Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/165/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899491 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608899491.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TatraCom - Ferro, s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 70/1, IČO: 31 595 014, proti povinnému: Partizánske strojárne, a.s. v likvidácii, so sídlom Partizánske, Nitrianska cesta 60, IČO: 34 128 247, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 338,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. mája 2012, č.k. 2Er/311/2008 - 23, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 25/30, trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 103 a § 107 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že povinný po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra. Keďže k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu, súd nemôže v konaní pokračovať a musí exekúciu pre nedostatok spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 Exekučného poriadku. Uviedol, že v prípade, ak súd zastaví exekúciu, môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (v konaniach začatých do 31.01.2002). Súd však má povinnosť skúmať, z akého dôvodu sa exekúcia zastavila. Oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v takom prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V posudzovanej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 04.07.1998. K zániku povinného došlo dňa 12.05.2005, čo je doba takmer 7 rokov. Oprávnený podľa názoru súdu prvého stupňa v čase podania návrhu na začatie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že povinný o 7 rokov zanikne bez právneho nástupcu a že exekúciu bude nutné z toho dôvodu zastaviť. Preto mu súd prvého stupňa povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. Súd prvého stupňa preto rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Záverom uviedol, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008). Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, a to proti výroku, ktorým jej súd prvého stupňa nepriznal trovy exekúcie. Uviedla, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinný bol po zamietnutí návrhu na konkurz pre nedostatok majetku vymazaný z obchodného registra. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že oprávneného nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie, nakoľko tento pri podávaní návrhu na exekúciu nemohol predvídať, že povinný zanikne a exekúciu bude nutné zastaviť. Mala za to, že oprávnený v každom prípade musí počítať s možnosťou, že exekúcia nebude úspešná a on bude znášať trovy exekúcie. Rovnako nesúhlasila s odôvodnením, že exekútor má znášať riziko neuhradenia jeho trov, lebo toto riziko je vyvážené jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie v sume 52,16 Eur tak, ako boli vyčíslené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.03.2012. K podanému odvolaniu súdnej exekútorky sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa odmieta podieľať na trovách exekúcie. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola predmetná exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená, odvolaním napadnuté nebolo, a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 203 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej dňa 04.08.1998, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 338,49 Eur (10.197,50 Sk) s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Rob/214/98 zo dňa 24.06.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.07.1998. Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9K 65/03-48 zo dňa 08.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nemajetnosť dlžníka - povinného. Následne dňa 12.05.2005 bol povinný ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol ku dňu 12.05.2005 z obchodného registra vymazaný a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 04.08.1998 a povinný bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 12.05.2005, t.j. až po takmer 7 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.08.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .