Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/275/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200718 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608200718.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. H., bytom G. XXX, 2/ F. H., bytom G. XXX, 3/ F. H., bytom G. XXX, 4/ V. H., bytom G. XXX, všetci právne zastúpení Z.. K. K., advokátom so sídlom v G., O. XX, proti odporcovi V. O., bytom K., I. Q. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu M. N. K., M., so sídlom v G., O. V. X - týka sa V. V. J. X, U. X,. o náhradu škody, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 27. júla 2010, č.k. 3C/142/2008 - 176, ako aj na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. augusta 2010, č.k. 3C/142/2008 - 179, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 1/ 8.913,40 Eur s príslušenstvom, ako aj v časti, týkajúcej sa trov konania odporcu voči navrhovateľke 1/, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.08.2010, č.k. 3C/142/2008-179 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1/ 8.913,40 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11.03.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 1/ náhradu trov konania v sume 40,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľov 2/, 3/, 4/ zamietol a odporcovi voči navrhovateľom 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali náhrady škody vo výške 262.000,- Sk s prísl., s tým, že návrh zdôvodnili tým, že majú ako navrhovatelia nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu, že manžel navrhovateľky 1/ a otec ostatných navrhovateľov zomrel pri dopravnej nehode, pričom vodičom motorového vozidla bol odporca. Žiadali preto úhradu jednorazového odškodnenia. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 448 OZ, ako aj ustanoveniami § 92 ods. 1, 3 a § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne zo strany navrhovateľky 1/ a nedôvodne zo strany ostatných navrhovateľov. Manžel navrhovateľky 1/, ktorý zomrel pri dopravnej nehode, v čase úmrtia nemal vyživovaciu povinnosť určenú súdom a z tohto dôvodu nevznikol navrhovateľke 1/, ani ostatným navrhovateľom nárok na pozostalostnú rentu, ale navrhovateľke 1/ vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, pretože bola manželkou fyzickej osoby, ktorá zomrela pri dopravnej nehode. Súd akceptoval spôsob výpočtu jednorazového odškodnenia, uvedený v znaleckom posudku F.. O. K., podľa ktorého sa použil prepočet na kalendárne dni a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu jednorazového odškodnenia vo výške 8.913,40 Eur (268.525,- Sk), s tým, že túto sumu zaviazal odporcu zaplatiť od 11.03.2008, t.j. od podania návrhu do zaplatenia. Návrh navrhovateľov 2/, 3/, 4/ voči odporcovi súd zamietol. Voči odporcom 2/, 3/, 4/ poškodený, ktorý zomrel pri dopravnej nehode, nemal v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a tiež u nich nešlo o nezaopatrené deti, pretože v čase úmrtia poškodeného boli plnoletí a boli schopní sami sa živiť. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1/ náhradu trov konania vo výške 40,8 Eur a odporcovi súd voči navrhovateľom 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli. Napadnutým uznesením zo dňa 03.08.2010 súd uložil odporcovi, aby do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 534,50 Eur podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, v spojení s § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný navrhovateľke 1/ zaplatiť sumu 8.913,40 Eur s prísl., ako aj náhrade trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, kedy mal za to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že nespornou je skutočnosť, že poistná udalosť zo dňa 18.10.2004 sa stala a spôsobil ju odporca ako vodič motorového vozidla, pričom pri dopravnej nehode došlo k smrteľnému poraneniu S. H.. Na základe dokladov bola poisťovňou likvidovaná poistná udalosť vo výške 89.623,- Sk a bola zaslaná Q. H. dňa 13.06.2005. Podľa návrhu si navrhovatelia okrem nákladov za pohreb a jednorazové odškodnenie uplatnili aj jednorazové odškodnenie za smrť v sume 200.000,- Sk. Náklady spojené s pohrebom boli uhradené. Počas konania bolo jednoznačne preukázané, že nešlo o služobnú cestu v zmysle § 447b Občianskeho zákonníka, kedy poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi ako suma jednorazového vyrovnania a určí sa podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V zmysle § 448 OZ, fyzická osoba, voči ktorej má zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Opäť je tu však odkaz na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na tento prípad dopravnej nehody sa nevzťahuje ani jednorazové odškodnenie, ani pozostalostná úrazová renta. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa konštatuje, že odporca zodpovedá za škodu pozostalým podľa § 420 OZ. Z ust. § 448 OZ vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak Občiansky zákonník striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno s poukazom na ust. § 448 OZ širokým výkladom analogicky priznať navrhovateľke 1/ nárok na jednorazové odškodnenie. Táto právna úprava je striktná a nemožno ju vykladať tak široko, aby bola odôvodnená úvaha súdu o tom, že podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha pozostalostným aj nárok na jednorazové odškodnenie. Jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vzniká manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. S. H. nezomrel v dôsledku pracovného úrazu, preto jeho pozostalým nárok na jednorazové odškodnenie nevznikol. Nárok na jednorazové odškodnenie, obdobný nároku podľa § 94 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., Občiansky zákonník neupravuje. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s dôvodmi odvolania podaného vedľajším účastníkom. Voči povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý namietal, že dňa 04.08.2010 bolo podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, preto žiadali, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za návrh zrušil, pretože rozhodnutie vo veci samej bolo napadnuté odvolaním. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že súhlasí s odvolaním proti uzneseniu, ktoré podal vedľajší účastník. K podanému odvolaniu zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia, ktorí uviedli, že majú za to, že rozhodnutie je vecne a právne v súlade so zákonom, pretože sa domáhali náhrady škody v trestnom konaní, kde boli v rozsudku odkázaní na občianskoprávne konanie. Pokiaľ vedľajší účastník napáda, že zomretý nebol v pracovnom pomere a nebolo určené výživné súdom, v tomto prípade sa Občiansky zákonník odvoláva na správne zákony, kde je uvedený spôsob, ako sa má konkrétne škoda vyčísliť. Teda, i keď v správnom zákone je uvedené, že pri pracovnom úraze, t.j. zákon, na ktorý sa odvoláva Občiansky zákonník na spôsob výpočtu. Zákon o rodine jasne a zrozumiteľne upravuje vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Ďalej uviedli, že zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaniach poukazoval, že sa má záujem dohodnúť, avšak na druhej strane zavádzal ako navrhovateľov, tak aj súd. Poukazoval tiež na to, že ak účastník vo svojom odvolaní v zákonom stanovenej lehote nenamieta pochybenie súdu, na toto súd neprihliadne. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ako predčasne vydané z týchto dôvodov: V prejednávanej veci je nepochybné, že návrhom doručeným na súd prvého stupňa dňa 11.03.2008 sa navrhovatelia 1/ až 4/ domáhali zaplatenia sumy 265.000,- Sk voči odporcovi. Následne podaním zo dňa 09.04.2008 upravili svoj návrh tak, že žiadali, aby im odporca zaplatil čiastku 262.000,- Sk, opätovne podaním zo dňa 15.11.2008 upravili petit návrhu tak, že žiadali, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 1/ 215.500,- Sk a navrhovateľom 2/ až 4/ spoločne a nerozdielne 46.500,- Sk a následne podaním zo dňa 22. januára 2009 upravujú petit návrhu tak, že žiadajú od odporcu zaplatenie čiastky 7.111,73 Eur voči navrhovateľke 1/ a navrhovateľom 2/ až 4/, každému po 472,946 Eur. V konečnom dôsledku navrhovatelia ponechávajú rozhodnutie čo do veci samej na úvahu súdu v tom smere, že ponechávajú na zváženie súdu, ktorú sumu uvedenú v znaleckom posudku si súd vyberie, s tým, že v konečnom dôsledku súd rozhoduje tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 8.913,40 Eur s prísl. a voči navrhovateľom 2/ až 4/ návrh zamieta. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci pojednával bez toho, aby si vyjasnil, čo je predmetom návrhu čo do veci samej a zároveň sa procesne vysporiadal so zmenami návrhu, ktoré navrhovatelia súdu prvého stupňa predkladali či už vo forme pripustenia zmeny návrhu alebo čiastočného zastavenia konania. Týmto postupom súd odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a už samotná táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Úlohou súdu preto bude v prvom rade v ďalšom konaní si osvetliť, čo je predmetom konania čo do veci samej, akú sumu navrhovateľka 1/ žiada voči odporcovi a pokiaľ si túto skutočnosť vyjasní, procesne sa musí vysporiadať so zmenami návrhu na strane navrhovateľky 1/ voči odporcovi. Čo sa týka skutkového stavu veci, v prejednávanej veci z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľov 2/ až 4/ zomrel pri dopravnej nehode dňa 18.10.2004, pričom vodičom motorového vozidla bol odporca, s tým, že odporca bol uznaný vinný a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v konaní vedenom pred Okresným a Krajským súdom v Trnave. Navrhovateľka 1/ sa domáhala voči odporcovi priznania jednorazového odškodnenia v zmysle § 94 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 448 OZ, fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 92 ods. 1, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1.000.000,- Sk. Pre posúdenie nároku navrhovateľky 1/ na jednorazové odškodnenie je dôležité zistenie, že poškodený nezomrel následkom pracovného úrazu, s tým, že v deň poškodenia zdravia nebol poškodený poberateľom starobného dôchodku. Odporca zodpovedá za škodu s poškodeným pozostalým podľa § 420 OZ, s tým, že poškodený - manžel navrhovateľky 1/, neboli vo vzťahu s odporcom vo vzťahu pracovnoprávnom. Navrhovateľka 1/ je pozostalá manželka poškodeného. Z hľadiska takto zisteného skutkového stavu veci je potom potrebné posúdiť, či fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na jednorazové odškodnenie (ak poškodený nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania). Z ust. § 448 OZ jednoznačne vyplýva, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak Občiansky zákonník v citovanom ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemožno s poukazom na ust. § 448 OZ širokým výkladom uvedeného ustanovenia analogicky priznať navrhovateľke 1/ nárok na jednorazové odškodnenie. Uvedená právna úprava je striktná a jednoznačná a nemožno ju vykladať tak široko, aby bola odôvodnená úvaha súdu o tom, že podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha pozostalým aj nárok na jednorazové odškodnenie. Jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vzniká manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného len vtedy, ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Poškodený však nezomrel v dôsledku pracovného úrazu a preto pozostalostným nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení nevznikol. Vznik nároku na jednorazové odškodnenie nie je možné vyvodiť ani z ust. § 92 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Preto nebol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie o nároku na jednorazové odškodnenie oprel o ustanovenie § 448 OZ v náväznosti na ust. § 92 ods. 1, 3 a § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nebol preto správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal odporcu k zaplateniu jednorazového odškodnenia v sume ustálenej znaleckým posudkom F.. O. K., nakoľko nárok na jednorazové odškodnenie nemá oporu v Občianskom zákonníku (§ 448 OZ). Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 8.913,40 Eur s prísl., vrátane náhrady trov konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať nárok navrhovateľky 1/ na náhradu škody voči odporcovi z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V časti, v ktorej bol návrh zamietnutý voči navrhovateľom 2/ až 4/ odvolanie na strane vedľajšieho účastníka podané nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. Ďalej sa odvolací súd zaoberal napadnutým uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bolo odporcovi uložené zaplatiť súdny poplatok za návrh 534,50 Eur, vyrubený podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ citov. zákona, povinnosť odporcu zaplatiť súdny poplatok na návrh je viazaná na výsledok konania čo do veci samej. V prejednávanej veci je nepochybné, že čo do veci samej bolo podané odvolanie, pričom rozsudok čo do veci samej bol odvolacím súdom zrušený a preto bolo predčasné rozhodnutie súdu prvého stupňa, vzhľadom na výsledok konania o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 môže byť odporcovi uložená v rozhodnutí vo veci samej, ale aj osobitným uznesením a to aj po právoplatnom skončení konania. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh ako predčasne vydané zrušiť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .