Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210033 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511210033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov I. D., bytom T., N. XXX/X a Z. H., bytom T. H. XXX, zastúpeného N.. U. Y., Z., so sídlom v C., I. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. marca 2012, č.k. 4P/62/2011-61, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. zo sumy 66,39 Eur na sumu 110 Eur mesačne s účinnosťou od 04.11.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8C/21/2008-110 zo dňa 04.06.2009 v časti výšky výživného na mal. dieťa. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom na mal. S. za obdobie od 04.11.2011 do 31.03.2012 vo výške 213,69 Eur, ktorý nedoplatok povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletej, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Dôvodil, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodné vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného a s tým spojený prirodzený nárast výdavkov na strane maloletej. Obranu otca, spočívajúcu v nestabilnej finančnej situácii, okresný súd neakceptoval s odôvodnením, že nie je zrejmé, z akého dôvodu otec naďalej podniká, keď spoločnosť za posledné roky vykazuje stratu. Zastával názor, že pri riadnom zamestnaní sa by otec maloletej mal zo závislej činnosti určite vyšší príjem ako je suma 310 Eur, ktorú vykazuje ako mzdový náklad spoločnosti. Zastával zároveň názor, že majetkové pomery otca maloletej i samotné príjmy sú objektívne vyššie, ako uvádza, s poukazom na výšku výdavkov, ktoré v konaní otec prezentoval. Vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zvýšil odo dňa podania návrhu, v ktorej súvislosti zároveň vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne zistil jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu a výchovu maloletej, pričom nepriamo preniesol vyživovaciu povinnosť na jeho manželku. Za hypotetické považoval tvrdenie okresného súdu, že pri riadnom zamestnaní by mal otec vyšší príjem, čo možno len predpokladať, avšak nemožno o toto tvrdenie oprieť rozhodnutie najmä v čase celosvetovej krízy, keď jedným z odvetví, ktoré kríza najviac postihla, je práve oblasť špedície. Zároveň okresnému súdu vytýkal, že nie je možné oprieť rozhodovanie o domnienku súdu v tom smere, že samotné príjmy otca sú objektívne vyššie, ako uvádza, s poukazom na výšku výdavkov, ktoré v konaní prezentoval. Zdôrazňoval, že všetky prezentované výdavky sú nevyhnutné. Výška výdavkov len potvrdzuje, že majetkové pomery otca nedovoľujú zvýšiť výživné, nakoľko by sa tak sám dostal do nepriaznivej finančnej situácie a zároveň by zvýšenie výživného bolo na úkor jeho rodiny. Uviedol, že je síce spoločníkom a konateľom spoločnosti, avšak z dôvodu celosvetovej hospodárskej krízy nie vlastnou vinou prišiel o podstatnú časť zákazníkov, a tým a o väčšinu zákaziek. V súčasnosti nie je jednoduché nájsť si vhodné zamestnanie, preto naďalej zotrváva v súčasnom zamestnaneckom pomere s vidinou, že situácia sa vylepší a zároveň preto, aby mal príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, ako by mal zostať nezamestnaný. Zastával názor, že vyživovacia povinnosť, na ktorej plnenie bol zaviazaný prvostupňovým súdom, je vysoká a nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Poukazovala na tú skutočnosť, že maloletá má zdravotné problémy, nakoľko je silná astmatička, má psoriázu, slabú imunitu, s čím má zvýšené výdavky na lieky a zároveň má zvýšené výdavky aj v súvislosti so školskými potrebami maloletej, ako aj s inými výdavkami v súvislosti s oblečením a podobne. Zdôrazňovala, že pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľoval, vykonávala aj dve zamestnania, avšak v súčasnej dobe má o 70 % zníženú pracovnú schopnosť. Nakoľko sa o maloletú stará sama, nemôže si dovoliť pracovať na zmeny s prihliadnutím na vek dieťaťa. Vzhľadom na svoje finančné možnosti nemá možnosť dať sa právne zastúpiť, a to na rozdiel od otca maloletej. Zastávala názor, že otcovi sa v podnikaní darí, vklad do spoločnosti predstavoval 700.000,- Sk. Zdôrazňovala, že aj keď dom, v ktorom otec dieťaťa býva, je vo vlastníctve jeho otca, rovnako ako aj ďalšie dve autá, v obci je známe, že ich skutočným vlastníkom je práve otec dieťaťa. V opačnom prípade by jeho otec musel byť vysoko postaveným človekom, avšak z robotníckeho platu na družstve nemohol takú finančnú čiastku našetriť. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku, nakoľko tento je v záujme mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek, potreby a zdravotný stav a taktiež s prihliadnutím na príjem matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa a jej príjem nepostačuje na krytie základných potrieb maloletej. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov. V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca na maloletú bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.06.2009, č.k. 8C/21/2008-110 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.10.2009, č.k. 5Co/254/2009-193, ktorým bolo určené, že otcom maloletej je Z. H.. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň bola určená otcovi vyživovacia povinnosť na maloletú od 01.10.2007 sumou 66,39 Eur mesačne. Maloletá bola v tom čase v predškolskom veku, mala zdravotné problémy, bola jej diagnostikovaná asthma bronchiale, psoriasis a GERD in obs. s medikamentóznou liečbou 600,- Sk mesačne. Matka maloletej poberala čiastočný invalidný dôchodok 4.691,- Sk (155,70 Eur) a na základe ďalšieho príjmu 6.967,- Sk (231,26 Eur) mesačne. Otec bol od 29.09.2007 spoločníkom a konateľom spoločnosti W., v ktorej vklad do spoločnosti otca bol vo výške 700.000,- Sk (23.235,75 Eur). V tom čase okresný súd konštatoval, že otec hodnoverným spôsobom nezdokladoval svoje aktuálne majetkové pomery, a preto pri stanovení výšky výživného vychádzal z návrhu a bez ďalšieho priznal požadované výživné vo výške 66,39 Eur mesačne, ktoré považoval za primerané, zohľadňujúce nevyhnutné potreby mal. dieťaťa vzhľadom na jeho zdravotný stav a majetkové zabezpečenie. V odvolacom konaní proti rozsudku zo dňa 04.06.2009 odvolací súd v časti určenia výživného na maloletú závery súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti mal za podložené skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Mal za to, že určené výživné zohľadňuje tak schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby maloletej. Od poslednej úpravy výživného tak uplynuli viac ako 4 roky, odvtedy je maloletá staršia, navštevuje základnú školu. Z uvedeného nesporne vyplýva, že na strane maloletej došlo k zvýšeniu jej nákladov, a to nielen z hľadiska rastu životných nákladov, ale predovšetkým z hľadiska okolností, spočívajúcich vo zvýšení nákladov spojených so školskou výučbou, ošatením, obuvou a nepochybne v neposlednom rade aj v súvislosti so zdravotným stavom. Už len táto skutočnosť odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného, pretože povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladov maloletej má aj otec, nielen matka, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec sa s maloletou nestretáva, o maloletú sa nezaujíma. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletej v každej oblasti ich uspokojovania. Správne vyhodnotil aj pomery na strane obidvoch rodičov. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca voči mal. S. je potrebné zvýšiť tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Výživné vo výške 110 Eur je aj podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom. Potrebné je pritom poukázať na tú skutočnosť, že okresný súd správne vyhodnotil a posúdil okolnosti, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, pričom výška vkladu predstavovala 23.235,75 Eur, má nárok na zisk spoločnosti. Aj keď otec dôvodil, že spoločnosť je v strate v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy, túto skutočnosť nemožno akceptovať a z tohto dôvodu nezvyšovať výživné. Námietky otca, uvádzané v odvolaní, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. I napriek tomu, že otec v podnikaní vykazuje stratu, podnikateľskú činnosť neukončil. Pokiaľ je schopný podnikať so stratou dlhšie obdobie, nemá zdravotné problémy, nemá zvýšené výdavky, nezmenil sa mu počet vyživovacích povinností a naviac nepreukázal, že u neho neexistuje reálna možnosť uplatnenia iným spôsobom na trhu práce, jeho odvolacie dôvody nemožno akceptovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že je prvoradou povinnosťou rodiča zabezpečiť odôvodnené potreby všetkým svojim deťom. Finančný príjem do jeho rodiny je v súčasnosti podstatne vyšší ako finančný príjem v rodine matky dieťaťa. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .