Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/282/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200966 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608200966.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky G. Y., bytom O., I. XXX/X, zastúpenej I.. M.Y., Z., so sídlom H., M. XXX/X proti odporcom 1) G. R., bytom H., N. XX/XX, 2) N. G., bytom H., R. XXXX/XX, obaja zastúpení N.. N. S., Z., so sídlom U., D. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Z., H., S. M. X, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške 41.046,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. mája 2010, č.k. 4C/169/2008-226, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola odporcom 1), 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 497,91 Eur, do troch dní p o t v r d z u j e a vo zvyšujúcej časti rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a . Odporcovia 1), 2) sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Partizánske súdny poplatok z návrhu vo výške 29,50 Eur, do troch dní. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd prvým rozsudkom v danej veci uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 6.863,67 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 05.01.2009 do zaplatenia titulom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 15.07.2001 došlo v rekreačnom stredisku F. D. počas prevádzkovania kolotoča TWISTER SPINER k zlomeniu nosného hriadeľa jedného z košov kolotoča, ktorý spadol na zem a navrhovateľka, vezúca sa na kolotoči, utrpela zranenia - početné tržné rany na záhlaví s ložiskom zmliaždenia kože a podkožia v záhlaví, zlomeninu klenby lebečnej, pomliaždenie mozgu v temennom laloku vpravo, zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali jej práceneschopnosť od 15.07.2001 do 31.08.2002. Odporkyňa 1) ako vlastníčka a prevádzkovateľka tohto kolotoča bola právoplatným rozsudkom v trestnom konaní uznaná za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustila tým, že svojpomocne vyrobený kolotoč uviedla do prevádzky bez toho, aby zabezpečila požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach podľa § 7 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. a vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. Predmetné zariadenie - kolotoč prevádzkoval spolu s odporkyňou 1) odporca 2) na základe Zmluvy o združení uzavretej medzi odporcami 1), 2) dňa 02.01.2001 podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť bola zistená až v priebehu súdneho konania. Súd prvého stupňa sa ako prvoradou otázkou zaoberal otázkou zodpovedného subjektu a dospel k záveru, že v danej veci je vzhľadom na existenciu Zmluvy o združení medzi odporcami 1), 2) daná ich spoločná zodpovednosť podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pre vznik ktorej stačí, že existuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou za predpokladu, že zodpovedný subjekt sa svojej zodpovednosti nezbaví tak, že preukáže, že ku škode došlo neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Odporcovia 1), 2) sa svojej zodpovednosti, vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia, nezbavili. K ublíženiu na zdraví navrhovateľke došlo ešte pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z., teda pred 01.08.2004, a preto na posudzovanie odškodnenia navrhovateľa použil ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, vychádzal okresný súd zo základného bodového hodnotenia znalcom I.. S.. G. vo výške 324,375 bodu, pri mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo základného bodového ohodnotenia vypracovaného I.. S.. K. vo výške 250 bodov, s ktorými závermi sa v celom rozsahu stotožnil, účastníci tieto nespochybnili. Dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú predpokladom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia, ktoré videl v následkoch poškodenia zdravia navrhovateľky, ktoré zanechali trvalé následky, pričom navrhovateľka mala v čase poškodenia zdravia 25 rokov, starala sa ako slobodná matka o maloleté dieťa, ktoré bolo starostlivosťou a výživou na ňu odkázané. Dlhodobá práceneschopnosť navrhovateľky mala mimoriadne nepriaznivé následky na zabezpečovanie materiálnych a nemateriálnych potrieb jej rodiny. Z týchto dôvodov mal za to, že základná sadzba bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nepostačuje na primerané zmiernenie následkov zranení navrhovateľky a považoval za primerané zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 7-násobok základného bodového hodnotenia (bolestné 136.237,50 Sk, SSU 105.000,- Sk) spolu vo výške 241.237,50 Sk, od ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu 34.462,50 Sk, ktorá bola vedľajším účastníkom navrhovateľke už vyplatená. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke priznal úroky z omeškania vo výške 8 % z priznanej sumy od 05.01.2009, t. j. od doručenia návrhu na začatie konania odporcovi 2). K námietke premlčania, vznesenej odporcami 1), 2) a vedľajším účastníkom uviedol, že táto nebola vznesená dôvodne, nakoľko v prípade škody spôsobenej na zdraví plynie subjektívna premlčacia lehota odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, objektívna premlčacia lehota neplynie. Navrhovateľka svoj nárok proti odporkyni 1) uplatnila v trestnom konaní dňa 13.11.2001, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 11.04.2006, pričom premlčacia doba spočívala a navrhovateľka návrh na začatie tohto konania podala dňa 31.03.2008. Proti odporcovi 2) svoj nárok uplatnila v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, nakoľko o tom, že je daná aj jeho zodpovednosť, sa dozvedela až v tomto konaní. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 3, § 420a ods. 2 písm. a), ods. 3, § 438, § 444, § 106, § 112 ods. 1, 2, § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky MS SR č. 32/1965 Zb., § 135 ods. 1 O.s.p. V dôsledku odvolania odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka krajský súd uznesením rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K spornej otázke premlčania nároku navrhovateľky, vznesenej odporcami 1), 2), uviedol, že v danej veci platí s poukazom na § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia doba a objektívna premlčacia doba je vylúčená. Vyslovil záver, že pokiaľ navrhovateľka podala návrh na náhradu škody proti odporkyni 1) na súd dňa 31.03.2008, podala ho včas, t. j. pred uplynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty, a pokiaľ návrh voči odporcovi 2) podala dňa 09.10.2008 (pristúpenie ďalšieho účastníka do konania - odporcu 2/), uplatnila svoj nárok pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, a preto námietka premlčania nároku navrhovateľky, vznesená odporcami 1), 2), nebola vznesená dôvodne. Zaoberal sa dôvodmi pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Vytkol súdu prvého stupňa, že z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, že by sa súd prvého stupňa osobitne vysporiadal a zhodnotil podmienky a dôvody, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky a dôvody, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, neposudzoval ich ako dva samostatné nároky osobitne, nevysporiadal sa tak s obranou odporcov 1), 2). Týmto postupom okresný súd odňal odporcom 1), 2) možnosť konať pred súdom a odvolaciemu súdu znemožnil vykonať v tomto smere kontrolu správnosti jeho rozhodnutia v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol správny, ani pokiaľ boli navrhovateľke priznané úroky z omeškania vo výške 8 % odo dňa 05.01.2009, teda od doručenia návrhu na začatie konania odporcovi 2), keď povinnosť zaplatiť náhradu za ďalšie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 4.374,12 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1), 2) uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 262 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1), 2) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.856,72 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku v napadnutej časti doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej zástupcu, zástupcu odporcov 1), 2), vedľajšieho účastníka, svedkyne R. Q., oboznámil obsah časti lekárskej dokumentácie navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Dôvodil, že odporkyňa v 1. rade bola právoplatným rozsudkom v trestnom konaní uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustila tým, že ako vlastníčka prevádzkovateľa kolotoča Twister Spinner, vyrobeného svojpomocne, tento uviedla do prevádzky bez toho, aby zabezpečila požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, v dôsledku čoho dňa 15.07.2001 v rekreačnom stredisku F. D. počas prevádzkovania tohto kolotoča došlo k zlomeniu nosného hriadeľa jedného z košov, ktorý spadol na zem a osoby, vezúce sa na kolotoči (medzi nimi i navrhovateľka), utrpeli zranenia. Zodpovednosť odporcu v 2. rade bola daná tým, že v čase nehody prevádzkoval v rámci združenia spolu s odporkyňou 1) uvedené zariadenie. Z tohto dôvodu odporca v 2. rade zodpovedá spolu s odporkyňou v 1. rade za škodu spôsobenú navrhovateľke, pretože uvedením do prevádzky a prevádzkovaním zariadenia kolotoča, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, porušili právnu povinnosť, a preto aj na strane odporcu 2) došlo k porušeniu právnej povinnosti. Zdôraznil, že predmetom konania zostal po predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu len nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 6.863,67 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 05.01.2009 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva zo sumy 3.876,22 Eur ako 6-násobok náhrady za bolestné a ako 6-násobok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri stanovení výšky náhrady za bolestné mal preukázané, že sú splnené podmienky pre primerané zvýšenie náhrady za bolestné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože na strane navrhovateľky boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znaleckého posudku znalca I.. S. G. vyplynulo, že navrhovateľka utrpela ťažké poranenia, a keď sa v nemocnici prebrala, mala veľké bolesti hlavy a ruky, čo vyplývalo z charakteru a rozsahu poranení. Liečba navrhovateľky trvala viac ako rok a v dôsledku užívania liekov i utrpených zranení sa u navrhovateľky prejavovali stavy únavy, závraty, zabúdala, nepamätala si. V priebehu liečby zlomeniny ruky došlo u navrhovateľky k znovuposunutiu úlomkov a zlomenina sa zahojila v nepriaznivom postavení, pričom z lekárskych správ vyplýva, že v priebehu liečby pretrvávali bolesti hlavy, ruky, aj keď mala ruku v kľude, obmedzeniu hybnosti ruky, nemožnosti držať v ruke predmety. Navrhovateľka bola 3-krát hospitalizovaná, a to bezprostredne po nehode a následne od 05.02. do 15.02.2002 a v júni 2002. Stav po úraze si vyžadoval pomoc a opateru ďalších osôb, a to počas jej liečby i rehabilitácie, keď spočiatku nebola schopná vykonávať žiadne úkony a len postupne sa začala starať o seba, dieťa a domácnosť. Za primerané odškodnenie navrhovateľkou prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom, ku ktorému došlo 15.07.2001, súd považoval zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného na 7-násobok základného bodového hodnotenia, čo je suma 4.522,60 Eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, konštatoval, že po úraze k zmene uplatnenia navrhovateľky v pracovnej oblasti podstatným spôsobom nedošlo, takisto nedošlo k zmene možnosti jej uplatnenia v spoločenskom a kultúrnom živote, ani k zmene možnosti vykonávania mimopracovnej činnosti, športovania, pretože navrhovateľka sa po skončení PN zamestnala v pôvodnom zamestnaní, a aj keď určitú dobu zamestnanie nemala, od roku 2005 má trvalé zamestnanie. Navrhovateľka sa nevenovala v čase pred úrazom športu, ani kultúrnym podujatiam, nemala osobitné záujmy a koníčky, ktorým by sa venovala. Navrhovateľka má po dobu asi troch rokov priateľa, stará sa o jedno mal. dieťa a čaká narodenie druhého dieťaťa. Prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka mala v čase úrazu 25 rokov, bola zdravá a ku zmene po úraze došlo nepochybne tým, že jej zdravotný stav sa po psychickej i fyzickej stránke zhoršil. Pretrvávajú trvalé následky, ktoré zhoršujú jej životnú situáciu a pohodu, spôsobujú jej určité obmedzenia ako sú bolesti hlavy, obavy z výšok, výpadky pamäte, obava z ďalšieho úrazu hlavy, obmedzenie pohyblivosti ruky, bolesti ruky, nemožnosť dvíhať ťažké predmety, čím je ovplyvnený jej osobný i rodinný život. Bolesti hlavy, bolesti ruky, obava z výšky a výpadky pamäti u navrhovateľky pretrvávajú. Z tohto dôvodu zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na 2-násobok základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 995,817 Eur. Spolu navrhovateľke priznal náhradu škody na zdraví vo výške 5.518,07 Eur, od ktorej sumy odpočítal čiastku 1.143,95 Eur, ktorá už navrhovateľke bola uhradená vedľajším účastníkom ako náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uložil odporcom 1), 2) zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 4.374,12 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 420 ods. 1, 3, § 420a ods. 1, 2 písm. a), ods. 3, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 438 ods. 1, § 439, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 829 ods. 1, 2, § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p., § 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. O povinnosti odporcov 1), 2) zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) citovaného zákona oslobodená od súdnych poplatkov, a preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok majú v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľky vyhovené, odporcovia 1), 2). Výška súdneho poplatku je 6 % zo základu 4.374 Eur, teda 262 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.856,72 Eur, ktorú povinnosť uložil zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne odporcom 1), 2), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovené, zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Zdôraznil, že jeho odvolanie nesmeruje voči výroku rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšujúcej časti zamietnutý. Dôvodil, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukázal na skutočnosť, že pri hodnotení bolestného lekárom bola zvýšená len jedna položka o polovicu a u ostatných položiek nevidel ani lekár vystavujúci potvrdenie dôvod na zvýšenie. Poukázal na § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., keď odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Vyhláška prostredníctvom bodového hodnotenia jednotlivých druhov poškodenia zdravia diferencuje bolesť a závažnosť konkrétneho prípadu, pričom príloha vyhlášky vytvára priestor na zohľadnenie prípadnej zvýšenej bolestivosti a dlhého trvania liečenia. Tieto skutočnosti by mali vyplývať zo znaleckého posudku o bolestnom, pričom poukazuje na skutočnosť, že samotné bodové ohodnotenie bolestného s prípadným zvýšením lekárom podľa ods. 6 písm. a), c) zásad pre hodnotenie prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. predstavuje odškodnenie za vytrpené bolesti v súvislosti so zraneniami a ich liečbou. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekár jednoznačne potvrdil výšku bodového ohodnotenia, a to 250 bodov, pričom navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že by tieto následky závažným spôsobom ju obmedzovali v rôznych činnostiach. Po ukončení práceneschopnosti sa vrátila pracovať na miesto, kde pracovala aj pred úrazom a v oblasti mimo pracovných a voľnočasových aktivít nepreukázala žiadne zmeny v porovnaní s obdobím pred úrazom a po úraze. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zvládala len prebaľovanie dieťaťa a inú starostlivosť o dieťa nezvládala, vyslovil názor, že toto tvrdenie je prinajmenšom nekorektné, pretože mal. W., dieťa navrhovateľky, malo v čase úrazu navrhovateľky X rokov a uvedenú činnosť zrejme navrhovateľka už vôbec nevykonávala. Navrhovateľka sa nevenovala žiadnym aktivitám v spoločenskom, kultúrnom, politickom alebo športovom živote. Pokiaľ deklarovala strach z výšok a nemožnosť umývať okná, tieto skutočnosti je možno len veľmi ťažko pochopiť ako mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka nie je invalidná a nepracovala len v tom období, keď bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. Navrhovateľka žiadne lieky na liečbu, týkajúcu sa bolesti hlavy, predpísané nemá a ani ich neužíva. Navrhovateľka a odporcovi sa 1), 2) sa k odvolaniu, podanému vedľajším účastníkom, nevyjadrili. Odporcovia 1), 2) svojím podaním zo dňa 05.04.2012 výslovne súhlasili s odvolaním podaným vedľajším účastníkom. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne R. Q., doslovným prečítaním znaleckého posudku č. 155/2001 znalca I.. S. G. zo dňa 21.12.2001, znaleckého posudku I.. S. K. zo dňa 16.09.2002, zdravotnej dokumentácie navrhovateľky z č.l. 206, lekárskou správou z č.l. 207 - 210, správou pre ošetrujúceho lekára z č.l. 211, správou z neurologického oddelenia z č.l. 212, správou z neurologického vyšetrenia z č.l. 213 - 214, očné vyšetrenia č.l. 215, internej ambulancie č.l. 216, správou neurológa z č.l. 217 a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola odporcom 1), 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 497,91 Eur (sťaženie spoločenského uplatnenia), do troch dní, potvrdiť a vo zvyšujúcej časti (bolestného, úrok z omeškania) rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamieta, a to s poukazom na § 220 O.s.p. V preskúmavanej veci odvolanie podal len vedľajší účastník, a to proti prvému výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola odporcom 1), 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 4.374,12 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, sa odvolací súd nedotýkal, tento nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že nebol odvolaním žiadneho z účastníkov, ani vedľajším účastníkom napadnutý ( § 206 O.s.p). Medzi účastníkmi tohto konania nebolo sporné, že dňa 15.07.2001 došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľky v dôsledku tej skutočnosti, že odporcovia 1), 2) ako spoločníci podľa Zmluvy o združení uzavretej podľa § 829 a nasl Občianskeho zákonníka uviedli svojpomocne vyrobený kolotoč do prevádzky bez toho, aby zabezpečili požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach podľa § 7 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. a vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z., v dôsledku čoho došlo k zlomeniu nosného hriadeľa jedného z košov kolotoča, v ktorom sa viezla aj navrhovateľka a tento spadol na zem. Odporcovia 1), 2) nerozporovali ani svoju solidárnu zodpovednosť v danej veci podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. V predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bola vyriešená i sporná otázka vznesenej námietky premlčania nároku navrhovateľky vo vzťahu k odporcom 1), 2) tak, že odvolací súd jednoznačne ustálil, že námietka premlčania odporcami 1), 2) nebola vznesená dôvodne. Spornou otázkou zostalo, či sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď posudzoval zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie a sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia sú stanovené osobitne. Odškodňovanie bolesti podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá na danú vec dopadá, predstavuje odškodnenie bolesti spôsobených poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, pričom ide o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po ňom, až do doby skončenia celého liečebného procesu, vrátane doby medzi jednotlivými ošetreniami, ako i počas rehabilitácie. Zo znaleckého posudku I.. S. G.. 155/2001 zo dňa 21.12.2001 vyplýva, že poranenia, ktoré dňa 15.07.2001 utrpela navrhovateľa, posudzuje z medicínskeho hľadiska ako poranenia ťažké. Navrhovateľka utrpela ranu tržnú na záhlaví vrátane operačnej revízie a sutúry (položka č. 2, 10 bodov), zlomeninu kosti záhlavnej bez vtlačenia úlomkov (položka č. 10, 35 bodov), zlomeninu kosti spánkovej bez vtlačenia úlomkov (položka č. 10a, 35 bodov), zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti liečenej operáciou (položka č. 147d, 75 bodov), pomliaždenie mozgu (položka č. 224, 100 bodov). Znalec podľa vyhlášky plnou sadzbou počítal najzávažnejšie poškodenie, v tomto prípade 100 bodov za položku č. 224 (pomliaždenie mozgu), hodnotenie ostatných poškodení pripočítal 3- inami, a to 116,25 bodov. Podľa ods. 6 písm. b) zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť ustálil, že poranenia si vyžiadali bolestivý spôsob liečby, opakované podávanie infúzií, a preto zvýšil všetky položky o polovicu - 108,125 bodov. Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovil výšku hodnotenia bolestného u navrhovateľky na 324,325 bodov, ktoré bodové ohodnotenie nebolo účastníkmi žiadnym spôsobom v priebehu celého konania spochybnené. Odškodnenie bolesti už samé o sebe v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za nepriaznivé následky poškodenia zdravia, spočívajúce vo vytrpenej bolesti. Rozsah a spôsob poškodenia zdravia, jeho závažnosť, priebeh liečenia, vrátane náročnosti použitej liečby a vzniknuté komplikácie sú zohľadnené už pri určení základného bodového hodnotenia bolesti v medziach sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. Zvýšenie odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy sa intenzita bolesti vytrpenej v dôsledku úrazu, spôsob a doba liečenia jeho následkov výrazne odlišujú od obdobných prípadov. Súd je pri úvahe o miere zvýšenia viazaný zásadou primeranosti. Úsudok súdu o primeranosti miery zvýšenia odškodnenia vychádza jednak z konkrétnych, individuálne určených okolností posudzovanej veci, jednak zo všeobecnej skúsenosti súdu s prihliadnutím k iným prípadom podobného druhu. Navrhovateľka ako účastníčka konania pred súdom prvého stupňa, ako i pred odvolacím súdom vo vzťahu k vytrpenej bolesti uviedla, že pokiaľ sa po úraze prebrala, mala veľké bolesti hlavy a ruky, na rehabilitáciu s rukou chodila po dobu asi 2 mesiacov. Po úraze bola ešte jedenkrát hospitalizovaná v H. z dôvodu, že zlomená ruka jej nesprávne zrástla, ďalšia operácia však nenasledovala. Znalec I.. S. K. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 16.09.2002 uviedol, že pôvodne plánované operačné riešenie zle zhojenej zlomeniny vretennej kosti si po opakovanej konzultácii na Ortopedickej klinike v H. stav nevyžiadal. Svedkyňa R. Q., sestra navrhovateľky, uviedla, že navrhovateľka bezprostredne po úraze a po návrate z nemocnice bola nervózna, stále spala, bola unavená, zvracala a bolo hrozné sa na ňu pozerať, mala bolesti hlavy, ruky, chrbtice. Vzhľadom na zopakované dokazovanie pred odvolacím súdom dospel odvolací súd k záveru, že v časti zvýšenia bolestného nebol návrh navrhovateľky dôvodný. Hodnotenie bolestného podľa znaleckého posudku súdneho znalca I.. S. G., ktorý pre bolestivý spôsob liečby zvýšil všetky položky o jednu polovicu, vedľajší účastník navrhovateľke v celom rozsahu uhradil. Dôvody, umožňujúce výnimočné ďalšie zvýšenie odškodnenia za bolesť, treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode 1 ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., to znamená vtedy, keď ani zvýšenie na dvojnásobok základnej sadzby nepostačí na primerané zmiernenie následkov z vytrpených bolestí. Podľa obsahu v spise sa nachádzajúcich hodnotení bolestného znalec zvýšil položky o vytrpených bolestiach o jednu polovicu, pričom ani pri jednej nevyužil možnosť, ktorú mu dáva zákon na zvýšenie bolestného až na dvojnásobok, a preto mal odvolací súd za to, že nie sú splnené zákonné podmienky zvýšenia bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Z obsahu znaleckého posudku nesporne vyplynulo, že liečenie navrhovateľky bolo síce bolestivé z dôvodu opakovane podávaných infúzií, z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sa jednalo o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, kedy sa intenzita bolesti, vytrpená v dôsledku poškodenia zdravia, prípadne spôsob a doba liečenia jeho následkov výrazne odlišovali od iných obdobných prípadov, prípadne, že by navrhovateľka pri liečbe vytrpela mučivé útrapy a neznesiteľné bolesti. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval základné bodové hodnotenie, vykonané znalcom, za odškodnenie pretrpených bolestí navrhovateľky za postačujúce, a preto v tejto časti zmenil rozsudok okresného súdu a návrh navrhovateľky v časti uplatneného nároku na zvýšenie bolestného zamietol. Odvolací súd mal za to, že mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky nie je podmienené zvýšením náhrady lekárom podľa bodu 6 ods. 1 písm. a), b), c), prípadne bodu 7 prílohy A Zásady hodnotenia odškodnenia za bolesť, citovanej vyhlášky. Predsa však nie je možné prehliadnuť, že v danom prípade lekár, stanovujúci bodové hodnotenie bolesti, nezistil predpoklady pre maximálne zvýšenie odškodnenia podľa bodu 7 prílohy A, Zásad odškodnenia na bolesť, citovanej vyhlášky, teda nemal za to, že škoda na zdraví, vzniknutá navrhovateľke, vyžadovala výnimočný, mimoriadne bolestivý spôsob liečenia. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., je prípustné skutočne len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne, pričom výška odškodnenia závisí jednak od bodového hodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Je teda nevyhnutné zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké má predpoklady po vzniku škodovej udalosti a po porovnaní týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia navrhovateľky v živote a v spoločnosti. Už priznanie základného odškodnenia teda predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku poškodenia zdravia objektívne obmedzené. Pri určení základného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je v rámci sadzby zohľadňovaný i vek poškodeného v dobe vzniku škody, ako to výslovne stanovuje § 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V znaleckom posudku súdneho znalca I.. S. K. zo dňa 16.09.2009 bolo stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v rozsahu postkomočný syndróm podľa rozsahu a závažnosti príznakov (položka č. 250, 200 bodov), obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo, stredne ťažkého stupňa (položka 349b, 50 bodov), spolu na 250 bodov. Účastníci v priebehu celého súdneho konania bodové hodnotenie, vyplývajúce z uvedeného znaleckého posudku, žiadnym spôsobom nespochybnili. Z výpovede navrhovateľky pred súdom prvého stupňa, ako i pred odvolacím súdom a svedkyne R. Q. vyplýva, že navrhovateľka doposiaľ máva bolesti hlavy, ktoré sa prejavujú spravidla dvakrát do mesiaca, pričom ide o bolesť intenzívnu, musí zostať v tme. V roku 2008 navrhovateľka mala kolaps, keď odpadla v reštaurácii, čo malo súvis s jej úrazom, čo potvrdili i neurológovia. Svedkyňa R. Q. uviedla, že navrhovateľka doposiaľ trpí na únavu, na spavosť, bolesti hlavy, ruky, chrbtice a doposiaľ sa prejavujú následky úrazu po stránke fyzickej, keď nezvláda ťažšiu fyzickú prácu (neodtiahne napríklad stôl, ťažko sa jej prezlieka posteľné prádlo, neumyje okná) a vyžaduje pre tieto práce pomoc iných osôb. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri porovnaní zdravotného stavu a spôsobu života navrhovateľky (v kultúrnej, spoločenskej, športovej a inej oblasti) a po úraze nedošlo k zmene uplatnenia navrhovateľky, a to ani v pracovnej oblasti podstatným spôsobom, ani k zmene možnosti jej uplatnenia v spoločenskom, kultúrnom, športovom a inom živote, keď navrhovateľka sa po skončení práceneschopnosti zamestnala v pôvodnom zamestnaní a od roku 2005 vykonáva až doposiaľ prácu robotníčky. K obmedzeniam nedošlo ani v jej rodinnom živote, keď dlhodobo žije so svojím partnerom, s ktorým sa im v roku 2010 narodilo ďalšie dieťa, navrhovateľka je na materskej dovolenke. Navrhovateľke nebola priznaná invalidita, neužíva žiadne lieky a ani počas tehotenstva s druhým dieťaťom nemala v súvislosti s úrazom žiadne problémy. V spoločenskom, ani športovom živote sa navrhovateľka žiadnym spôsobom neangažovala, naopak, v súčasnosti sa venuje spevokolu. Odvolací súd však nemohol prehliadnuť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo vo veku necelých 25 rokov, jedná sa o ženu a úraz značne zasiahol do kvality jej života. Napriek tomu následky, ktoré navrhovateľke po úraze zostali, však podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko takéto zvýšenie možno priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na mimoriadnej vysokej úrovni a o takýto prípad sa v danej veci nejedná, nakoľko navrhovateľka nebola pred úrazom zapojená do žiadnych kultúrnych, spoločenských, politických, športových, ani iných aktivít a jej život po úraze sa zásadným spôsobom nezmenil. Pracovala u toho istého zamestnávateľa, resp. vykonávala obdobnú prácu, má životného partnera, narodilo sa jej ďalšie dieťa, neužíva žiadne lieky. Podľa názoru odvolacieho súdu však u navrhovateľky po úraze zostali obmedzenia, ktoré odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko tieto obmedzenia nemožno v jej prípade vyjadriť len základným bodovým hodnotením v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky. Tieto obmedzenia spočívajú v tom, že navrhovateľka trpí bolesťami ruky, nemôže dvíhať ťažké bremená, resp. vykonávať ťažšiu prácu, trpí fóbiou z výšky, a preto si vyžaduje pomoc pri domácich prácach, napríklad umývaní okien, prezliekaní posteľného prádla, pri zmene počasia máva bolesti, rovnako ako pri väčšej záťaži, pravidelne (dvakrát do mesiaca) trpí výraznými bolesťami hlavy. Navrhovateľke takto patrí zvýšené odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, ako správne ustálil súd prvého stupňa, nie však s poukazom na § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale s poukazom na § 6 ods. 2 tejto vyhlášky. Sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok predstavuje 500 bodov po 60,- Sk, spolu 30.000,- Sk, pričom vedľajší účastník vyplatil navrhovateľke sumu 15.000,- Sk, a preto navrhovateľke vznikol nárok na doplatenie zvyšného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 497,91 Eur, v ktorej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, avšak na základe iného právneho posúdenia, potvrdil. Odvolací súd nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní úrokov z omeškania z dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Z tohto dôvodu nárok navrhovateľky na priznanie úrokov z omeškania v čase, keď odporcovia 1), 2) nie sú v omeškaní so zaplatením sumy 497,91 Eur navrhovateľke, nebol daný a nebolo potom ani dôvodné o úroku z omeškania rozhodovať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2, 3 citovaného zákona prechádza na odporcov 1), 2). Súdny poplatok podľa sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. a) predstavuje 6 % z hodnoty predmetu sporu, t. j. 497,91 Eur, t. j. 29,50 Eur za požitia ust. § 7 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že pri čiastočnom úspechu každej zo sporových strán žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal z tej skutočnosti, že síce nárok navrhovateľky vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia sa riadil znaleckým posudkom a úvahou súdu, nárok na bolestné a úroky z omeškania boli ako nedôvodné v celom rozsahu zamietnuté, a preto bolo potrebné vychádzať z čiastočného úspechu každého z účastníkov v danej veci. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .