2011-20 zo dňa
16.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu,
Kmeťkova č. 30, Nitra, o udelenia poverenie na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 44 ods. 1, 2 Ex. por., § 52 a nasl., § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák, na §
45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na príslušné ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uznesení ďalej uviedol, že dňa 08.09.2011 bola
súdu prvého stupňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému pre vymoženie 1.163,20 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku sp. zn.: IDB0310157 vydaného dňa 15.04.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave. Následne, na základe výzvy, bola
súdu dňa 11.10.2011 predložená Zmluva o úvere č. 3440890708 zo dňa 12.03.2008, uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným, vrátane obchodných podmienok pre úver, verzia
1/2008. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a subsidiárne ako na spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv Obč.
zák.. Uvedená zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd
zistil, že v zmluve o úvere je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53
Obč. zák.. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský
súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy. Doložka nebola dojednaná po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a
o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská



doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne
uvedené v § 53 Obč. zák. ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného
plnenia s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Ex. por. ex offo zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd
nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy- právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného.
Ten žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto
je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a
odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods.
2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, čo vychádza zo skutočnosti, že súd
aplikoval správny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Ďalej sa vo svojom odvolaní sústreďuje na
podrobné rozobratie a výklad § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.. Podľa právneho názoru oprávneného
rozhodcovská doložka uvedená vo VOP nie je neprijateľnou podmienkou. Poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovská doložka v uzavretej zmluve nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky v
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.. Dodáva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu
či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv
povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Súd relevantne neodôvodnil,
prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na
úkor povinného. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna
ujma. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj
riadne poskytnutá tak dodávateľovi, ako aj spotrebiteľovi. Na základe vyššie uvedeného preto žiadal,
aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil predmetné uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.
1 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1
O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 12.03.2008 a je v korelácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:



Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého
základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky
tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty
na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať
zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa
názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok
trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2).

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa uvedenej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ a b/ zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a
§ 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo
čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť (a ako je už vyššie uvedené aj zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého
stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. a smernice Rady 93/13/EHS a
zisťoval, či zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného.
Rozhodcovskú doložku upravenú v zmluve správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou
je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo
spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené
opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.



Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako
absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so
situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní
neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia
Komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30.
marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských
sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich
sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými
poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v
exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Ex. por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods.
2 Ex. por.).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3511207730)

  1. 16. 1. 2012Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 2Er/755/2011 z 16. 1. 2012potvrdené
  2. 17. 4. 2012Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/87/2012 z 17. 4. 2012 (toto rozhodnutie)
  3. 9. 1. 2014Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 2Er/755/2011 z 9. 1. 2014