Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/97/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209541 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511209541.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. H. X. Y., dieťa rodičov C. G., bytom V. Z. 145, t.č L. a Y., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2012, č.k. 5P/306/2011-31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého H. zo sumy 30 Eur na sumu 40 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je povinná poukazovať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého H. neurčil. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.10.2010, č.k. 6C/197/2009-60. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej dobe a dospel k záveru, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné vyhovenie návrhu otca na zvýšenie výživného. Vychádzal zo zistenia, že posledná úprava výživného na maloletého H. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6C/197/2009-60 zo dňa 25.10.2010, ktorým bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 30 Eur mesačne na maloletého H. a vo výške 40 Eur mesačne na dcéru R.. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca vo výške 647,98 Eur, matka bola nezamestnaná a poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Z výsluchu otca mal za preukázané, že žije v spoločnej domácnosti s deťmi zo zaniknutého manželstva - maloletým H. a plnoletou dcérou R. a s priateľkou, s ktorou má syna J.. Priateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 Eur, pričom zo správy zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho čistý mesačný príjem je 720,07 Eur. Matka maloletého H. je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, býva v prenájme v garsónke, pričom výšku prenájmu hradí otec maloletej dcéry, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 194 Eur mesačne. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ale tiež na strane maloletého H., ktorému sa zvýšili výdavky v súvislosti so stravou a dopravou do školy. Dcéra účastníkov R., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti otca nadobudla plnoletosť, matke zanikla voči nej vyživovacia povinnosť, avšak je nezamestnaná a jej starostlivosť zabezpečuje otec. Po posúdení uvedených skutočností súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého H. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedla, že žije sama s maloletou Y., nar. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu vo výške 217 Eur. S dcérou býva v prenajatom byte, nájom za tento byt uhrádza otec maloletej. Poukázala na to, že jej výdavky predstavujú 30 Eur plienky, 35 Eur mlieko, 90 Eur potraviny, 50 Eur telefón, 30 Eur káblová televízia, 30 Eur alimenty + 20 Eur nedoplatok na výživnom, čo spolu predstavuje 285 Eur mesačne. Príležitostne chodí na brigády, aby dokázala uhradiť všetky svoje výdavky, občas jej finančne vypomáha matka. Uviedla, že momentálne sa nachádza v situácii, kedy sama má problém vyžiť s maloletou dcérou. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že doposiaľ stanovené výživné v sume 30 Eur je nepostačujúce pre potreby maloletého H.. Poukázal na to, že maloletý má zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, ako aj výdavky súvisiace s návštevou školy. Okrem maloletého H. má vyživovaciu povinnosť k synovi J., ktorému tiež musí kupovať plienky, mlieko, obuv, oblečenie a lieky. Taktiež sa stará o dcéru R. G.. Poukázal na to, že matka neplatí zameškané výživné, s maloletým H. sa vôbec nekontaktuje, nevidela ho už 3 roky. Vyslovil názor, že matka má dostatok peňazí na to, aby mohla platiť zvýšené výživné. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. V predmetnej veci súd prvého stupňa konal o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloletého H., keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6C/197/2009-60 zo dňa 25.10.2010, ktorým bol maloletý H. na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. H. vo výške 30 Eur mesačne a na mal. R. vo výške 40 Eur mesačne. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca 647,98 Eur, matka bola nezamestnaná, poberala dávky v nezamestnanosti. Maloletý H. bol vo veku XX rokov, navštevoval X. stupeň základnej školy. Ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku dieťaťa. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom dieťaťa a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na výživu, a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. a na základe zisteného skutkového stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe. Dňa 26.10.2011 podal otec dieťaťa návrh na zvýšenie výživného na maloletého H. s poukazom na zmeny pomerov na strane dieťaťa. Otec v súvislosti so zmenou pomerov poukazoval najmä na zvýšené náklady maloletého spojené s cestovaním do školy, zvýšené výdavky na stavovanie a ďalej k tej okolnosti, že matke dieťaťa odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére R.. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo zistené, že otec dieťaťa dosahuje priemerný mesačný zárobok 720,07 Eur, teda v porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo k zvýšeniu jeho príjmu o 73 Eur mesačne. Otec v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal, že na jeho strane došlo k zmene pomerov i v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi J., pochádzajúcemu z družského vzťahu. Otec žije v spoločnej domácnosti so synom H., plnoletou dcérou R., synom J. a družkou, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Maloletý H. je vo veku XX. rokov, je žiakom základnej školy na X. stupni. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 194 Eur mesačne. V porovnaní s poslednou úpravou výživného nastala u nej zmena pomerov v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k dcére Y. Y., nar. XX.XX.XXXX. I keď je nesporné, že na strane matky došlo k zmene pomerov aj v tom, že jej odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére R., odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že túto zmenu pomerov na strane matky nie je možné zohľadniť ako jedinú rozhodujúcu skutočnosť pri rozhodovaní o výške výživného. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť k tomu, že matka je na materskej dovolenke, jediným jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 194 Eur mesačne, z ktorého hradí svoje nevyhnutné životné náklady, preto si vyživovaciu povinnosť k maloletému H. musí plniť v prevažnej miere otec dieťaťa. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v súčasných schopnostiach a možnostiach matky nie je platiť zvýšené výživné, preto návrh otca na zvýšenie výživného zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .