Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200425 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512200425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q. J. nad T., dieťa rodičov R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. XX/XXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., U. XXX/XX, zastúpenej J.. W. X., advokátom so sídlom J., J.. N.. T. XXX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. februára 2012, č.k. 3P/7/2012 - 35, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého 50 Eur mesačne s účinnosťou od 05.12.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.12.2011 do 31.01.2012 v sume 40 Eur matke uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou rozsudku bola aj dohoda rodičov o styku matky s maloletým, podľa ktorej matka je oprávnená stretávať sa s maloletým bez obmedzenia po vzájomnej dohode s otcom. Výrok o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom odôvodnil konštatovaním, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a na úprave práv a povinností sa nedohodli, preto rozhodol súd. Otec navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti, matka navrhovala striedavú starostlivosť. Dieťa má dobrý vzťah k obom rodičom, čo vyplynulo z výpovede oboch rodičov, aj maloletého. Podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa sú vyhovujúce na stranách oboch rodičov a to ako osobnostné, tak morálne predpoklady, ako aj vzťah k dieťaťu. Pokiaľ ide o materiálne predpoklady, tie sú v súčasnej dobe lepšie na strane otca, pretože matka si po prerušení spolužitia len vytvára podmienky na bývanie a sama uviedla, že prestavba bytu, v ktorom uviedla a býva, nie je ešte dokončená. Maloletý prejavil záujem bývať s otcom, s tým, že s matkou sa chce stretávať. V súvislosti s výškou výživného zohľadnil najmä súčasné príjmové pomery oboch rodičov, s tým, že aj keď by pomery maloletého vyžadovali vyššie výživné, nemožno pre pomerne nízky príjem matky určiť výživné vyššie ako 50 Eur mesačne. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že styk matky s maloletým dieťaťom sa bude realizovať v širokom rozsahu a teda aj touto formou sa bude matka na výžive dieťaťa podieľať. Pri určení nedoplatku na výživnom, zročného ku dňu vyhlásenia rozsudku od 05.12.2011 vzal súd do úvahy, že matka v tomto období do určitej miery plnila svoju vyživovaciu povinnosť, platila dieťaťu stravu v školskej jedálni, kupovala lieky, kozmetiku, platila mu poplatky za telefón. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že súd uloží matke aj povinnosť prevzaté finančné prostriedky za december 2011 a január 2012 vo forme rodinných prídavkov a bonusu na dieťa vo výške 80 Eur zaplatiť otcovi do troch dní. Matka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ust. § 36 Zákona o rodine o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom za situácie, keď rodičia spolu nežijú a nebola uzavretá dohoda o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, s prihliadnutím najmä na jeho prejav, pričom táto skutočnosť nebola ani v odvolacom konaní spochybnená. Otec maloletého nespochybnil ani súdom stanovenú výšku výživného, pri ktorej v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej výživné platiť. Z odvolania vyplýva, že otec nespochybňuje ani výšku súdom stanoveného výživného, rovnako ani vyčíslenie nedoplatku na výživnom a spôsob jeho náhrady. Domáha sa matke uloženia povinnosti vyplatiť otcovi finančné prostriedky, ktoré mala prevziať vo forme rodinných prídavkov a bonusu. Z ust. § 36 Zákona o rodine, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje, vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Citované zákonné ustanovenie reaguje na skutočnosť, že aj keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, kedykoľvek môžu uzavrieť dohodu, ktorá podlieha schváleniu súdu. Na rozhodovanie súdu sa vzťahujú primerane ustanovenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a úprave styku a na úpravu vyživovacej povinnosti ust. § 65 Zákona o rodine. Podľa tohto zákonného ustanovenia súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti rodičov maloletého, ktorí spolu nežijú alebo schváli ich dohodu o výške výživného, pričom výživné plnoletých detí upraví len na návrh. Z neho je zrejmé, že Zákon o rodine umožňuje súdu rozhodnúť o tom, komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako majú byť upravené práva a povinnosti a určiť výšku výživného, ako aj spôsob jeho splatnosti. Ďalšie vzájomné nároky rodičov nie sú predmetom konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď ďalšie prípadné nároky otca maloletého voči jeho matke nezahrnul do výroku predmetného rozhodnutia. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .