Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/84/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201764 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512201764.1
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X. H. X. Y., o vymoženie 192 eur a prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. marca 2012, č.k. 2Er/228/2012-14, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 192 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom exekúcie je exekučný titul - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. A 0051524, vydaného dňa 22.02.2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť 09.03.2009. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku a § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Citoval ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Konštatoval, že výkon rozhodnutia - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0051524 zo dňa 22.02.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2009 a vykonateľnosť dňa 09.03.2009. Podľa ustanovenia § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 o správnom konaní je výkon rozhodnutia možné nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Lehota stanovená pre nariadenie výkonu rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia a je považovaná za lehotu prekluzívnu, to znamená, že po uplynutí tejto lehoty nemožno výkon rozhodnutia nariadiť. Ak ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku zakotvuje, že výkon rozhodnutia, resp. exekúciu je možné nariadiť len do troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia, je teda zrejmé, že nestačí exekúciu, resp. exekučné konanie začať do troch rokov. Pre zachovanie lehoty nie je teda významné začatie výkonu rozhodnutia, ale nariadenie výkonu rozhodnutia orgánom, ktorý ho uskutočňuje (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.03.2009). Pokiaľ teda pre určenie zachovania zákonnej lehoty nie je právne významné začatie konania (okamih doručenia návrhu na exekútorský úrad), ale jeho nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa exekučného poriadku rozhodnutím súdneho exekútora, a to vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.03.2009, prekluzívna trojročná lehota uplynula dňa 09.03.2012. S poukazom na skutočnosť, že súd prihliada na uplynutie prekluzívnej lehoty z úradnej povinnosti, výkon citovaného rozhodnutia bolo možné nariadiť do 09.03.2012, z čoho vyplýva, že rozhodnutie, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní uviedol, že podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Súčasné znenie tohto ustanovenia sa dostalo do Správneho poriadku novelizáciou a to zákonom č. 527/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004. Pôvodné ustanovenie, podľa ktorého
bolo potrebné v trojročnej prekluzívnej lehote výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale aj vykonať, v praxi spôsobovalo podľa dôvodovej správy k novele predmetného ustanovenia ťažkosti pri realizácii výkonu rozhodnutia pre značnú obmedzenosť časového obdobia. Zákonodarca predmetnou zmenou sledoval poskytnutie väčšieho časového priestoru pre oprávneného pri realizácii jeho práva keď stanovil, že v troch rokoch je potrebné len nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom samotný výkon môže prebiehať aj po uplynutí trojročnej lehoty. Terminológia, ktorú v čase prijímania predmetnej novely zákonodarca použil „výkon rozhodnutia možno nariadiť“ bola v súlade s vtedy platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia ešte pred účinnosťou novely O.s.p. zákonom č. 341/2005 Z.z., kedy si oprávnený mohol vybrať, ktorý orgán bude uskutočňovať výkon rozhodnutia. Použitie termínu nariadiť uprednostnené zákonodarcom v novelizovanej podobe v § 71 ods. 3 Správneho poriadku bolo v čase prijímania novely v súlade aj s ustanoveniami Správneho poriadku o výkone rozhodnutia správnymi orgánmi, ktoré v prípade samotného výkonu rozhodnutia správnymi orgánmi odkazovali na použitie príslušných ustanovení O.s.p., avšak použitie predmetného termínu nekorešponduje so súčasnou právnou úpravou výkonu rozhodnutia v Slovenskej republike. Po novelizácii zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v r. 2008, ktorou bolo ustanovenie o prekluzívnej lehote tohto zákona vypustené s účinnosťou od 01.09.2008 sa na výkon rozhodnutia o uložení pokuty vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v súlade s § 51 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Exekučný poriadok upravujúci podmienky a spôsoby výkonu rozhodnutia nepozná a nepoužíva termín „ nariadenie výkonu rozhodnutia“ vo vzťahu k začatiu exekúcie, ani vo vzťahu k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom. Exekučné konanie sa podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku má súdny exekútor následne 15 dní na to, aby požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd má ďalších 15 dní na to, aby poverenie na vykonanie exekúcie udelil alebo uznesením žiadosť zamietol. Zachovanie, resp. uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku sa má hodnotiť s prihliadnutím na deň, v ktorom bolo začaté exekučné konanie, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa predmetného exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 0051524 sa rozhodnutie stalo vykonateľným dňa 09.03.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2009. Prekluzívna lehota bola preto zachovaná a neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie a samotnému výkonu rozhodnutia súdnym exekútorom. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore so zákonom by mohlo dôjsť k odopretiu práva oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia, ktoré je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tým k odmietnutiu spravodlivosti.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
V danom prípade bol exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol povinnému uložený za priestupok.
Z ust. § 88 zák.č. 372/1990 Zb. vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Citované zákonné ustanovenie, t.j. ods. 1 § 88 bol vypustený zo Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2008. Lehota na vykonanie týchto rozhodnutí odvtedy nebola v Zákone o priestupkoch stanovená, a preto v zmysle ust. § 51 Zákona o priestupkoch sa aplikuje na rozhodnutia aj blokové pokuty všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Citovaný zákon upravuje výkon rozhodnutia v § 71. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bolo možné rozhodnutia vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti uloženej v odseku 1. Novelou uskutočnenou zákonom č. 527/2003 Z.z. sa v § 71 ods. 3 Správneho poriadku slová „rozhodnutie možno vykonať“ nahradili slovami „výkon rozhodnutia možno nariadiť“, s účinnosťou od 01.01.2004. Citovanými novelami nastala zmena oproti predchádzajúcemu stavu, kedy bolo nevyhnutné v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti rozhodnutie aj vykonať, podľa novej právnej úpravy v troch rokoch od tejto lehoty je potrebné len nariadenie výkonu rozhodnutia. Pre záver o tom, či návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, je preto potrebné aj v danom prípade jednoznačné ustálenie pojmu nariadenie výkonu rozhodnutia.
Citovaná zmena bola vykonaná v čase, keď už od decembra 1995 bol účinný Exekučný poriadok (zák.č. 233/1995 Z.z.) a v dôsledku toho ustanovenie § 251 O.s.p. umožňovalo v prípade, keď povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnenému možnosť podať buď návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nedá sa preto stotožniť s odvolateľom, že použitie termínu „nariadiť“, bolo uprednostnené zákonodarcom v novelizovanej podobe § 71 ods. 3 Správ. por., ale je potrebné vychádzať z toho, že pri novelizácii Správneho poriadku sa neprihliadlo na tú skutočnosť, že už po dobu 8 rokov je v účinnosti Exekučný poriadok. Nemožno sa preto stotožniť ani so záverom, že výkon rozhodnutia sa začal spravovať Exekučným poriadkom až po novelizácii O.s.p. z roku 2005, pretože už v tom čase prevládal nútený výkon vykonateľných súdnych (a iných) rozhodnutí formou exekúcie podľa Exekučného poriadku. V zmysle predmetnej novely bolo možné alternatívne podať návrh na vykonanie exekúcie alebo na súdny výkon rozhodnutia, čo však žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť záver o tom, že procesný úkon v zmysle Exekučného poriadku (udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) je totožný s pojmom nariadiť výkon rozhodnutia.
Exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Konanie o výkon rozhodnutia podľa O.s.p. sa začínalo podaním návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia na súd. V súvislosti s ust. § 251 a nasl. O.s.p. v znení pred novelou uskutočnenou v dôsledku prijatia Exekučného poriadku ani zo súdnej praxe nijako nevyplynulo, že by termín nariadenie výkonu rozhodnutia bol totožný s termínom podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia nariaďoval v zmysle ust. § 253 ods. 1 O.s.p. predseda senátu a to spravidla bez výsluchu povinného, keď preskúmal predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti vykonávaného rozhodnutia miestnu príslušnosť súdu. Rovnako aj medzi podaním návrhu na súdny výkon rozhodnutia a nariadením výkonu rozhodnutia uplynula určitá lehota ako na to poukazuje v odvolaní oprávnený v súvislosti s exekučným konaním.
Exekučné konanie sa v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína síce dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Vo veci bol súdom prvého stupňa správne stotožnený termín nariadiť výkon rozhodnutia s procesným úkonom súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Samotná okolnosť, že proti kladnému rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nie je prípustné odvolanie na rozdiel od uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, nemá vplyv na charakter takéhoto rozhodnutia, keďže ide o otázku hospodárnosti konania a podľa súdnej praxe aj v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu o nariadenie výkonu rozhodnutia, odvolací súd len preskúmaval otázky formálnej a materiálnej vykonateľnosti vykonávaného rozhodnutia, čo podľa súčasnej právnej úpravy sa realizuje formou námietok voči exekúcii.
Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k odopretiu práva oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia. Rovnako ako uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia malo za následok možnosť núteného uskutočnenia vykonávaného rozhodnutia, je tomu tak aj v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie, pretože len po udelení poverenia na vykonanie exekúcie môže exekútor začať s jej uskutočňovaním. Termín nariadiť výkon rozhodnutia preto nemôže byť totožný s termínom začatie exekučného konania, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže začatie exekučného konania je totožné s pojmom podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia, t.j. deň doručenia návrhu na súdny výkon rozhodnutia súdu.
V danom prípade exekučný titul t.j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0051524 nadobudol vykonateľnosť 09.03.2009. Týmto dňom 09.03.2009 začala plynúť trojročná prekluzívna lehota (ust. § 57 ods. 2 Os.p.). Výkon rozhodnutia bolo možné nariadiť ( t.j. vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) najneskôr 09.03.2012. Keďže v lehote do 09.03.2012 súd prvého stupňa nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, po márnom uplynutí tejto lehoty už nebolo možné výkon rozhodnutia nariadiť v lehote stanovenej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
Krajský súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie titulom bloku č. A 0051524, zo dňa 22.02.2009 potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .