KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín26. 3. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/164/2011 z 26. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. marca 2012, sp. zn. 5CoE/164/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3609201675.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/164/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609201675
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3609201675.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnej: Z. O., bytom V., Z. č. XXXX/XX, o vymoženie 497,93 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. februára 2011, č.k.
2Er/156/2009 - 40, jednohlasne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2 a 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa
návrhom spísaným do zápisnice dňa 06.05.2009 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre
vymoženie sumy 497,93 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
14039/08 zo dňa 16.01.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2009
a vykonateľnosť dňa 05.02.2009. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnej uložené zaplatiť sumu
497,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 489,94 Eur od 09.08.2008
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 150,19 Eur. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 03.06.2009. Okresný súd
Partizánske uznesením č.k. 2Er/156/2009-16 zo dňa 16.07.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/370/2010-36 zo dňa 29.10.2010 exekúciu v časti o vymoženie úroku z
omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 489,96 Eur od
09.08.2008 do zaplatenia zastavil. Na výzvu súdu prvého stupňa predložil oprávnený súdu Zmluvu o
úvere č. 3601179 zo dňa 29.02.2008. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že na základe uvedenej
zmluvy poskytol oprávnený povinnej peňažné prostriedky vo výške 10.000,-Sk (331,94 Eur), ktoré mala
povinná vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 1.640,-Sk (54,44 Eur), počnúc dňom 04.04.2008.
Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré dlžník ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto vychádzajúc z definície spotrebiteľských zmlúv, dodávateľa a
spotrebiteľa mal súd prvého stupňa za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou
dňa 29.02.2008 je spotrebiteľskou zmluvou. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejme, že táto neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Nedostatok
jednej z náležitostí spotrebiteľskej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale má za následok to, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) vyplýva, že povinnej bolo uložené zaplatiť oprávnenému sumu 497,91 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 489,94 Eur od 20.06.2008 do zaplatenia a nahradiť



trovy konania vo výške 150,19 Eur. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo
z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie, prípadne aká časť poskytnutého úveru
už bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku zaplatená. Z exekučného titulu tak nie je možné
oddeliť plnenie nedovolené od ostatného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Ak je rozhodnutie
nevykonateľné v časti priznanej istiny, dôsledkom je aj nevykonateľnosť rozhodnutia v časti tykajúcej sa
úrokov z omeškania, keďže úroky z omeškania sú iba príslušenstvom pohľadávky. Keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul je nevykonateľný,
súd prvého stupňa exekúciu v celom rozsahu zastavil. Uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodne
samostatným uznesením.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. Uviedol, že nerozumie z akých dôvodov došlo zo
strany súdu k opätovnému rozhodovaniu vo veci a následného odlišného posúdenia skutkového a
právneho stavu, nakoľko od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd čiastočne zastavil exekúciu, nedošlo
k jeho zmene. Poukázal na skutočnosť, že takýmto postupom súdu sa stáva jeho postavenie ako
veriteľa neistým a oslabuje sa, keďže konajúci súd opätovne posudzuje vec, ktorú skúmal tak pri
rozhodovaní o udelení poverenia a následne aj pri rozhodovaní o čiastočnom zastavení exekúcie v
časti úrokov. Namietal, že predmetným uznesením, ktorým bola predmetná exekúcia zastavená, hoci
nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane
v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný
exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ostáva preto otázkou, čo viedlo
konajúci súd k tomu, že o zastavení exekúcie rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej
dlhej dobe, čo v prípade neúspechu tohto odvolania oprávneného spôsobí, že jeho pohľadávka sa už
stane nevymožiteľnou.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne
aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa
výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd zastáva, rovnako ako súd prvého stupňa, právny názor, že predmetná
zmluva o úvere zo dňa 29.02.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) a
vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom v čase jej uzavretia. Pre posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, zároveň
nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o
úvere, nepomenovaná zmluva, napr. o finančnom leasingu), ale dôležité je, že sa jedná o poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné



prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Predmetná úverová
zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. j/ v spojení s odsekom 3 citovaného zákona
č. 258/2001 Z. z.).

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, že zo samotného
exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver, čo poplatok
za jeho poskytnutie, prípadne aká časť poskytovaného úveru už bola v čase vydania rozhodcovského
rozsudku zaplatená. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie právom nedovolené, resp.
v rozpore s dobrými mravmi od ostatného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Rovnako sa
stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ je rozhodnutie nevykonateľné v časti priznanej
istiny, dôsledkom tohto je nevykonateľnosť rozhodnutia aj pokiaľ ide o príslušenstvo danej pohľadávky.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2Er/156/2009

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam