Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609200438 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3609200438.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552, so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, právne zastúpeného N., N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., L.á č. XX, ktorý koná prostredníctvom Z.. P. N., advokáta, proti žalovanému: S. N., bytom v K., I. Q. č. XXXX/XX, o zaplatenie 4 679,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/35/2009-160 zo dňa 10. novembra 2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 4 679,23 eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 26,71 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je právo žalobcu v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z iného dôvodu ako v dôsledku totálnej škody predmetu leasingu alebo krádeže predmetu leasingu alebo dohodou účastníkov bez ohľadu na dôvod alebo spôsob jej ukončenia, voči žalovanému na zaplatenie časti obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytej anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok (bez súčasne zakotvenej povinnosti žalobcu zohľadniť sumu získanú predajom predmetu leasingu po jeho odobratí žalovanému), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci uzavreli dňa 09.05.2008 leasingovú zmluvu č. 11081389 vrátane všeobecných zmluvných podmienok. Na základe predmetnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému do užívania osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo. Obstarávacia cena leasingu bola stanovená na sumu 651 541,- Sk a žalovaný sa ako nájomca zaviazal žalobcovi zaplatiť túto sumu úhradou prvej zvýšenej leasingovej splátky v sume 138 037,- Sk do 09.05.2008 a následne úhradou pravidelných mesačných splátok vo výške 14 264,- Sk mesačne vždy k 9. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca od 09.05.2008 do 09.04.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný riadne a včas uhradil len prvú zvýšenú splátku v sume 138 037,- Sk, pričom ďalšie leasingové splátky, splatné v dňoch 09.05.2008, 09.06.2008 a 09.07.2008 už neuhradil, v dôsledku čoho mu žalobca vypovedal písomne predmetnú leasingovú zmluvu ku dňu 14.07.2008. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy si žalobca uplatnil žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 24.02.2009 sumu 6 099,66 eur spolu do 14,25 % ročný úrokom z omeškania od 15.07.2008 do zaplatenia, a to s poukazom na čl. 11 bod 11.4 všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z iného dôvodu ako v dôsledku totálnej škody predmetu leasingu alebo krádeže predmetu leasingu alebo dohodou účastníkov bez ohľadu na dôvod alebo spôsob jej ukončenia vzniká žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie časti obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytej anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok - nesplatený kapitál. Nárok žalobcu uplatnený žalobou celkom vo výške 6 099,66 eur s príslušenstvom pozostával zo súčtu troch neuhradených splátok do zániku zmluvy vo výške 1 420,44 eur a zo sumy 4 679,22 eur predstavujúcej časť obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytú anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok a to vo výške účtovne evidovanej pohľadávky s pohľadom na dátum odňatia predmetu leasingu žalovanému dňom 14.07.2008. Súd prvého stupňa rozhodol o tomto nároku rozsudkom č.k. 5Cb/35/2009-83 zo dňa 31.08.2009, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 420,43 eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.07.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie len v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v časti výroku o trovách konania; v časti, v ktorej bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 420,43 eur s úrokom z omeškania teda rozsudok nadobudol dňa 20.10.2009 právoplatnosť a predmetnom konania tak zostal len nárok na zaplatenie sumy 4 679,23 eur s príslušenstvom. Odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/191/2009-130 zo dňa 28.04.2010 zrušil rozsudok v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania a v zrušujúcej časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že bolo potrebné doplniť dokazovanie na okolnosti uzavretia spornej leasingovej zmluvy v tej súvislosti, či je predmetný záväzkový vzťah účastníkov možno posudzovať podľa predpisov spotrebiteľského práva a v nadväznosti na toto zistenie, za predpokladu, že nebude možné aplikovať spotrebiteľské právo, zaoberať sa námietkou žalovaného o neprimeranosti kúpnej ceny, za ktorú sa motorové vozidlo po zániku leasingového vzťahu predalo tretej osobe. Súd prvého stupňa, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí, doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu výsluchom účastníkov a svedkyne F.. Z. V., riaditeľky pobočky žalobcu v Trenčíne na okolnosti rokovania o uzavretí leasingovej zmluvy a tiež na okolnosti samotného jej uzavretia a dospel k záveru, že na predmetný záväzkový vzťah s tzv. nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a to § 52 a nasl. Obč. zák., lebo žalovaný bol v predmetnom záväzkovom vzťahu v pozícii spotrebiteľa a predmetná leasingová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. K tomuto záveru dospel na základe zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, lebo pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v čase uzavretia leasingovej zmluvy nebol podnikateľom a pri jej uzavretí nemohol ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Hoci bolo nesporné, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok, čo vyplynulo nielen z výpovede žalovaného, ale aj z výpovede svedkyne F.. Z. V. súd prvého stupňa uviedol, že nemožno konštatovať reálnu možnosť žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy, najmä obsah článku 11 bod 11.4 upravujúceho nárok žalobcu na zaplatenie finančného vyúčtovania v dôsledku predčasného ukončenia leasingu. Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by sa s niektorým so svojich klientov dohodol na inom znení tohto článku než aké bolo obsiahnuté v predtlači všeobecných zmluvných podmienok predložených žalovanému. Z celkového postoja žalovaného v predmetnom spore bolo preto možné dôvodne vysloviť pochybnosť o reálnej možnosti ovplyvniť znenie tohto sporného článku umožňujúceho žalobcovi zabezpečovať si návratnosť nielen poskytnutých finančných prostriedkov, ale aj rentabilitu a stabilitu svojho podnikania pre prípad predčasného ukončenia leasingového vzťahu. Súd prvého stupňa poukázal na znenie § 53ods. 1, 2 Obč. zák., z ktorého vyplýva že je potrebné rozlišovať medzi možnosťou spotrebiteľa oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej obsahom a možnosťou ovplyvniť obsah zmluvy, pričom pri pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Súd prvého stupňa s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a na vykonané dôkazy ustálil, že článok 11 bod 11.4 nebolo individuálne dojednané, lebo žalobca bezpochyby nepreukázal, že žalovaný mohol znenie uvedeného článku pred podpisom spornej zmluvy po oboznámení sa s jeho obsahom reálne ovplyvniť. Zároveň konštatoval, že znenie článku 11 bod 11.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, lebo vnáša značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a prenáša riziko podnikania zo žalobcu na žalovaného. Uvedený záver súd prvého stupňa vyslovil s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal v prípade ukončenia zmluvy právo na vrátenie predmetu leasingu - motorového vozidla, teda mohol s ním disponovať a ďalej realizovať jeho hodnotu napr. predajom, avšak sporné ustanovenie článku 11 bod 11.4 zároveň zakotvovalo povinnosť žalovaného hradiť hodnotu motorového vozidla nepokrytú zaplatenými splátkami. Žalobca tak mal možnosť získať majetkový prospech nielen ďalším predajom motorového vozidla, ale aj plnením od žalovaného, a to bez dojednania povinností vzájomného zohľadnenia týchto plnení, čo súd pokladal za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.). Súd prvého stupňa pritom nepovažoval za rozhodujúce, či si žalobca uplatňuje celý vzniknutý nárok podľa dojednania v článku 11 bod 11.4 alebo len jeho časť ako to žalovaný uviedol v žalobe, pretože rozhodujúci je obsah dojednania v spornom článku umožňujúceho žalobcovi ponechať si výťažok z prípadného predaja motorového vozidla a súčasne aj požadovať zaplatenie celej hodnoty motorového vozidla nepokrytej zaplatenými splátkami. V tejto súvislosti súd prvého stupňa vzhľadom na znenie ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., v zmysle ktorého pri hodnotení niektorej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej je potrebné prihliadať okrem iného aj na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe jej uzavretia, poukázal aj na okolnosti stanovenia hodnoty predmetu leasingu - motorového vozidla pred uzavretím leasingovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota motorového vozidla bola v čase uzavretia zmluvy (dňa 09.05.2008) určená na sumu 450 000,- Sk a v čase jeho ohodnotenia znalcom po zániku leasingového vzťahu so žalovaným ku dňu 28.07.2008 bola stanovená na sumu 199 331,- Sk. Za necelé tri mesiace teda výrazne poklesla viac než o polovicu a to bez toho, aby došlo k poškodeniu motorového vozidla; toto bolo podľa znalca len bežne opotrebované počas jeho užívania žalovaným. Je nepochybné, že žalobca pri určení celkovej hodnoty leasingu a výšky splátok vychádzal z ceny motorového vozidla, ktorú si dohodli žalovaný a predchádzajúci vlastník motorového vozidla S. Q.. Ak sa teda neskôr takto stanovená hodnota motorového vozidla ukázala nižšia ako skutočná, nemožno podľa názoru prvostupňového súdu preniesť zodpovednosť za stanovenie tejto ceny len na žalovaného. Žalobca totiž z tak určenej hodnoty vozidla pri vzniku leasingového vzťahu následne profitoval resp. mienil profitovať, lebo mohol počítať s vyššou prvou splátkou leasingu, vyššími ďalšími splátkami, a teda s vyšším ziskom pre seba. V tejto súvislosti súd prvého stupňa považoval i bez ďalšieho znaleckého dokazovania za nereálne, že hodnota motorového vozidla v danom prípade tak výrazne klesla - zo sumy 450 000,- Sk na sumu 199 331,- Sk za necelé tri mesiace pri bežnom opotrebovaní. Súd prvého stupňa preto nárok žalobcu na zaplatenie 4 679,23 eur s príslušenstvom zamietol a zároveň obligatórne v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v článku 11 bod 11.4 všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní náhradu trov pomerne rozdelil. Keďže žalobca bol úspešný v časti 23,287 % a žalovaný bol úspešný v 76,713 %, žalovanému tak vzniklo právo na náhradu 53,426 % (po odpočítaní pomeru úspechu žalobcu) jeho účelne vynaložených trov, pozostávajúcich zo sumy 50 eur za právne služby poskytnuté advokátom čo predstavuje sumu 26,71 eur, ktoré je žalobca povinný mu zaplatiť. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 4 679,23 eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.07.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný uzavrel predmetnú leasingovú zmluvu ako spotrebiteľ, lebo pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej obchodnej, a ani inej podnikateľskej činnosti. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil, poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v čase uzavretia predmetnej leasingovej zmluvy spoločníkom viacerých obchodných spoločností a sám na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 28.04.2010 uviedol, že leasingové splátky prestal platiť, lebo ako podnikateľ stratil zákazky. Žalobca bol názoru, že žalovaný si zaobstaral predmet leasingu práve za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom z dosiahnutého zisku mienil platiť leasingové splátky. V dôsledku tohto nesprávneho skutkového zistenia súd prvého stupňa následne vec nesprávne právne posúdil, keď na predmetný záväzkový vzťah aplikoval predpisy o spotrebiteľskom práve a článok 11 bod 11.4 vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1, 2 Obč. zák. Žalobca zdôraznil, že z vykonaného dokazovania, nielen z výpovede žalovaného, ale aj z výsluchu svedkyne Ing. Z. V. vyplynulo, že žalovaný mal možnosť reálne ovplyvniť znenie sporného článku a dobrovoľne sa rozhodol túto možnosť nevyužiť. Uvedenému záveru nasvedčuje výpoveď žalovaného, ktorý sám potvrdil, že zmluvu podpísal dobrovoľne a žiadnu jej zmenu nenavrhoval. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalobou uplatnený nárok nebol spôsobilý vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, lebo k tejto nerovnováhe by nedošlo ani v prípade, ak by bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Neuplatňoval si totiž všetko, čo si podľa zmluvy uplatňovať mohol a v takej výške, v akej by mu skutočne nárok patril (tento nárok by zodpovedal sume 22 483,62 eur). Je nepochybné, že mal snahu vytvoriť si primerané zabezpečenie návratnosti vynaložených finančných prostriedkov, čo však nemožno považovať za konanie spôsobilé vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uviedol, že on pri uplatňovaní svojich nárokov postupoval tak, aby dosiahol ich uspokojenie v rozsahu, ktorý by mu umožnil kompenzovať finančné straty spôsobené predčasným ukončením leasingového vzťahu v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Poukázal na špecifickosť finančného leasingu ako inštitútu trhovej ekonomiky uľahčujúceho obstarávanie hnuteľných a nehnuteľných vecí a na skutočnosť, že žalovaný bol riadne oboznámený s obsahom a podmienkami leasingového vzťahu ešte pred podpisom leasingovej zmluvy, preto sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že ustanovenie článku 11 bod 11.4 obsahovalo možnosť uplatnenia neprimerane vysokých nárokov ako sankcií spojených s nesplnením záväzkov zo strany žalovaného. Bol názoru, že posúdenie otázky prijateľnosti podmienky v spornom článku leasingovej zmluvy je možné len po dôkladnom oboznámení sa so všetkými okolnosťami, za ktorých došlo k predčasnému ukončeniu konkrétneho leasingového vzťahu. Za situácie, že žalovaný užíval predmet leasingu len po dobu dvoch mesiacov, pričom uhradil len prvú splátkou z celkového počtu 36 splátok, považoval zamietnutie časti jeho oprávneného nároku za poskytnutie neprimeranej ochrany žalovanému, presahujúcej rozsah zákonnej ochrany poskytovanej spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. Opätovne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 04.06.2009 vo veci predbežnej otázky Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Dyőrfi, C-243/08, v zmysle ktorého vnútroštátny súd má povinnosť posúdiť otázku neprijateľnosti zmluvného ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve ex offo, avšak nemusí vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ, po tom, čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky. S poukazom na toto rozhodnutie, ktoré je aj pre vnútroštátny súd záväzné, súd prvého stupňa nebol oprávnený posúdiť neprijateľnosť sporného ustanovenia bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného, či túto neprijateľnosť priamo namieta alebo nie. Pokiaľ súd prvého stupňa poukazoval na výšku ceny motorového vozidla, za ktorú ho žalovaný nadobudol od S. Q. a porovnával ju s výškou hodnoty, ktorá bola stanovená o necelé tri mesiace neskôr znalcom, žalobca zdôraznil, že leasingová spoločnosť ako spoločnosť financujúca neskúma, a ani nie je povinná skúmať, či obstarávacia cena predmetu leasingu, ktorý si vybral v danom prípade žalovaný, zodpovedá reálnej hodnote predmetu financovania. Okrem toho, hodnotenie prvostupňového súdu o neprimeranosti rozdielu vstupnej ceny a ceny, za ktorú po zániku leasingového vzťahu bolo motorové vozidlo predané tretej osobe, je bez náležite vykonaného znaleckého dokazovania neprípustné, lebo ide o odbornú otázku a prvostupňový súd k takejto odbornej otázke vôbec nebol oprávnený sa vyjadrovať a vyvodzovať závery. V tejto súvislosti poukázal judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Bol názoru, že on náležitým spôsobom preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku, ktorý mu patrí v dôsledku predčasne ukončeného leasingového vzťahu z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania, podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Žalobca vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o tom, že žalovaný v predmetnom záväzkovom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ a v dôsledku týchto nesprávnych zistení potom vec nesprávne právne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Žalobca pritom zdôrazňoval, že žalovaný bol nepochybne v čase uzavretia leasingovej zmluvy spoločníkom viacerých obchodných spoločností, takže predmet leasingu si zaobstaral práve za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a z dosiahnutého zisku mienil platiť leasingové splátky. Z ust. § 2 ods. 1, 2 Obch. zák. vyplýva, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, a že podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podnikaním je teda len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (ktorým môže byť len osoba zapísaná v obchodnom registri alebo osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia alebo fyzická osoba vykonávajúca poľnohospodársku výrobu, zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu) a ktorá je takým podnikateľom vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Majetková účasť spoločníka v obchodnej činnosti nie je teda činnosťou, ktorá by zodpovedala zákonom definovanému pojmu podnikania. Vzhľadom na vyššie uvedené je skutkové zistenie prvostupňového súdu o tom, že žalovaný v čase uzavretia leasingovej zmluvy nevykonával podnikateľskú činnosť, správne a má oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo z databázy živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný v spornom období nedisponoval živnostenským, a ani iným oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti. Napokon, aj zo samotného označenia zmluvných strán je zrejmé, že žalovaný leasingovú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, bez toho, aby bolo vymedzené, že koná v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na tieto zistenia preto súd prvého stupňa správne predmetný záväzkový vzťah účastníkov posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca ďalej v odvolaní namietal konštatovanie prvostupňového súdu, že z vykonaného dokazovania vyplynula faktická nemožnosť žalovaného reálne ovplyvniť obsah sporného čl. 11 bod 11.4 všeobecných zmluvných podmienok. Poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného. že on zmenu leasingovej zmluvy nenavrhoval a že ju podpísal dobrovoľne. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s touto námietkou žalovaného. Z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 21.06.2010 vyplýva, že zmluva mu síce bola predložená kompletne v písomnej forme, ale keďže bola rozsiahla, prezrel si ju len zbežne, pričom sa zameral najmä na cenu, výšku splátok a pod. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že všeobecné zmluvné podmienky ako súčasť predmetnej leasingovej zmluvy sú obsiahnuté na desiatich stranách. Ide teda o rozsiahle množstvo údajov tvoriacich podstatný obsah zmluvy, zásadne vymedzujúcich práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôsledkov porušenia povinností a sankcií. Súd prvého stupňa za uvedenej dôkaznej situácie, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ náležite prejednali obsah jednotlivých zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach, správne konštatoval, že žalobca bezpochyby nepreukázal individuálne dojednanie obsahu čl. 11 bod 11.4. So záverom prvostupňového súdu o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v citovanom článku, ako aj s dôvodmi tejto nerovnováhy, sa pritom odvolací súd plne stotožňuje. Nie je totiž vylúčené, že ak by žalobca ako dodávateľ leasingovej služby so žalovaným ako spotrebiteľom riadne prerokoval pred uzavretím leasingovej zmluvy, aké dôsledky môže mať predčasné ukončenie leasingového vzťahu pre omeškanie s platením leasingových splátok s poukazom na čl. 11 bod 11.4, žalovaný by s takým znením čl. 11 bod 11.4 zmluvy nesúhlasil. Za dôkaznej situácie, aká vyplýva z obsahu spisu, teda rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v tom smere, že k dohode o obsahu sporného čl. 11 bod 11.4 došlo po individuálnom dojednaní bez výhrad žalovaného. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolaní, týkajúce sa charakteru a účelu leasingového vzťahu vzhľadom na jeho špecifický charakter inštitútu trhovej ekonomiky, sú vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu a teda aj na povinnosť dodávateľa služieb rešpektovať zákon ochraňujúci práva spotrebiteľa, právne irelevantné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvostupňového súdu aj v otázke neprimeranosti žalobcom požadovaného plnenia uplatňovaného na základe neprijateľného ustanovenia čl. 11 bod 11.4 všeobecných zmluvných podmienok, pričom v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v prvostupňovom rozsudku. Za potrebné považuje dodať, že ak sám žalobca predložil pre účely ocenenia predmetu leasingu po zániku predmetného leasingového vzťahu znalecký posudok a podľa tohto posudku (po necelých 3 mesiacoch od vzniku leasingového vzťahu) bol predmet leasingu ocenený len na necelých 200 000,- Sk, teda takmer o 250 000,- Sk menej, než bola jeho vstupná obstarávacia cena (pričom predmet leasingu - motorové vozidlo, bol nepoškodený, len bežne opotrebovaný), konštatovanie prvostupňového súdu o zjavnom nepomere bez toho, aby na túto otázku nariadil znalecké dokazovanie, nič nemení na vecnej správnosti jeho záveru v tom smere, že žalobca skutočne participuje na vyššej vstupnej hodnote predmetu leasingu, a že z tohto dôvodu nemožno zodpovednosť za stanovenie vstupnej hodnoty preniesť len na žalovaného ako spotrebiteľa najmä za situácie, že ten nemal garantované právo zohľadnenia hodnoty predmetu leasingu v prípade predčasného ukončenia leasingového vzťahu. Vzhľadom na túto skutočnosť je na škodu žalobcu, ak uzavrel predmetnú leasingovú zmluvu na prefinancovanie motorového vozidla, ktoré podľa ním predloženého znaleckého posudku nemalo už o 3 mesiace ani len polovicu hodnoty vstupnej ceny. V predmetnom spore však nebola rozhodujúca samotná okolnosť pomerne výrazného poklesu hodnoty predmetu leasingu. Rozhodujúcou bolo posúdenie otázky neprijateľnosti zmluvnej podmienky čl. 11 bod 11.4, s ktorou sa súd prvého stupňa správne vysporiadal, keď určil, že ide o neprijateľnú a teda nesplatnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal s poukazom na ním citované rozhodnutie ESD, že ak sa žalovaný priamo nedovolával neprijateľnosti čl. 11 bod 11.4 zmluvy, súd prvého stupňa nebol oprávnený posudzovať spornosť tohto dojednania, odvolací súd uvádza, že takú námietku žalovaného voči spornému článku možno vyvodiť z jeho obrany v spore, keď namietal spôsob a výšku finančného vyrovnania uplatneného žalobou s poukazom na citovaný článok. Pokiaľ si žalobca uplatňoval plnenie s poukazom na ust. § 379 Obch. zák., teda ako náhradu škody z obchodnozáväzkového vzťahu založenej na objektívnom princípe, odvolací súd je názoru, že aplikácia tohto ustanovenia je vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu vylúčená. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, hoci v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.