Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/313/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608201453 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608201453.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným 1/ V. L., bytom Y., V. Y. č. XXX, 2/ V. L., bytom Y., V. Y. č. XXX, o vymoženie 3.605,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. marca 2011, č.k. 2Er/2284/2008-23, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.04.2008 domáha voči povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 108.624,- Sk čo po prepočítaní predstavuje sumu 3.605,66 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 30, sp. zn.: RK-555/06/GR zo dňa 01.06.2007 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovským rozsudkom bolo povinným uložené zaplatiť spoločne a nerozdielne 110.580,- Sk spolu s 6 % ročným úrokom od 25.11.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 369,- Sk a trovy konania vo výške 1.500,- Sk. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi dňa 12.05.2008. Dňa 16.11.2010 doručil súdu poverený súdny exekútor písomné podanie zo dňa 09.11.2010, ktorým v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložil súdu vec na preskúmanie správnosti vydania poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je, alebo nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd tak skúma obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi. ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial SA proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom, alebo dodávateľom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade Zmluvy o revolvingovom úvere č.44732-13342 zo dňa 21.12.2004 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 96.012,- Sk, ktoré mal vrátiť v 36 mesačných splátkach po 2.667,- Sk. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami (§ 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného, § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa § 54 ods. 1 OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Režim ochrany spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku implementovaný zákonom č. 258/2001 Z.z. a zákonom č. 150/2004 Z.z. Cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského práva s európskym spotrebiteľským právom. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom, alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Súdny exekútor požiadal súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku o preskúmanie správnosti vydania poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd preto preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu a zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy povinný v 1. rade vystavil dňa 22.12.2004 vlastnú blankozmenku, ktorej obsah a podmienky vyplnenia dohodol oprávnený (veriteľ) s povinným písomnou formou. Povinná v 2./ rade podpísala zmenku ako zmenkový ručiteľ. Súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania, ktoré v článku 5. Zabezpečenia pôžičky obsahujú dojednania o vystavení zmenky dlžníkom v deň podpisu zmluvy za účelom zabezpečenia záväzku vzniknutého zo zmluvy. V článku 12 Sankcie sú upravené dojednania o zmluvných pokutách (vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy, 5 % denne z dlžnej sumy, 10 % z dlžnej sumy v závislosti od dĺžky omeškania s plnením záväzku, a zmluvná pokuta vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky pre prípad omeškania s plnením záväzku podľa článku 11.1 písm. a), pričom veriteľ má vždy právo uplatňovať si zmluvné pokuty kumulatívne). Článok 16 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka obsahuje rozhodcovskú doložku. Podľa ods. 16.1. akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúc,e alebo súvisiace s ustanovením tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. V odseku 16.2. (Rozhodcovská doložka) je stanovené, že akékoľvek spory vzniknuté či súvisiace so zmluvou budú riešené v rozhodcovskom konaní pred jedným z vopred určených rozhodcov. V prípade, ak ani jeden z určených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmenka je zákonný cenný papier vystavený v zákonnom predpísanej forme, ktorý má obsah ustanovený zákonnom. Jedným z charakteristických znakov zmenky je, že tá je abstraktným cenným papierom, a to tak z hľadiska vyjadrenia ako aj dokazovania kauzy. To znamená, že vznik zmenkových vzťahov a ich uplatnenie zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, než na splnenie hmotnoprávnych náležitostí a procesných predpisov. Z judikatúry ESD však vyplýva, že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Zmenkou, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok bol zabezpečený základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva má formulárový charakter a tú mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednania zmluvy. Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu je tak dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ (účinného v čase podpisu zmluvy o úvere) neplatná. Rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná ponecháva v podstate právo výberu riešenia sporov na veriteľovi (oprávnenom) a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spor vzniknutý zo zmluvy buď pred štátnym, alebo rozhodcovským súdom, výber ponecháva na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov veriteľ. Pričom veriteľ vopred určil rozhodcov, ktorí sú oprávnení rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní. Odklon od ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov veriteľovi, považuje súd takého dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Nekalou podmienkou podľa prílohy k čl. 3 ods. 3 Smernice 93/13/EHS písm. e) je dojednanie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy v článku 12 obsahujú dojednania o sankciách. Podľa článku 12 má oprávnený (veriteľ) v prípade omeškania s plnením zmluvného záväzku o viac ako 15 dní po termíne splatnosti záväzkov podľa čl. 11.1. písm. a) zmluvy právo od dlžníka (povinný) požadovať nad rámec zmluvnej pokuty podľa článku 12.1, 12.2, 12.3 zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty, ktorá by teoreticky mohla prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje, vedie k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovanej funkcie zmluvnej pokuty. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky (článok 12) spočíva v tom, že neplnenie zmluvnej povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou 0,2 % denne z dlžnej splátky, zmluvnou pokutou vo výške 5 % z dlžnej splátky a zmluvnou pokutou vo výške 10 % z výšky splátky v závislosti od dĺžky omeškania a popri uvedených zmluvných pokutách má oprávnený právo požadovať aj zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru. Dojednanie o zmluvných pokutách je podľa názoru súdu sankciou, ktorá je neprimerane vysoká a má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zmluva o revolvingovom úvere č.44732-13342 zo dňa 22.12.2004, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Preto na základe uvedeného súd dospel k názoru, že je potrebné exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukazoval na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Dôvodil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a publikované rozhodnutie R 58/1997, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok, pričom ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Namietal, že argumentácia exekučného súdu tým, že je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania, nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 44732-13342 z 22.12.2004, keď rozhodcovskú doložku považoval za nekalú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná a v podstate ponecháva právo výberu riešenia sporov na oprávnenom a tým spôsobuje nerovnováhu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho súd zistil, či tomu tak bolo aj v prípade zmluvy uzavretej s povinným, pričom ide len o všeobecné konštatovania neaplikovateľné na túto konkrétnu vec. Dôvodil, že rozhodcovská doložka, ako aj konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Mal za to, že dojednanie článku 16 ods. 16.1 je v súlade so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľovi nebráni využiť občianske súdne konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Noguerira, uviedol, že sa ako jediné spomedzi jeho rozhodnutí týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. U uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Na prvom mieste ide o žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v rozhodnutí exekučného súdu, ktorý svojím postupom prekračuje svoju právomoc spresnenú výkladom Súdneho dvora EÚ, absentuje taká základná skutočnosť, ako je napríklad zhodnotenie faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a najmä osobitného dôvodu pre podanie takého návrhu - popieranie platnosti rozhodcovskej doložky, konkretizácia nekalosti rozhodcovskej doložky opierajúca sa o vykonané dôkazy a podobne. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, pričom dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomínanom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Práve túto otázku Súdny dvor Európskej únie riešil v bode 47 odôvodnenie rozhodnutia vo veci C - 40/08. Základnou otázkou, ktorú mal exekučný súd vyriešiť, je rozsah jeho právomoci v exekučnom konaní. Položil otázku, z akej časti § 44 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh, pričom exekučný súd túto otázku vôbec neriešil. Podporne k svojej argumentácii odkázal na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/166/2008-82 zo dňa 26.05.2009. Zdôraznil, že nevyužitie procesnej možnosti nepodania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v kontexte rozhodnutia vo veci Asturcom kľúčové. Exekučný súd tak nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Mal za to, že exekučný súd neprípustne jednostranne zasiahol aj do zmenkovo-právneho vzťahu bez zákonom danej právomoci, keď zastavil exekúciu v časti vymáhania zmluvnej pokuty a zmluvnej odmeny. K tvrdeniam súdu o zmluvných pokutách uviedol, že exekučný súd sa pri posudzovaní zmluvných pokút nezaoberal základnou skutočnosťou, a to skúmaním podmienok, na základe ktorých nárok na zmluvné pokuty vznikol. Základnou skutočnosťou totiž je, že nárok na zmluvné pokuty nevznikol uzavretím zmluvy, ale porušovaním povinností povinného. Poukázal na to, že pri výške splátky 88,53 eur je zmluvná pokuta podľa čl. 12.1 zmluvy 0,18 eur, denne, t.j. jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy, čo rozhodne nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej namietal, že exekučný súd nekonkretizoval, v čom je neprijateľná podmienka v čl. 12.1, 12.2 a 12.3 zmluvy, z ktorých nároky boli uplatnené ako súčasť celkového súčtu sankcií. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 175,14 eur. Povinní 1/, 2/ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného len dodáva: Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Skutočnosť, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ďalej na námietky povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku a tiež na prípadný návrh povinného na odklad, alebo zastavenie exekúcie v zmysle § 56 a § 58 Exekučného poriadku. Exekučný súd je však tiež oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť. Preto správne súd prvého stupňa skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu, alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim, alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy, alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie zákona § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a napokon aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa preto v zmysle uvedeného správne skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi ako formulárová zmluva, súčasťou ktorej boli zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere napísané drobným písmom, ťažko čitateľným. V týchto zmluvných dojednaniach v článku 16 je zakotvené riešenie sporov - rozhodcovská doložka. Podľa čl. 16.1 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v článku 16.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 16.2 akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich (tam určených rozhodcov). Odvolací súd k tomuto dodáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všetkými zmluvným dojednaniami prijme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov začatých na návrh oprávneného a vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu, keď je zrejmé, že oprávnený si spravidla vyberie práve rozhodcovské konanie. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.