Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899385 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608899385.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447, so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnému: REFOL, a.s., IČO: 34 139 699, so sídlom v Partizánskom, Nitrianska cesta 503/60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/295/2008-35 zo dňa 28. mája 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,23 Eur. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, nasledovne: 1./ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 vyhlášky za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, a to za: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - zisťovanie účtu povinného - zisťovanie majetku povinného - 2x spolu 7 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 € = 23,24 €, po zaokrúhlení /§ 26 vyhlášky/ vo výške 23,50 € Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 2 úkonov, ale len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena "doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena "každé"). 2./ časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky za úkony exekučnej činnosti: - spracovanie správy o nevymožiteľnosti pohľadávky, podnet na zastavenie exekúcie, špecifikácia trov exekúcie - 1 hod. spolu 60 min., t.j. 1 h. účelne vynaložená na exekučnú činnosť x 6,64 € = 6,64 €, po zaokrúhlení vo výške 7,00 € Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky za úkon prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie - 30 min., žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min., spracovanie a vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke /R., M./ - 2 x 30 min., exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke /R., M./ - 2 x 30 min., pretože za tieto úkony prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 vyhlášky. Súd má za to, že nie je prípustné priznať za jeden a ten istý úkon odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Slovné spojenie "získanie poverenia na vykonanie exekúcie" podľa názoru súdu v sebe zahŕňa aj prípravu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a obdobne je tomu tak aj v prípade nepriznanej časovej odmeny za ostatné úkony. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznávaniu odmeny za jednu a tú istú činnosť súdneho exekútora. 3./ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 7,17 € a kolky v sume 49,46 € Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebovaný materiál v sume 2,50 €, pretože vynaloženie týchto hotových výdavkov nebolo v spise súdneho exekútora preukázané. 4./ DPH vo výške 20 % zo základu /odmena/ - 30,50 € = 6,10 €. Spolu súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trov exekúcie vo výške 93,23 €. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, kde tvrdí, že ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať nemajetnosť povinného. Samotná skutočnosť, že došlo takmer po dvoch rokoch od začatia exekučného konania k zrušeniu povinného, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Navrhuje aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie ako nedôvodné a predčasné zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva: Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex.por.). Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Ex. por. v zmysle ktorého možno uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že existuje zákonný dôvod, na základe ktorého je exekučný súd povinný zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a teda je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.