Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210072 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511210072.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému: S. F., bytom W. XXX/XA, L., o vymoženie 1.594,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1Er/1044/2011-11 zo dňa 9. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený podal dňa 24.10.2011 na exekútorský úrad, vyššie uvedeného súdneho exekútora, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1.594,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.08.2009 do zaplatenia a trovami konania vo výške 49,79 eur na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-1019/10-MK vydaného dňa 20.07.2010 rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000071251 uzavretej dňa 16.04.2007 medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.394,54 eur a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o zmluvnú odmenu vo výške 1.394,54 eur, v 36-tich mesačných splátkach po 77,47 eur ku 24. dňu v mesiaci. Predmetnú zmluvu súd prvého stupňa posúdil, ako zmluvu spotrebiteľskú, spĺňajúcu charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný si ju osobitne nevyjednal a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu, ako celok, odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti ju v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a ako taká je teda v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám, tak dynamickým spôsobom, ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98. V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Ex.por. ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdení rozporu plnenia priznaného exekučným titulom, ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nadchádzacie konanie, ako také, čo je dané § 35, § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p., kde podľa oprávneného z citovaných ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom, ako takým, a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovské konania podanej účastníkom konania, v rámci právom upraveného typu konania. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Odkázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie, či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Ex.por. ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s právom EÚ. Súd prvého stupňa v konaní nevystupuje v pozícii súdu prvého stupňa rozhodujúceho o platnosti zmluvy, v pozícii súdu prvého stupňa rozhodujúceho o priznaní plnenia a v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. V konaní mal rozhodovať, ako exekučný súd, a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje. Vzniká otázka, z akej časti § 44 Ex. por. vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Z formulácie článku 18 ods. 18.1 vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť veriteľ, ako aj dlžník sa môže rozhodnúť, buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený zásadne odmieta a ohradzuje sa voči tvrdeniu, že v subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Pokiaľ súd prvého stupňa chcel uvedené pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Nakoľko takéto skutočnosti absentujú, napadnuté uznesenie sa potom dôvodne javí ako rozporné so zásadou rovnosti účastníkov v konaní ako aj s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Neobstojí ani paušálne, ničím nepodložené tvrdenie súdu prvého stupňa, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Oprávnený poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/166/2008-82, kde v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola posudzovaná aj platnosť rozhodcovskej doložky a kde ani tento súd nekonštatoval jej neprijateľnosť. Vychádzajúc zo zákonného textu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, je toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 103,44 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 1.594,56 eur vo výške á 42,83 eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 eur vrátane DPH). Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Stotožňuje sa tiež s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere je nekalá. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu úverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje, ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.