Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899744 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608899744.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Röntgen Plus, s.r.o., so sídlom Česká republika, Na Kozačce 5/1103, Praha 2, IČO: 498 22 501, právne zast.: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti povinnému: PROCELL, spol. s r.o., so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske, IČO: 36 298 646, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 12.10.2011, o vymoženie 3.406,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/503/2008-44 zo dňa 5. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR 54/2010-24 zo dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011, bola obchodná spoločnosť - povinný - zrušená bez likvidácie. Spoločnosť bola dňa 12.10.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Konštatoval, že povinný po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra, bez právneho nástupcu. Keďže súd nemohol v konaní pokračovať, musel exekúciu pre nedostatok spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 197, § 200 ods. 1, 2, § 203 Ex. por. V prípade, ak súd zastaví exekúciu, môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (v konaniach začatých do 31.01.2002). Súd však má povinnosť skúmať, z akého dôvodu sa exekúcia zastavila. Oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v takom prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V posudzovanej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 17.01.2002. K zániku povinného došlo dňa 12.10.2011, čo je doba viac ako 9 a pol roka. Oprávnený podľa názoru súdu v čase podania návrhu na začatie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že povinný o 9 a pol roka zanikne bez právneho nástupcu a že exekúciu bude nutné z toho dôvodu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008). Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu prizná trovy exekúcie 372,19 eur. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že povinný bol ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie rozhodnutím súdu a následne vymazaný z obchodného registra ex offo. Podľa § 68 ods. 8 Obch. zák. súd pred zrušením spoločnosti skúmal, či spoločnosť má nejaký majetok a až po zistení, že nemá žiaden majetok, rozhodol o jej zrušení bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti tak došlo pre nedostatok majetku povinného, a aj reálnym dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného. Preto bola na mieste aplikácia § 203 ods. 2 Ex. por. Zdôraznil, že exekútor vykonáva exekúciu pre oprávneného na základe poverenia súdu a nie je možné, aby exekúciu vykonával na vlastné náklady a bez nároku na odmenu. V danej veci vykonával exekučnú činnosť, a tak mu vznikol jednak nárok na odmenu a jednak nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil. Mal za to, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa, založenom na mechanickej aplikácii § 203 ods. 1 Ex. por., možno vybadať znaky arbitrárnosti a nepredvídateľnosti, čo spôsobuje zásah do práva podľa § 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu. Podľa Ex. por. má exekútor nárok, nie právo na náhradu trov, potrebných na účelné vymáhanie nároku, pričom súd je povinný vždy rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Neexistujúca právna úprava neznamená, že nemá nárok na túto náhradu. Z ust. § 196 Ex. por. nevyplýva žiadna výnimka, pre ktorú by bolo možné trovy exekúcie mu nepriznať. Oprávnený sa pre exekúciu rozhodol dobrovoľne a mal si byť vedomý aj rizika, ktoré exekúcia so sebou nesie, t.j. že môže byť aj bezúspešná. So zreteľom na mieru rizika, ktoré na seba berie pri podaní návrhu, je teda aj mierou jeho zavinenia pri nevymožiteľnosti pohľadávky a predvídania dôvodu zastavenia exekúcie. Trovy exekúcie v danej veci nemôže platiť povinný, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, a preto je oprávnený jediným účastníkom, ktorý môže exekútorovi zaplatiť účelne vynaložené trovy exekúcie. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je v časti výroku o trovách exekúcie potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 17.01.2002, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Dňa 19.02.2002 bolo súdom vydané poverenie č. 5305 003568 na vymoženie istiny 102.611,64 Sk s prísl., ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, a to na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Rob/414/01 zo dňa 09.11.2001, právoplatný a vykonateľný dňa 28.11.2001. Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR 54/2010-24 zo dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011, povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie Povinný bol následne podľa § 68 ods. 4 Obch. zák. vymazaný z obchodného registra ex offo dňom 12.10.2011. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 372,19 eur a na ich zaplatenie navrhol zaviazať oprávneného. Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 12.10.2011 ako subjekt práv a povinností. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 17.01.2002, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti - povinného, začalo až v roku 2010, pričom z obchodného registra bol povinný vymazaný ku dňu 12.10.2011, t.j. takmer 10 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podľa Ex. poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať, ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005 č.k. II.ÚS 12/2005-4 konštatoval, že ust. § 203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Riziko, že trovy exekúcie nebudú uspokojené úplne alebo čiastočne, ktoré súdny exekútor nepochybne nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Súdneho dvora ES vyplýva, že exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho exekútora vymenovať. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci C8209,456/07. Exekútorskú činnosť súdny exekútor vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, rovnako ako podnikateľ. Záverom je potrebné konštatovať, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je stručné, výstižné, z právneho hľadiska odôvodnené príslušnými ustanoveniami právnych predpisov a nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, ako to namietal súdny exekútor vo svojom odvolaní. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.